Červen 2010

Už poriadna fotka

30. června 2010 v 15:57 | Ash
fas
Tak aby sa nepovedalo. Opäť to nezaraďujem do žiadnej rubriky, tak len pre info o mne =)

Adminka

29. června 2010 v 20:39 | Ash
Dávam sem opäť moju fotku. Zase je taká aby nebola veľmi rozpoznateľná lebo nikdy neviete ale ak by bolo dosť komentárov dala by som sem na nejakú chvíľu aj poriadnu fotku. Ak si viete predstaviť s kým máte tú česť je to stále lepšie =D Tak preto to sem dávam =)

me

2 nové náramky

29. června 2010 v 19:12 | Ash |  Náramky
Už ma ináč štve môj foťák. Na reklamácii bol už niekoľko krát a stále mi ho pošlú s nejakou inou chybou keď vyriešia tú predchádzajúcu. Fotky sú tentoraz trošku rozmazané lebo foťák nejak nezaostruje tak sem hádžem len jednu. Nafotila som ich viac, no aj tak sú oničom. Budú vám musieť stačiť tieto.
narb

Shakira - Waka Waka

29. června 2010 v 13:12 | Ash |  Momentálne počúvam

Úžasná atmosféra. Milujem také slávnostné otvárania udalostí keď sa ľudia tešia a všetci spievajú a tancujú na takú hitovku ako má teraz Shakira. Aj keď sme už včera v Afrike skončili, budem pozerať ďalej =) Chápete, futbalisti sú sexi. A Shakira je aj v klipe aj tu veľmi zlatá =) Taká sympaťačka so zvláštnym hlasom =D


Na mojej strane (10.časť)

29. června 2010 v 12:52 | Ashley |  Na mojej strane
vr

Paul na mňa zízal s otvorenými ústami. Nečakal to, prekvapila som ho svojimi priamymi otázkami. Chvíľu bolo ticho a ja som spozorovala moju ruku ktorej palce sa klepali. Okamžite som prestala. Pozerala som sa na Paulovu sklonenú hlavu a odvrátila som pohľad presne v tej chvíli keď ju zdvihol.

,,Poď von Bel. Tu to nie je práve najvhodnejšie miesto." jeho oči sa zmenili na malé štrbinky a rozhliadali sa po celom bare. Odrazu k nám prichádzala osoba nízkeho vzrastu. Spoznala som v nej Suze a na mojej tvári sa začal črtať úsmev, no v okamihu ako som uvidela výraz jej tváre, môj úsmev zamrzol.

,,Anabel?...Čo tu robíš?" neveriacky pozerala na mňa a na Paula ,,S ním?" tichšie dokončila prúd svojich otázok.

Mne akurát v ten okamih došlo, že toto naše stretnutie nemusí vyzerať práve najideálnejšie keďže sme boli ešte naklonení bližšie k sebe aby Paul nevravel
nahlas. Začala som byť v rozpakoch a zmocňovala sa ma menšia panika.

,,Počkaj Suze, ja ti to vysvetlím. Nie je to tak ako to vyzerá. My sme len...potrebovali sme len..." nevedela som nájsť vhodné slová ny vysvetlenie toho, čo tu s Paulom vlastne robíme. Nemôžem jej predsa povedať, že sme sa stretli aby sme si pohovorili. Kto vie, čo by si pomyslela?

,,Nič nevysvetľuj. A ty Paul..." umlčala sa a nedokázala povedať ďalšie slová. Otočila sa a jej kroky smerovali k dverám. Bleskovo som sa zdvihla zo stoličky a chcela som ísť za ňou, no Paulova ruka ma stiahla naspäť. Bolo mi z toho všetkého nanič.

,,Viem si predstaviť ako sa Suze musí cítiť, veď aj ja na jej mieste by som si pomyslela to isté čo aj ona. Nič jej nevyčítam. Ale prečo si ty nič nepovedal?" sledovala som ešte chvíľu Suze a keď zmizla v dverách zodvihla som hlavu aby som videla Paulovi do očí a čakala na jeho odpoveď.

,,Bel, teraz nie je čas. Prišla si sem niečo zistiť a ja myslím, že je aj správna chvíľa vedieť to. Tak ideme?" stisol si pery akoby sa bál toho, že som si to nakoniec rozmyslela. Utrela som si trochu vlhké oči a Paul ma viedol von. Zastali sme pri aute.

