Květen 2010

Na mojej strane (5.časť)

31. května 2010 v 20:12 | Ash |  Na mojej strane
sg

Celý zvyšok dňa som potom strávila doma, hladná pretože som si nič nekúpila tak som otvorila aspoň knihy aby som využila ten voľný čas. Dážď na ktorý som pozerala cez okno ma fascinoval. Kvapka vedľa kvapky, nedotýkali sa, každá mala vlastný priestor pre to, čo potrebuje urobiť za celú svoju existenciu - spadnúť. Nie je to kruté? Existovať len na tak malú chvíľu aby odohrala svoju životnú povinnosť a len tak sa stratila? Zamyslela som sa nad ľudským životom. Máme aj my nejakú svoju životnú povinnosť, ktorú keď vykonáme stratíme sa? Čo ak to niekto nestihne?...Ostane tu naveky. A s mojimi myšlienkami som nebola až tak ďaleko.

Zbehol týždeň. V škole som nevidela Thomasa ani jediný krát. Jeho brata Paula áno,
máme spolu zopár hodín a niečo som si o ňom stihla aj zistiť. Respektíve nie ja, ale Suzanne, ktorej sa predstava o  nových školských fešákoch vyplnila do bodky. Túto situáciu by si nenechala ujsť.
Paul sa mi narozdiel od Thomasa zdá byť taký, takpovediac viac čitatľný. Z jeho pohybov a gést
viem čo-to vyčítať. A Thomas?...pri Thomasovi nerozmýšľam. Ako keby mi niečo zatienilo myseľ a ja som zrazu mala v hlave len jeho oči.

Prišiel piatok a s ním aj Alinina párty na ktorú ma pozvala (čo má za lubom to však neviem). Rozhodla som sa, že pôjdem. Suzanne ma presviedčala celý tento týždeň tak som privolila a privolila som aj na to, aby bol v mojej blízkosti Dean. Po tom bozku v aute sa správa akoby sa nič nestalo, no ja predsa cítim, že si je neistý na čom je, nevie ako sa v mojej blízkosti správať a presne to som nechcela. Nechcela som náznak a sama som to pokašľala. Teraz len dúfam, že sa mi naskytne vhodná príležitosť všetko to vrátiť späť do neutrálu. Možno aj touto párty.

Prišiel večer a my sme už stáli pred dverami Alininho domu. Dnu bol večierok v plnom prúde a skoro nikto si nevšimol, že sme prišli, aspoň som si to ja myslela. Tento pocit ma však prešiel po niekoľkých počutiach môjho mena. Snažila som sa ignorovať to, no neutajila som pred Suzanne, že nie som vo svojej koži.

,,Si v pohode Anabel? Si nejaká bledá." povedala a chcela som zareagovať, ,,Aha, tamto je Dean a.." nedokončila.

,,Paul" povedala som znudene a zároveň dokončila jej vetu. Suzanne ma stiahla za ruku a ťahala ma ich smerom.

,,Ahojte" pozdravila Suzanne a ja som sa len na oboch usmiala. Dean mi úsmev opätoval a zostal na mne visieť pohľadom pričom pil nejaký drink alebo čo to vlastne mal v ruke a Paul ani nestihol odzraviť pretože Suzanne po ňom hneď vyštartovala.

,,Prinesiem aj tebe Bel?" spýtal sa ma Dean keď dopil svoj drink a ostali sme samy. Mala som chuť Suze zabiť, že ma tu nechala s Deanom, no dopriala som jej chvíle s Paulom. Vyzeral ako celkom fajn chlapík a ona si to zaslúžila.

,,Ehm, ja radšej ne..." zamyslela som sa a spomenula si, prečo som sem vlastne prišla, ,,vieš čo?...Budem ti vďačná ak mi naleješ tiež." Oslnivo som sa usmiala a vedela, že túto párty o niekoľko minút nebudem mať pod kontrolou.

Dean mi zašiel po drink a ja som zostala sedieť na pohovke a sledovať mojich spolužiakov , vlastne aj nespolužiakov, ktorí tancovali, popíjali a bavili sa. Zrazu ma prepadol zvláštny pocit, že ma niekto sleduje. Nedokázala som už ani sekundu počkať na Deana, musela som sa tomu pohľadu stratiť.

Vyšla som na vzduch a pomyslela si, že som si to asi len namýšľala. Viac než polovica ľudí tu ,ma za chrbtom  aj tak ohovára tak neviem prečo sa čudujem, že sa takto cítim.

