Srpen 2010

Desmod - Som na tebe závislý

25. srpna 2010 v 23:49 | Ash |  Momentálne počúvam

Klavírna verzia. Nádherná. Nie je viac čo dodať.

Koho považujete za najsexi muža sveta?

25. srpna 2010 v 20:03 | Ash |  Ask you!
U mňa je ich doosť. Sú to aj starší chlapi ale aj terajšie sexidoly. Začnem jedným z nich.

1.Ian Somerhalder
ian

Tohto herca som spoznala až v seriáli upírske denníky a spočiatku som z neho nebola až tak ohúrená. No možno v tretej časti sa mi začínal dostávať pod kožu zrejme svojou povahou v tomto seriáli a strašne som si ho obľúbila. To že je aj fakt pekný takisto nemôžem poprieť. Má proste šarm a preto som ho zaradila aj medzi mojich najsexi chlapov =D





2. Heath Ledger
heath

Neviem či sa to sem hodí, kedže on už nežije ale on ostane asi moje číslo 1 navždy, preto ho sem pridávam aj tak. Keď som sa dozvedela správu o jeho smrti prišlo mi dosť ľúto že svet a takisto showbussines prišiel o tak skvelého herca. Mám pocit, že jeho som videla v nejakom filme o rytierovi a potom asi 10 vecí čo na tebe nenávidím a tam spieval aj pesničku Can´t take my eyes off you *IN LOVE*...ozaj je to smutné =(



3. Matt Lanter
mattf

Seriál Beverly Hills 90210. On tam patrí. Sexi, mladý v seriáli dokonca rebelský romantik. No nemám čo dodať =D











4. Brad Pitt
brad

K-L-A-S-I-K-A. Ja som proste blondiakovský tip. Brad má už svoje roky ale vo filmoch ostane mladý stále. Taký Trója. Achilles. Filmy sú filmy. To sa nedá nič viac povedať. Brad je dlhoročný sexidol, proste legenda. U mňa tiež =P







5. Jon Bon Jovi
bon

Je pravda, že k tomu, že sa mi páči aj Bon Jovi značne prispel aj jeho hlas. Do neho som zamilovaný vždy keď pozerám jeho videá z koncertov. Už len pri videu sa mi podlamujú kolená. Kto vie, čo by to bolo naživo. Bon Jovi je asi najstarší z tu spomenutých chlapíkov, no aj na svoj vek vyzerá podľa mňa dosť slušne.








6. Xabi Alonso
xabi

Aby sa nepovedalo, že sú tu len herci a speváci tak oči môžem nechať samozrejme aj na športovcoch. Konrétne futbalistoch. Xabi je jeden z nich. Neviem prečo ale on mi príde strašne sexi =D. Má nejakú iskru alebo ako to popísať. Všimla som si ho už aj skôr, no viac som sa o neho začala zaujímať až na tohtoročných MS vo futbale. Španieli aj nakoniec vyhrali =P No futbalista ako sa patrí =)









TAK ČO? KOHO POVAŽUJETE ZA SEXI MUŽA/MUŽOV SVETA VY?

Závislá na tvojom hlase (10.diel) - Hra s ohňom

24. srpna 2010 v 10:48 | Ash |  Závislá na tvojom hlase
spi
10.Diel - Hra s ohňom

__flashReplacement__
Simple Plan - Welcome to my life (opäť mi to nechce ísť, nechápem)

Deň riaditeľského voľna som mala zatiaľ kľudný. Bez všetkého. Len ja, moje myšlienky a kopec kníh predo mnou. A mimochodom, lákajúci notebook svietiaci na mojej posteli. No odolám?