,,Ou, zabudol som si kľúče asi v bare. Počkáš chvíľu?" spýtal sa a čakal na moju odpoveď. Keď som kývla hlavou rozbehol sa opäť k dverám, ktorými sme vyšli.

Vonku bolo chladno a na parkovisku pri stromoch bolo zaparkovaných len zopár áut. Odrazu sa ku mne blížila tmavá postava a ja som sa snažila ďalej nenápadne stáť pri aute. Osoba prešla ďalej a ja som si vydýchla. No v tej chvíli ma zozadu niekto chytil a položil mi ruku na ústa. Pri uchu som počula šepot Thomasovho hlasu.

,,Nebráň sa a poď so mnou. Nič sa ti potom nestane." nemala som na výber. Bral ma niekam bleskovou rýchlosľou. Okolo mňa sa mihali stromy akoby som padala. Bol veľmi rýchly a ja som nechápala ako je to možné. Zmocňoval sa ma ešte väčší strach no snažila som sa rozmýšľať kľudne. V tme za hustými stromami svoje zovretie povolil, no stále ma mal pod kontrolou. Nebránila som sa, nemala som ešte premyslené čo presne chcem urobiť. Pozoroval niečo cez štrbinky medzi vetvami stromov. Tváril sa, akoby počúval, hoci ja som nepočula nič. Len v diaľke som zazrela zopár svetlých odleskov. Odrazu sa prestal sústrediť a zahľadel sa do zeme.

,,Ideme ďalej." náhle povedal a za pár sekúnd sme už čakali na tom istom mieste ako v ten večer keď som si ďalej nič nepamätala. Spoznala som to, zdalo sa mi to povedomé a pomaly sa mi začali vynárať aj spomienky. No neverila som si, boli veľmi zahmlené.

,,Vedel som, že sa stretneme tu." pustil ma a ja som videla ako oproti nám kráča Paul.

,,Si s nimi Thomas?" opýtal sa ho, no nechápala som.

,,Dobre vieš že nie. Nevidíš?" ukázal na mňa pohľadom.

,,Tak prečo potom?" nechápavo sa zase pýtal Paul dal mi jeho bundu pretože videl, že mi je zima.

,,To už nie je tvoja starosť. Teraz idem. Odveď ju." a Thomas sa stratil v tme. Zaviedol ma ešte ďalej k rieke takou rýchlosťou ako aj Thomas.Vystrašene som sa na neho pozerala a pýtala som si vysvetlenie čo sa to vlastne udialo. Paul si sadol na breh rieky a hodil jeden kameň tak ďaleko, že som nepočula a ani nevidela kde vlastne dopadol.

,,Videla si to?" spýtal sa a ja som kývla hlavou.

,,To nie je všetko čo dokážem. Máš správne pocity a máš aj právo na ich vysvetlenie. Lenže..." zastal a zadíval sa na mňa.

,,Bojíš sa?" jeho otázka mi znela v ušiach. No pri pohľade do jeho očí, som necítila strach ale dôveru.

Možno kúsok strachu by sa našlo takisto, no ten nebol silnejší ako dôvera.

,,Nie, môžeš mi povedať všetko. Neutečiem ani nebudem kričať." snažila som sa odľahčiť situáciu tým, že sa aspoň trocha usmejem a sadla som si na breh vedľa neho.

,,Ja a Thomas sme upíri." bola jeho prvá veta v príbehu, ktorý mi začal rozprávať. Začala mi byť ešte väčšia zima ale pri každom jeho pohľade ustúpila a mňa akoby zaliali lúče horúceho slnka v lete.



Na mojej strane (9.časť)

27. června 2010 v 20:28 | Ash |  Na mojej strane
gd

Suzanne ma prišla navštíviť hneď v prvý deň víkendu keď sa dozvedela, že som doma.

,,Anabel, konečne." zahlesala celá natešená z toho, že ma po dlhom čase (myslím že to boli aj tak len 2 dni) videla.

,,Ahoj Suze, poprosím, nezadus ma." zasmiala som sa keď ma tuho objímala a smiala sa so mnou.

,,Prečo som ťa tak dlhý čas vôbec nestretávala? Po škole si stále odišla domov skôr. O tom ako si odišla z večierku vlastne ani nič neviem. Mala som o teba starosť a mobil si mi nedvíhala takisto." vyvalila na mňa všetko keď sme už obe sedeli na mojej posteli a ja som si listovala časopis.