,,Zdravím." podišiel ku mne chalan v čiernom a drinkom v ruke. Bol to Thomas. Vo mne podivuhodne, zostalo všetko tak kľudné akoby som ani nebola v jeho prítomnosti. Nechápem svoje stavy keď je blízko. Prečo to so mnou teraz nič nerobí? Ak samozrejme nepočítam to, že som skoro prehltla svoju žuvačku od prekvapenia.

,,Ouh...eh...ahoj Thomas, aaahm...dlho som ťa nevidela" usmiala som sa a snažila som sa nadviazať debatu. Na to, že som nič zvláštne necítila som svoje slová v duchu prevážila 1524 krát za sekundu.

,,Niektoré časti života sú..." na chvíľu sa odmlčal a zadíval sa do svojho drinku ,, takpovediac, zložité." dopovedal a dopil zvyšok drinku, čo mu zostal v pohári.

Nechápala som, na čo mieri, no vedela som, že nemám ďalej vyzvedať aj keď som doslova prahla po dôvode, prečo povedal takúto vetu. Zamyslela som sa však nad tým. Chvíľu som bola ticho. Spomenula som si na môjho brata, na to ako sa snažím zmeniť sa, na všetko čo sa v mojom živote deje. Tupo som sa zahľadela do zeme.

,,Počul som o tvojej minulosti, ty si bola teda poriadna..."začal on.
,,Krava." Dopovedala som. Zasmial sa a ja takisto. Po niekoľkých sekundách smiech utíchol a odtrhol svoj pohľad zo zeme aby sa pozrel na mňa. Jemný úsmev mal na tvári stále a zdalo sa mi, akoby týmto spôsobom chcel vyčítať z mojich očí niečo, na čo vie, že mu odpoveď sama nedám. Zrazu prestal a mňa to akoby prebralo.

,,Prejdime sa." navrhol a ja som vôbec nenamietala. Začínala som však cítiť prebúdzanie sa veľkého klbka pocitov v mojom vnútri. Nádej, strach, šťastie. Práve teraz  prišla tá chvíľa, kedy bližšie spoznám Thomasa Radclifa, tak prečo to nevyužiť? Veď práve to som chcela. Tak som vykročila smerom od domu ako prvá.

Outfit z LianaSims2

31. května 2010 v 16:47 | Ash

out
K správnemu fungovaniu v hre treba stiahnuť aj mesh.









Tak dala som sem prvá download ale uložila som ho na strínke uloz.to. Myslím, že je na sťahovanie aj nejaký iný spôsob len ja ho nepoznám. Vie niekto ako sem dávať downloady bez toho aby som to musela ukladať na nejaký server??...Bola by som straašne moc rada ak by to niekto vedel :-(

Pozdravy

30. května 2010 v 21:27 | Ash
Dobré ráno (skoro ráno) - /buenas díaz/ - Buenos días

Dobrý deň (počas celého dňa) - /buenas díaz/ - Buenos días

Dobré popoludnie  - / buenas tardez/ - Buenas tardes

Dobrý večer (približne od šietstej) popoludní - /buenas tardez/ - Buenas tardes

Dobrú noc - /buenas nočes/ - Buenas noches

Ahoj! Nazdar! - /Olá/ - Hola

Dovidenia - /astá la vista/ - Hasta la vista

Zbohom - /Adiós/ - Adios

Maj sa dobre - /ke te vaja bjén/ - Que te vaya bien

Vitaj - /bjenvenido/ - Bienvenido

I´m sorry

30. května 2010 v 21:22 | Ash |  About me & blog
Ospravedlňujem sa, že som sem celý týždeň nič nepridala no akosi sa mi nechcelo a ani som nemala chuť. Nemám už nervy na môj net. Vlastne konrétne prehliadač, stále sa mi sekne a po asi minúte zase odsekne keď načítavám nejakú novú stránku. Nemám na to nervy no sľubujem, že v najbližšom čase sa sem už pokúsim niečo hodiť.
                                                                                               ASHLEY

Na mojej strane (4.časť)

22. května 2010 v 22:50 | Ash |  Na mojej strane
sg

Cestou som už len počúvala rozhovor Deana s Thomasom. Počúvala som každučké slovo čo vyslovil a môžem odprisahať, že každé znelo tak, akoby ho vyslovil nejaký skúsený 50-ročný profesor dejepisu na výške. Pripadalo mi to, takpovediac....sexi. Cítila som, že je na ňom niečo, čo ma strašne priťahuje, ťahá ma to vedieť o ňom viac, zistiť aký je a....
,
,Vďaka Dean, tu mi môžeš zastaviť. Bývam neďaleko." hlas modrookého chalana mi zaznel v ušiach a príjemne prerušil môj prúd myšlienok. Dean zastavil a Thomas otváral dvere von, kde už prestalo pršať.