Napadlo mi, že si o Tomasovej skupine nájdem čosi viac. Automaticky som sa prihlásila na skype, zapla hudbu a otvorila internet kde som googlu prikázala vyhľadávať skupinku STILL YOURS. A hneď som to tam aj mala. Pustila som sa teda do čítania. Zopár viet bolo ozaj zujímavých ako aj titulky typu ,,Dojímavý príbeh dvojčiat"
a také podobné veci. Zrazu som našla aj jeden rozhovor s Tomom. Môj pohľad upútala otázka o jeho rodnom domove, či mu nechýba a či sa sem chystá opäť vrátiť. Odpoveď ma vzala ešte viac. Citujem ,,Na svoj domov by som nikdy nemohol zabudnúť, nechal som tam veľký kus seba, nechal som tam lásku. To je to, pre čo žijem a preto sa tam rozhodne chystáme vrátiť." Napadlo mi. Myslel tým mňa? Alebo chcel len všeobecne vyjadriť svoju lásku k domovu?

Ihneď som očami skĺzla na ďalšie otázky ktoré logicky nadväzovali na túto. A našla som čo som chcela. Otázka znela: Vravíš že si zamilovaný? Máš dievča? a odpoveď na ňu bola: ,,Dievča
nikdy nemôžem mať, vo význame vlastniť. Môžem len cítiť niečo nevysvetliteľné k nejakej osobe, ktorej chcem potom všetko dať. A ak mám povedať či niečo také cítim, tak odpovedám áno. Je to zložité ale áno." takže naznačil, že má dievča. Preboha. Vážne myslel ju alebo tu mal ešte niekoho? Alebo si niekoho našiel za ten čas tam? Za môj čas, čo som tak rozmýšľala som však pri tejto otázke objavila ďalšiu odpoveď. Tentokrát zo strany Seba, ktorý odpovedal: ,,Život si chcem vychutnať naplno a tak žijem každým dňom. Preto beriem to čo príde. Môžem len povedať že zamilovaný rozhodne nie som, aj keď nevravím, že v minulosti som nebol.

V tom okamihu som zrejme začala chápať výrazný rozdiel medzi Sebom a Tomasom. Sebov životný štýl je o niečom inom. Zatiaľ čo Tomas v sebe skrýva romantického rockera, má Seb v sebe vášnivú iskru a hlas, s ktorým môže mať veľa dievčať. Tak som len rozmýšľala, ktorý z nich má asi viac obdivovateliek? Na akých letia baby viac? A mojou hlavnou otázkou ktorá mi prúdila v hlave bolo: Prečo ma priťahujú rovnako silno obaja?

Skype vydal typický zvuk pre prijatú správu. Otvorila som okno a v ňom prijatie do kontaktov od Sebby353. Sebastien? Ja o vlku a vlk... Veď kto iný by to mohol byť. Skrslo mi v hlave, že ho prijať nemusím ale ako to potom vysvetlím. Jemu sa nevyhnem. Začne takto moja hra s ohňom? Podvedome ma skutočne lákala. Svoju reakcie pri ňom som si nedokázala vysvetliť.

Sebby353: Čauko maličká :-*
Stell_9: Odkial mas na mna kontakt?
Sebby353: Aspoň odzdraviť by si mi mohla nemyslíš? Spravil som niečo?
Stell_9: Nemám naladu ti nieco vysvetlovat a nehovor mi malicka a podobne nezmysly, budem ti velmi vdacna...
Sebby353: Mám to od tvojej kamošky čo s tebou včera bola v klube. Vieš, keď je človek mierne pod parou a ten druhý človek (ja) má šarm, nie je ťažké získať čo treba.
Stell_9: Aaaha, no tak to je teda super. A co teraz? Budes ma otravovat stale ked tu budem?
Sebby353:
Stále si mi neodpovedala prečo sa ku mne takto správaš. Myslel som, že v tom klube to bolo fajn.
Stell_9 je offline.

Nechcelo sa mi vysvetľovať. Žeby ešte o mne nič nevedel a netušil? Tomas vlastne nevie, že sa so Sebom poznám. Seb zase naopak. Čím skôr to bude vyriešené, bude to lepšie. Náhody bývajú blbci. To nesmiem dopustiť. Musím to nejak naplánovať. Najlepšie by bolo keby ma Tomas so Sebom zoznámil tak ako povedal. Ups. A ďalší háčik. Budem sa tváriť, že sa nepoznáme? Ako zareaguje Seb keď to urobím, pristúpi na moje divadielko? Alebo poviem rovno pred Tomasom: ,,Aa Tomas, my sa vlastne už poznáme." Spýta sa ma ako ste sa spoznali a ja na to: ,,Ooo no vieš, v klube sme sa nejak viac zblížili a len tak sme sa tam bozkávali." Zvalila som sa na posteľ. Och, to predsa nemôžem. Opäť si niečo dokašľala Stela. Na to jediné mám talent. Panebože talent.