,,No tak, to ani ja poriadne netuším ako tieto dni zbehli.A ten večierok, hm...počuj Suze, čo posledné si pamätáš že som robila?" mala som sa mysli Thomasove slová o tom, ako ma odviezli autom  k nim domov a ja som si nič nepamätala. ,,A poviem to rovno, pila som niečo? Opila som sa?" naliehala som na Suze ktorá na mňa zmätene hľadela a nevedela prečo sa takto pýtam.

,,Pokiaľ ja viem nie, bola som vlastne s Paulom a Deanom, ktorý prišiel za nami s tým, že nevie kde si. Niesol ti vraj drink." odpovedala mi a čakala čo poviem ďalej ja.

,,No počkaj." začala opäť Suze a so zamysleným pohľadom dopovedala ,,Viem že Alina bola veľmi rozzúrená, myslím, že vravela, že ty si niekde s Thomasom hoci tam mal byť s ňou a robila dosť veľké scény." usmiala sa na moju tvár, vystreštenú od údivu.

,,To mi ako chceš povedať, že si ma vôbec nehľadala a nechala ma s Thomasom?!" zbieralo sa to vo mne.

,,Ja - ja" Suze začala koktať pretože nerozumela mojej reakcií a navodila jej strach.

,,Nevedela som, že to nechceš, bola som šťastná, že si Aline spravila nervy a taktiež že to bol tvoj zámer, tak ja - ja...som nič nepodnikla Bel. Prepáč mi to, prepáč mi..." začala sa mi ospravedlňovať a mne sa pred očami odohrával večer na párty keď som bola s Thomasom, lenže som si nepamätala všetko.

Bola som s ním a zrazu sama som sa opitá trepala domov? A on ma náhodou stretol? Nie. Mala som pravdu. Klamal mi. Potrebujem hovoriť s Paulom. On mi musí povedať pravdu. A k tomu moje škrabance na krku. Niečo sa určite dialo.

,,Prestaň s tým Suze. Nič sa nedeje. Ehm asi som sa trocha opila, nič viac. Nejak som došla domov a je to už v pohode." zaklamala som jej a usmiala sa na ňu aby som utvorila dojem istoty. Napadlo ma spýtať sa jej čo robila na párty ona.

,,No a ako sa večierok vyvíjal u teba Suze? Dúfam, že aspoň ty si si svoj cieľ splnila." myslela som pritom na Paula.Suzin výraz bol nečitateľný. Kúsok radosti striedal smútok a neistota.

,, Práve o tom som potrebovala hovoriť. Bol strašne milý, snažil sa a ja takisto. Myslela som, že si celkom rozumieme ale ja neviem. Bol taký, taký zdržanlivý. Žiaden očný kontakt, dotyk. Cítila som sa akoby som ho k niečomu tlačila. Nehovorím, že som nič nechcela ale tak čakala som niečo viac a potom sa zrazu postavil s tým, že potrebuje súrne odísť a odišiel." Suzanine oči zosmutneli a pozrela do prázna smerom k oknu. Mňa Suze len uistila, že v ten večer sa ozaj muselo niečo diať a čim ďalej, tým viac a skôr som musela hovoriť s Paulom.

,,Netráp sa, možno sa len v minulosti sklamal a teraz....no vieš ako to býva." Snažila som sa Suzanne upokojiť a povzbudiť k tomu aby sa nevzdávala. Paul je mimoriadne úžasný chalan a bojovať sa určite oplatí.

Suzanne odo mňa odchádzala celkom v dobrej nálade a ja som ju takisto mala pretože som si potrebovala s niekým pohovoriť, hoci som jej nepovedala to, čo moju hlavu motalo najviac. To som si nechala pre iného človeka.Zdvihla som mobil a vytočila číslo Paula. Nedvíhal mi to a po niekoľkých zvoneniach sa ma už zmocňovala nervozita. Keď sa pomaly zotmelo, zazvonil mi
mobil.

,,Ahoj Bel, potrebuješ niečo?" ozval sa Paul s ochotným tónom.

,,Ahoj, vlastne áno. Môžeme sa stretnúť v bare West Trees?" opýtala som sa rovno a z môjho hlasu bolo cítiť strach a neistotu z niečoho nepoznaného.