,,Máš to u mňa. Majte sa." jeho hlas doznel a ja som stále dúfala, že započujem ešte posledný tón, ktorý vychádzal z jeho úst, no so zabuchnutím dverí sa všetko rozplynulo. Zrazu bolo všetko iné, také ozajstné, akoby ma niekto práve poriadne prefackal a prebudil. Na zopár sekúnd som reálne uvažovala nad tým, či ma jeho prítomnosť nejak nezhypnotizovala. Nevedela som si vysvetliť, čo vlastne cítim, čo sa so mnou dialo, keď sedel tak blízko mňa a bez toho aby som s ním prehovorila čo i len slovo alebo mu pozerala do očí som vedela, že tu bolo niečo ...zvláštne.

Môj dom, bol len neďaleko od miesta kde Dean zastavil a tak keď sme boli v cieli, pred mojím domom, opäť ma zadržal od toho, aby som vystúpila, presne tým istým spôsobom ako to urobil dnes ráno pri škole.

,, Bel, na tú párty na ktorú ťa pozvala Alina...chcel som len, že ak chceš, mohol by som ti byť nablízku pretože viem aká je k tebe Alina a myslím si, že si to nezaslúžiš." starostlivo povedal a ja som nevedela ako presne zareagovať, tak som povedala to, čo som cítila.

,,Dean, si ku mne príliš dobrý. Myslím, že si to nezaslúžim. Veď jaa..." do očí sa mi tisli slzy, čo som vlastne ani nechcela ale pokračovala som ďalej ,, Veď ja som ti toľko krát ublížila, sklamala ťa a nepovedala som ti vždy..." nestihla som dokončiť vetu, keď som zbadala, že jeho pery sú len pár milimetrov od tých mojich. Pozeral sa mi sústavne do očí a začal šepkať, popritom sa pohyboval stále bližšie a bližšie.

,,Na tom už nezáleží Bel, stále ťa mám rád, potrebujem ťa" šepkal a zrazu som nechápala ako ma za tak krátky čas, môže zhypnotizovať aj on hoci na to vynaložil viac úsilia ako Thomas.

Ach, Thomas...opäť sa všetky moje myšlienky začali točiť okolo jeho mena, hlasu, očí. Predstavovala som si toľko príležitostí, ktoré by sa mohli stať, nevnímala som a Deana som začala bozkávať stále viac vášnivejšie. Bola vo mne sila, túžba a vášeň po ktorej som túžila. Presne! Keď som si pomyslela, že pred pár minútami bol tak blízko mňa, v aute prišla som na to, čo som cítila.Vrela vo mne všetká túžba cítiť, že môžem byť s ním, no to vlastne ani nebolo možné. Veď sa vôbec nepoznáme.

Opäť realita! Ihneď som si uvedomila čo robím. V sekunde som sa odlepila od Deana a bola som úplne mimo. Ako sa to mohlo stať? To je predsa nemožné, prečo Thomas? A prečo som sa bozkávala s Deanom. Všetko je veľká chyba.

,,Dean, nie. Prepáč, nemalo sa to stať. Ozaj prepáč ale ja už nie...Musím ísť, bola to chyba." Zmätená z celej tejto chvíle som čo najrýchlejšie vystúpila z auta a mierila si to rovno k dverám. Bez otáčania sa. Rázne som vytiahla kľúče, otvorila dvere a zabuchla ich. Celá zmočená som sa oprela o zatvorené dvere za sebou a sklźla sa na zem.

Toľko myšlienok, vecí, ktoré si dávam dohromady a snažím sa chápať sama seba. Myslela som na tú chvíľu v aute, na všetko na čo som myslela a zároveň robila - dve úplne odlišné veci a dvaja úplne odlišní ľudia. Na jednej strane, bývalý expriateľ, o ktorom som si istá, že už k nemu nič necítim a predsa som ho bozkávala a na druhej strane modrooký chalan, s ktorým som sa vlastne spoznala len dnes a CHCELA ho bozkávať, CHCELA som ho poznať ,a pri ktorom som cítila niečo, čo si nedokážem vysvetliť ináč ako túžbu, túžbu mať ho a cítiť, že patrí iba mne a zároveň ja len jemu.

Rozcestník - Španielčina

21. května 2010 v 12:58 | Ash
esa

-španielske ustálené slovné spojenia,vety...