Zabudla som na pesničku. Zajtra musím nadiktovať akú som si vybrala na prespievanie a potom sa ozaj nejak pustiť do svojej vlastnej. Keď ja nemám nijaký nápad. Nestihnem to. Zmocnila sa ma panika. Z rozmýšľania nad všetkým možným pri notebooku vo svojej posteli som zaspala.

Zobudila som sa o 20:03 a zistila, že som sa do školy vôbec nepripravila. Naštvala som sa. Zišla do kuchyne a otvorila chladničku, ktorá bola mojím dobrým kamošom v takýchto situáciách. Ponaberala som si do rúk nejakú šunku, paradajku, k tomu džús a keď som chladničku zatvorila rozbaľovala som si syr len tak na ochutnávku. Keď som však zrazu zdvihla zrak z mojich pochúťok v rukách a odkusnutým syrom v ústach skoro som opäť odpadla.

,,Stela,aj keď už sú na odchode,pozri kto nás prišiel navštíviť." predo mnou sa škeril Tomas, Seb, ich otecko, ktorý im bol ako 3. dvojča len očosi staršie a ich zlatunká mamka, ktorej oči mali obaja z nich. V tej chvíli som chcela odpadnúť. To sa však nestalo, iba mi zabehol ten syr a ja som sa začala dusiť. Seb a Tomas ku mne naraz priskočili a ja som si všimla ako na seba nechápavo hľadia s otázkou , ktorá znela asi ako ,,Prečo si priskočil aj ty?". Keď som sa napila, zvítala som sa s ich rodičmi pretože k nám chodili na návštevy pomerne často. Takto som mohla byť s Tomasom doma kedykoľvek pretože si ho obľúbili aj moji rodičia.

S vyťahaným XXL čiernym tričkom a kraťasami som asi príliš prívetivo nevyzerala ale ich rodičia ma vyobjímali ozaj úprimne a pred nimi som sa zvítala takisto aj s Tomasom, no len krátkym objatím, z ktorého som bola celá nervózna. Nie je to nič príjemné, keď vás pozoruje toľko zvedavých očí a čaká na reakciu. Potom však prišiel okamih, o ktorom som rozmýšľala pred tým než som nečakane zaspala.

,,Stela, chceli by sme ti predstaviť takisto Sebastiena, nášho ďalšieho syna."
teta Mary sa láskavo usmiala a už pozrela aj na Seba aby preukázal to gesto a predstavil sa mi. Naše pohľady sa na seba však upierali už oveľa skôr, než to povedala.

,,Ahoj, ja som Sebastien." začal on! Juhúú, začal on. Mala som hrať ja. Na hru som samozrejme pristúpila aj keď na mňa jedným okom žmurkol a usmial sa tak, že nejak vykryvil kútik úst. Nejaký hlások vo mne si povedal, že to bolo sexi. No nehodilo sa to. Ihneď som sa uvedomila.

,,Ehm, Stela, teší ma." Na obidve líca mi vtlačil bozk, zatiaľ čo Tomas nás s podozrením rozpačito sledoval. Neviem čo sa odohrávalo v jeho hlave ale jeho tvár mi napovedala, že s tým nie je veľmi spokojná.

A ja som bola?

61 ľudí za včerajšok - úspech =)

24. srpna 2010 v 9:46 | Ash |  About me & blog
Len také kratučké oznámenie, ktoré keď som teraz uvidela ma fakt celkom potešilo =).