,,Ouhm, no áno, tak za pol hodiny sa tam stretneme, môže byť?" navrhol mi.

,,Super, môže byť. Budem tam. Maj sa." a zložila som bez počkania či mi odzdraví naspäť.

Odvoz mi zabezpečil môj sused, ktorý je doktor a cez víkendy má stále nočné služby. Tak ma hodil do mesta. Bola som na mieste a čakala na Paula s objednaným jahodovým džúsom. Bolo plno. Hlavne pesimistických chlapíkov pri bare, ktorí vysvetľovali časníkovi ich nešťastný osud alebo sa s pohárom v ruke rozhliadali po možných objektoch ich záujmu - mladých babách. Zo skúmania baru ma prerušil hluk posúvajúcej sa stoličky pri stole kde som sedela. Oproti mne si prisadol Paul.

,,Tak som tu." milo sa usmial a pozoroval ako k nám ide čašník.

,,Prinesiem vám niečo pane?" čašník sa spýtal Paula a ten si vypýtal za pohár whiskey.

,,Tak, s čím ti môžem pomôcť?" spýtal sa ma a čakal na moje slová.

,,Chcem vedieť, čo sa stalo v ten večer keď mala Alina večierok. Chcem vedieť čo si zač ty a Thomas.Chcem vedieť všetko." povedala som každé slovíčko celkom zreteľne. Neváhala som. Nepopieram, že som sa bála. Bála sa odpovede a vlastne aj človeka predo mnou až dovtedy, dokým som sa dozvedela, že to človek vlastne ani nie je.

Numeros - Čísla (od 1 do 15)

27. června 2010 v 13:45 | Ash

Čísla od 1 do 15

1 - UNO                  6 - SEIS            11 - ONCE                       
2 - DOS                  7 - SIETE           12 - DOCE
3 - TRES                 8 - OCHO          13 - TRECE
4 - CUATRO            9 - NUEVE         14 - CATORCE
5 - CINCO             10 - DIEZ           15 - QUINCE

Výslovnosť čísel budete počuť od toho lektora vo videu. Podľa mňa fakt dobré video na naučenie sa čísel a on takisto vyzerá, že je v pohode týpek =D. Ja tie čísla už viem ;-) Tak veľa šťastia...

Na mojej strane (8.časť)

23. června 2010 v 20:12 | Ashley |  Na mojej strane
sg

Tak táto časť je len taký medzičlánok, nemala som príliš veľkú inšpiráciu, tak nabudúce to bude niečo zmysluplnejišie a nexhápem ešte prečo, ale nedajú sa mi do článku hodiť ani obrázky ani videá pretože ikonky nereagujú :-( neviem dôvod nefunkčnosti no ak by niekto vedel, buďem vďačná za radu, Som už zúfala :-(...


Paul bol celú hodinu nejaký nesvoj. Po našej spoločnej hodine som celý deň Paula ani Thomasa nestretla no pred očami sa mi neustále vynáral výraz naliehavej tváre Paula vtedy na tom WC. Musí to byť pre neho veľmi dôležité, prečo mi to nepovedal presne. Kedže ma upozorňoval, musí sa to týkať aj mňa inak.... Zamyslela som sa na chvíľu. Niečo sa určite musí diať. Moje dojmy a pocity musia byť na správnej ceste. Thomas a Paul nie sú len dvaja obyčajní noví prisťahovalci v našom meste.
Odchádzala som už pomaly zo školy domov a v mojom premýšľaní (ako to už býva zvykom) ma niekto prerušil. Bežal za mnou Paul.

,,Hej Bel, ako sa má tvoj krk?" opýtal sa a pomaly vydýchaval.
,,Ouhm čo?...aha, krk,jasné...no fajn, je to lepšie" nevypytovala som sa či nevie čo sa mi stalo. Mala som taký ten zvláštny pocit, že ja odpoveď vlastne vedieť nechcem.

,,To je fajn, potrebujem ti niečo dať. Ak máš čas, poď so mnou, idem už domov." navrhol mi s tým istým starostlivým výrazom.

,,Dobre, idem." Bez rozmýšľania som odpovedala a nasadla som si do jeho auta. Cestou bolo ticho. Zapol hudbu a uprene sledoval cestu. Mne sa však stalo, že tú cestu vôbec nevnímal pretože pohľad mal prázdny. Rozmýšľal. Keď sme dorazili, pozval ma dnu.