- španielske slová, výslovnosť, preklad



- gramatika, video hodiny španielčiny

Na mojej strane (3.časť)

20. května 2010 v 13:54 | Ash |  Na mojej strane
gd

Deň v škole prebiehal tak ako zvyčajne, no na hodinách som bola úplne nesústredená. Pred sebou som mala len tie jeho oči a bolesť. Cítila som ju v celom svojom tele. Neviem ani ako sa volá, odkiaľ je, nič o ňom neviem a predsa sa jeho oči vryli do mojej mysle tak hlboko, aby som ich obraz mohla vidieť zreteľne znova a znova.
Teraz sedím pred kanceláriou sekretárky, ktorú som celý deň nezastihla, aby som jej mohla odovzdať tie papiere od mami. Čakám asi 15 minút a počúvam nezreteľné slová, ktoré vychádzajú zvnútra miestnosti, keď sa odrazu dvere otvorili.

,,Nezabudnite to dať podpísať takisto vášmu bratovi Paul. Zajtra vás tu očakávam po 2.hodine." hovorila pani Bloovinová keď vyprevádzala mladého študenta z miestnosti a ten hľadel na papiere vo svojich rukách.

,,Uhm, spoľahnite sa pani Bloovinová. Ďakujem a dovidenia." odpovedal bez najmenšej mimiky v jeho tvári a krátko pozrel na osobu sediacu pred ním - na mňa. Vlastne, ani neviem či ten pohľad ozaj patril mne. Zdalo sa mi že sa pozrel mojím smerom ale tak, akoby som ja  bola to najnepodstatnejšie čo tam videl. Nevenovala som tomu pozornosť, teenager ako teenager, no jeho chôdza mi bola známa. Pani Bloovinová ma pozvala dnu.

,,Tak, čo potrebuješ Anabel?" milo sa ma opýtala. Pani Bloovinová ma odjakživa má rada, pretože som jedným z tých dievčat, ktoré by nemalo chýbať na žiadnej školskej akcii.

,,Ja som vám vlastne prišla odniesť tieto papiere od mami. Vravela niečo o poistke Leeho a peniazoch na kostýmy." odovzdávala som jej papiere a pani Bloovinová ich začala otvárať.

,,Oo áno samozrejme, odkáž
tvojej mame, že jej veľmi pekne ďakujem a o Leeho nemusí mať starosti. Ako sa vlastné má? Je mu už lepšie?" spýtala sa ma, keď som už rozmýšľala, že vstanem a poberiem sa za Suzanne pomôcť jej s článkom do novín.

,,No on, je mu už lepšie. Doktori vravia, že je veľká nádej aby sa to zlepšilo. Každý sa modlí aby to tak aj bolo." odpovedala som s miernym úsmevom, ktorý sa mi nejak pri tejto téme predsa len podarilo vykúzliť.

,,To som veľmi rada. Pozdrav doma Anabel." pani Bloovinová takéto reči mala v malíčku, no každý dobre vedel, že je to v podstate len taká tá zvedavosť starších ľudí. Viete ako to je, starajú sa do všetkého, aj toho čo netreba, len aby mali prehľad. Rozlúčila som sa a utekala nájsť Suzanne.

Čakala ma už v učebni chémie aj s jedným novým študentom, ktorého sa niečo vypytovala. Volal sa Fred, bol taký utiahnutý no po vypytovaní som zistila, že mať jeho hlavu, tak preskočím 2 ročníky strednej.

,,Tak a kde sú tí ďalší dvaja Suze?" opýtala som sa, hoci ma to popravde potešilo, že domov môžem ísť skôr.

,,To by som aj ja rada vedela. Ja som sa tak tešila Bel." zosmutnela Suzanne ale v ďalšej sekunde sme sa už len zasmiali a nechali to tak.

,,Môžeme sa teda chlapcom poďakovať. Dohodneme sa, že zajtra si zoberieš na mušku jedného a ja druhého aby sme to mali hotové. Stačí zopár otázok a máš to." navrhla som a sama som nevedela ako sa toto vo mne vlastne zrodilo.

,,Anabel, ty si úžasná. To bude super dôvod nahodiť reč s tým novým fešákom. Beriem si toho z dejepisu." zasnená si vybrala svoj cieľ a myslím, že v hlave mala už plno scenárov ako to všetko skončí.

,,Okey, no počkaj. Taký menší problém. Ja ani len netuším, ako vyzerá ten ďalší nový, ktorého si mi nechala. Ako ho mám potom nájsť?" spýtala som sa jej a bola zvedavá na jej nápad.