Včera navštívilo Váš blog 61 lidí, nejčtenější články byly:


61 ľudí som ešte nemala =D najviac asi 41 čo je o 20 menej. No waw. Ďakujem vám všetkým, ktorí tu chodíte pravidelne a aj tým, ktorí sem len tak zablúdili =)
Zastavte sa aj nabudúce ;-)
Vaša
ashleyy

Veľa plánov za málo času

23. srpna 2010 v 15:15 | Ash |  My bla-bla...
Začnem len samými dobrými vecami. Nie sú až tak podsttané ale predsa určite samy dobre viete ako vám úplné maličkosti dokážu pozdvihnúť náladu. A presne to, tie maličkosti urobili aj pre mňa.

Predvčerom sme boli na takých menších nákupoch v neďalekom meste. Nič moc, strašne ma bolelo brucho a tak som teda pri každom mojom kroku nemyslela na nič iné len na to, byť čím skôr doma. Kúpila som si iba jednu sukňu, ktorá ma neohúrila až nejak extra super špeciál, no ušla a bola v zľave!! :-D Tak som si ju teda vzala ( na fotke v celom článku).

No ďalšia vec, ktorú som si tam kúpila a potešila ma oveľa viac boli Maľované krížovky! Ja tie krížovky proste milujem. Stále by som to maľovala :-D Zháňala som teraz jedno číslo, pretože v žiadnom stánku u nás ho nemali a ja som mala staré spred mesiaca. V jednom vyhrala nejaká tetka od nás, z nášho mesta a teraz v tomto čo som si kúpila vyhrala 1. miesto nejaká z toho mesta, kde sme včera boli. Tak som si povedala, že v budúcom čísle tam bude svietiť moje meno! :-D

Len má to drobný háčik. Neviete náhodou niekto ako mám tie maľované krížovky poslať? Píše sa tam že kupón mám nacapiť na korešpondenčný lístok a poslať, okey to by som zvládla ale  ako mám poslať riešenia tých krížoviek, to už vôbec netuším (škrabem sa po hlave).

Ináč ešte mám aj puzdro na moje okuliarnice pretože minulé puzdro som dala ako podopretie do rohu okna aby sa furt nezatvárala pretože je nejaké nekvalitné a potom keď som okbno chcela zatvoriť akosi som sa zabudla a zacvakla som ho tam tak silno, že som ho úplne skrivila. Teraz mám také pekné ružové :-D Neviem čo je to so mnou, že sa mi začína páčiť ružová. No samozrejme to nepreháňam :-D

Zabudla som povedať že v pondelok sme boli na nákupy aj v Prešove ale tam sa mi tiež akosi veľa vecí nepáčilo. Nakoniec som sa vrátila len s dvoma tričkami. Obidve z NY, jedno Amisu a druhé AC (fotky takisto hodené).

Netuším čo to so mnou je. Nikekedy sa mi páči spúústu vecí a mám problém len s presviedčaním mamy aby mi ich kúpil no a teraz, práve teraz leď toho toľko potrebujem sa mi nič nepáči.

Chcela by som si kúpiť ešte nejakú koženku alebo vetrovku. No viac by som brala nejakú koženku (len keby sa mi hodila) potom potrebujem ešte apsoň 2 mikiny z toho aspoň jednu bez zipsu, tričká s dlhým rukávom, zišlo by sa aj bolero s dlhým rukávom a potom aj čižmy už na zimu. Skúšala som si včera jedny také kotníkové poltopánočky no boli úplne bohovské. Wow. Keby som mala o 10 cm menej ihneď by som si ich brala. Vlastne ak by som mala o 10 cm menej nosila by som aj topánky na opätku. Lenže keď si pri svojej výške dám na nohy tie vysoké čudá, je jedno vysoké čudo aj zo mňa. A to mi už nesedí a necítim sa fajn keď pozerám na ľudí ako na trpaslíkov. Možno keby som aspoň frajera mala vyššieho tak by som porozmýšľala. Ale v mojom prípade sú opätky totálne tabu. Čo už. Plačem v kúte a závidím slečnám, ktoré si opätky môžu dovoliť :-)

Nesťažujem sa na sovje zlatučké milučké tenisky, tie by som nedala za nič na svete ale občas je fajn cítiť sa tak žensky :-D...Nemohla som odtrhnúť oči od mojej nôžky ako super elegantne v tých topánočkách včera vyzerala. Ach. Budem len snívať.