,,Počkaj chvíľu, nebude to dlho trvať. O chvíľu som späť." Odbehol niekde hore schodmi a ja som zatiaľ čakala vo vstupnej hale a rozhliadala sa po starom nábytku. Medzitým, vo dverách zaštrkotali kľúče a domov dorazil aj Thomas. Zrejme prekvapený z mojej prítomnosti pomaly zatváral dvere, prichádzal pomaly ku mne a pozeral sa smerom kde sú schody. Tvár mal zmätenú a mne to navodilo strach. No za žiadnu cenu som to nedala najavo. Vedela som, že musím byť v kľude aj pre tie Paulove slová.

,,Čo?? Si prekvapený?...Neboj sa, neplánujem sa nasťahovať." začala som prvá. Najlepšia obrana je predsa útok.
,,Popravde som, nevadí mi to ale som. Čo tu vlastne robíš?" opýtal sa a stále hľadel na schody.
Teraz som už nevedela čo povedať. Pravdu? Váhala som, či neurobím zle. Čo keď niečo urobím. Mám klamať?

,,Zabudla som si tu prsteň, požiadala som Paula či by sa po ňom hore nepoobzeral." povedala som, neviem či mi uveril. Vedela som že to bola chabá výhovorka a Thomas sa približoval ku mne až pokiaľ bol tak blízko, že sa nado mnou sklonil a ja som zistila, že som pri stene a nemám sa kde uhnúť. Našťastie prišiel Paul.

,,Uhm uhm" upozornil na seba a Thomas sa hladko otočil na jednej nohe tvárou k nemu a jedným prižmúreným okom na svojej tvári.
,,Nenašiel som Bel, je mi ľúto." opäť ma niečo dostalo. Ako vedel o mojej výhovorke pre Thomasa?? Dokonale spolupracoval. Zmocňovala sa ma panika a chcela som čo najrýchlejšie vypadnúť.

,,No ja, ďakujem...pôjdem už. Zajtra v škole. Majte sa." Thomas mi otvoril dvere a ironicky sa usmial. Poriadne za mnou zabuchol. Mne to všetko začalo dochádzať a neveriacky som stále hľadala niečo, čo bude prekážať a bude protirečiť mojej teórii. Ani som nevedela ako došla som domov, zvalila sa na posteľ a hľadela na strop úplne nemo.

-----------------------Z POHĽADU PAULA --------------------------------
Po odchode Anabel som to nemal ľahké. Thomas okamžite rozpoznal moje klamstvo a nemal som na výber.

,,Braček, aký si hlúpy. úbohé klamstvo. Dobre viem, že si nás počúval, len preto si vedel čo máš vravieť. Čo si chceš urobiť?" v Thomasových očiach som videl vrieť veľkú zlosť.

,,Chcel si jej dať ten prsteň? Myslíš si, že ju to ochráni? Si na veľkom omyle." dokončil a nalial si za pohár Vodky.

,,Myslím si, že pred tebou to bude stačiť a nemyslím si, že jej hrozí aj niečo viac. Nechaj ju Thomas, opakujem ti, že za nič nemôže." naliehal som.

,,Ju možno ochrániš ale ona nie je jediná z ich rodiny! Je mi ukradnutá." vytočilo ho to. Práve mi dal jasne najavo, že ona znamená veľa. Zatiaľ mi nebolo jasné prečo.

,,Viem, že chceš ju.." rýchlo som povedal a sledoval jeho ďalšiu reakciu. Nestihol som spozorovať a premiestnil sa poza mňa za menej ako sekundu. Zdrapil ma za vlasy a ja som ho automaticky odšmaril preč odo mňa. Arogantne sa usmial a vzápätí si opäť odpil z pohára vodky, vedľa kresla, na ktorom sedel.

,,Nie Paul...to ty, ty ju chceš." zarazil ma a zamyslel som sa nad tým. Sám som to nevedel ale teraz mi on povedal moje presné myšlienky, ktoré som si sám povedať nedokázal.

,,Zaľúbil si sa, chrániš ju dobre vieš, že vravím pravdu a práve preto ju chcem Paul. A budem ju aj mať a potom si môžeš hľadať ďalšiu princeznú. Neochrániš ju tak ako svoju Marciu. Ju už nie." Dopil svoju vodku do poslednej kvapky, odložil pohár a odkráčal hore schodmi.