,,To fakt. Ich popisy mi dával Henry, keď mi určil napísať ten článok. Ten z dejepisu je Paul a ten druhý má čierne, nie príliš gelované vlasy, je možno o 8cm vyšší od teba a volá sa Thomas.

Paul, spomenula som si na chalana z kancelárie pani Bloovinovej. No a potom....čierne vlasy, vyšší odo mňa a doplnila som si - modré oči, tmavé, bolesť. Čo ak by to bol on? Zalial ma strach a zároveň tréma a zvedavosť. Chcela som aby to bol on a zároveň som si priala aby som sa mýlila.

,,Ako si to?...Thomas? Dobre, skúsim mať zajtra oči otvorené." dohodli sme sa a naše cesty sa rozišli na prvej križovatke pár metrov od školy.

Opäť som cestou rozmýšľala a mierila som si to do obchodu, kúpiť si niečo domov pod zub. V hlave mi prúdil vír myšlienok. Mala som veľké nutkanie, spoznať ho. Vedieť viac o bolesti v jeho očiach, možno mu pomôcť. Pokladala som to za moju povinnosť a odrazu ma v rozmýšľaní prerušil silný dážď.

,,No do čerta." zanadávala som si a okolo seba hľadala najbližšiu strechu, kde by som sa mohla skryť. Bola som už úplne zmočená a vo svojich teniskách som cítila poriadne hlboké jazierko. Zrazu pri mne zastavilo auto a otvorili sa dvere. Hneď som spoznala Deanovu Mazdu a bez váhania som si nastúpila.

,,Dean, si moja záchrana. Obrovská vďaka." zabuchla som dvere a dávala si dole kapucňu z mojich vlasov, ktoré tak mokré vyzerali akoby boli čierne. Vtedy som zistila, že v aute nie sme samy.

,,Kedykoľvek Bel, ešteže som bol na blízku. Čo ak by si prechladla?" usmial sa, takým jeho typickým spôsobom.

,,Zoznám sa, to je Thomas. Je tu nový a práve som ho vzal do nášho futbalového týmu." Z predného sedadla sa otočil dozadu čiernovlasý chalan, ktorého oči som mala pred sebou celý deň.

,,Mám pocit, že my sme sa už stretli. Teší ma Anabel." pri jeho úsmeve, hoci len miernom, mnou prešla strašná zima a ja som ju chcela za každú cenu premôcť. Bola som ako zhypnotizovaná, akoby zmrzlo všetko okolo mňa. Čas, dážď vonku a ja takisto.

Zháňam náramky

19. května 2010 v 13:52 | Ash |  About me & blog
Poznáte také tie gumené,silikónové náramky??...Dávam sem taký oznam ale boh vie, či z toho niečo budem mať :-D. V celom mojom meste tie náramky nájsť nemôžem, nepredávajú ich a na nete som našla len ich hromadnú výrobu čiže z toho nič nemám tak som sa chcela opýtať tu. Nevideli ste ich v nejakom obchode vo svojom okolí??...Ak  by sa dalo, zaplatila by som za poštovné aj za náramok aa straašne by som sa potešila ak by sa našla nejaká dobrá duša a predsa mi nejaký náramok zohnala :-D. Alebo na oplátku by som mohla za tento náramok poslať osobe nejaký náramok priateľstva, ktoré pletiem. Už by sme sa dohodli. Ale tak dôležitejšia otázka je či vlatsne tie náramky ešte niekde sú :-D...Budem rada, keby ste ma pooinformovali :-)...Ďakujem :-)
NAR

Takto sa cítim

17. května 2010 v 23:23 | Ash |  Momentálne počúvam
Neviem prečo ale cítim sa riadne mizerne. Nemám dôvod, chyba je niekde vo mne. Veľa myšlienok a pocitov, o ktorých pochybujem a veľmi na dnimi rozmýšľam. Dokola počúvam túto pesničku. Vystihuje ma v tejto chvíli. Krásna... The Fray - Never say never...


Citát na zamyslenie

17. května 2010 v 19:58 | Ash
"Prvá láska je los, ktorý nevyhráva, no jeho číslo si zapamätáš na celý život."

Pekný citát, čo si o ňom myslíte?...ja  osobne ani neviem :-(...kedže prvú lásku prežívam už rok a pol nechcem si to pripustiť ale na druhej strane som realistka a považujem ho z tohto hľadiska za 80% pravdu. No svojich 20% si strážim ako najviac viem a verím v nich :-)