Pomaly sa dostávam k ďalšej veci, ktorá ma veľmi potešila. Je to kniha. Ja, po dlhom čase čítam nejakú knihu. Šla som minule s mamou do knižnice, podotýkam našej bieednej knižnice, kde majú skôr knihy len staršie ako 50 rokov a zapadnuté poriadnym prachom, no našla som tam aj nejakú novšiu. Volá sa Princezná Pia. No a je úplne úžasná. Spočiatku sa mi zdala nudná, no teraz sa od nej nemôžem odtrhnúť a dnes ju budem mať prečítanú. Už teraz rozmýšľam ako sa dostanem k ďalším knihám jej série ako sú Mačacie dievča a Dotyk anjela od Thomasa Brezinu. Ešte aj ten spisovateľ má krásne meno *IN LOVE*. Aspoň sa doma nenudím a tá kniha ma ozaj potešila. Možno zájdem do knižnice do toho neďalekého mesta, tam je väčšia šanca že tieto knižky zoženiem bez toho aby som ich musela kupovať.

A zadala som si také moje plány do konca prázdni. Tu sú:

1.kúpiť si aspoň niečo z toho oblečenia čo som vymenovala vyššie
2.Presvedčiť mamu aby sme ešte šli do Poľska a na Ukrajinu (tam majú tiež super veci)
3.Užiť si slnečné dni ( hoci to už je pomerne v pase pretože na kupko práve ísť nemôžem :-( )
4.Ešte väčšmi upevniť môj vzťah s frajerom po toľkých hádkach a tom rozchode za tieto prázdniny (včera som to však opär po*rala)
5. Zohnať ešte apsoň jednu knihu, najlepšie by bolo Mačacie dievča od Thomasa Brezinu a prečítať ju
6. Nakúpiť všetko čo mi treba do školy a dať si záväzok, že aj tento rok zvládnem tak výborne ako predošlý a budem sa učiť z dňa na deň
7. Zohnať nejaké informácie o mojej téme (Grécku) na obhajobu ročníkových prác SOČ aby som potom nerobila všetko narýchlo a nebola v strese.
8. Poslať riešenia maľovaných krížoviek.

To je asi tak všetko. Neviem či sa mi to podarí, no bola by som strašne rada ak by mi to vyšlo. Uvidím, čo z toho sa mi podarí :-)

Vaša rozplánovaná
ashleyy

Koľko máte rokov?

23. srpna 2010 v 12:49 | Ash |  My bla-bla...
Viete čo ma napadlo? Chodím po vašich blogoch, po niektorých už aj dosť dlhú dobu a vlatsne ani netuším koľko má väčšina z vás rokov alebo ako sa voláte :-D To ako sa voláte ani vyzvedať nebudem pretože aj ja som radšej tu na blogu v akej-takej anonymite a odpovedám na túto otázku len súkromne, no váš vek by ma zaujímal :-DMôžem povedať, že si tu na blogu rozumiem asi s každým, s niekým viav niekým menej ale rozumiem :-) neviem či ide o vek alebo nie, no teraz túto záhadu možno aj zistím :-D

Samozrejme mám svoje obľúbené blogy, kde vek adminiek väčšinou logicky odhadujem väčšinou podľa štýlu ich písania alebo vek viem pretože ho napísali v článku alebo niekde inde. No myslím, že sa teraz aj tak prekvapím  :-D Neviem čo ma to napadlo ale skúste napísať do komentov ako dlho ste už na tomto svete.

Ja mám mimochodom 16. Ale nie dlho :-D Narodeniny mám 14.októbra a všeobecne narodeniny veľmi nemusím. V ten deň neznášam keď mi to z každej strany niekto pripomína hoci viem, že to nie je so zlým úmylsom a mala by som byť šťastná, že si na mňa spomenuli. No vo mne to skôr budí taký pocit ako by sa mi nejaká osôbka vo mne vysmievala že starnem :-( čo už...chcem byť stále malá a nemať žiadne starosti a povinnosti...keby sa dal čas vrátiť na tie okamžiky v živote, ktoré pre nás boli naj...:-(

Replay please...

ashleyy

Moja vlastná pesnička (zatiaľ len melódia)

20. srpna 2010 v 21:14 | Ash
Niečo také som vymyslela. Mne osobne sa tá melódia aj fakt páči ale text piesne som zatiaľ nevymýšľala. Keď som si to hrala vymyslela som už zopár, hoci stále iných, slov no aj som ich hneď zabudla pretože mi to tam nijak raz dokonale nesedelo a neviem ako to povedať....nestotožňovala som sa s tým. Raz si nad tým sadnem a porozmýšľam :-) zatiaľ dúfam, že sa vám táto melódia bude páčiť :-)


P.S: No a teraz som zistila, že som to nejak neuploadla celé alebo sa mi to nejakým spôsobom skrátilo tak melódia nie je celá. Nechce sa mi to však už upravovať tak aspoň niečo. Možno niekedy to opravím, ak sa bude vôbec dať. Ten windows video maker je oničom.

Opäť nejaké tie avatary

20. srpna 2010 v 20:04 | Ash |  Grafické pokusy
Pri kopírovaní uviesť zdroj!!!

Photos from DEVIANTART.COM

hgvh
hjfk
sdf

Závislá na tvojom hlase (9.diel) - Reakcie na chyby

19. srpna 2010 v 13:09 | Ash |  Závislá na tvojom hlase
gth
9.Diel - Reakcie na chyby

__flashReplacement__
(neviem prečo sa mi nedá vložiť hudba ale mala to byť One Republic - Mercy :-) tak si zapnite na youtube a čítajte ;-) )

Pesnička jedného z Tomasov dohrala a ten čo ma držal a bol pri mne, ma pustil z jeho pevného zovretia.

,,Ouhm, do kelu...prepáč...jaa-a už som mal byť na scéne, Tomas ma určite zabije. Tak nabudúce kráska." usmial sa, zakýval mojej, po tývhto slovách, úplne vytreštenej tvári a bežal už do backstage-u.

,,Čoo? Počkaj! Hej! Ty nie si...?" nemalo to zmysel, kričala som za ním úplne zbytočne a najradšej by som si vtedy rozbila hlavu o múr, ktorý mi vďakabohu pomáhal nespadnúť zo zúfalstva na zem.

,,No super" povedala som si úplne zničená a pozrela som na pódium kde celý čas stál môj Tomas.

Ako som sa mohla tak strašne pomýliť? Ja hlupaňa. Búchala som si rukou po čele. Po zopár sekudnách som sa však pristihla ,že ruku stále držím na čele a dosť priblblo sa usmievam.

,,Nie to nie je možné." zase som si povedala ale už mi to samej pripadalo ako by som trpela samomluvou a rozhodla som sa, že sa odtiaľto musím pohnúť. Ďalším ale fakt suprovým gólom je, že som vlastne ani nevedela, s kým som sa tu práve oblizovala, fuj. Až na to, že to bola ozaj dôverná a dosť prepracovaná kópia Tomasa. Pekne som to pokašľala. No niekde v kútiku duše, hlboko vo mne som nemohla prestať myslieť an to ako vonial keď bol blízko pri mne, akým spôsobom ma bozkával a držal , hľadel a...a usmieval sa.

Dosť Stela! Nemôžeš. Musíš vypadnúť. Už zo začiatku mi mohol pripadať iný. Veď bol vlastne tak rozdielny len...V tom okamihu mi skrslo v hlave, že Tomasa už vôbec nepoznám. Nepamätám si ho ale naivne sa tvárim, že ma ešte stále chce a že odišiel len včera a dá sa to všetko v pohode vyriešiť. Ale nie, opak je pravdou.

Opäť sa rozozvučal hlas. Tentokrát opäť ten známejší ktorý som si mýlila s Tomasovým. Teraz už nie je šanca aby som si to zmýlila po takej hrubej chybe. Sladko sa usmial. Cítila som, že to malo patriť mne, no mne z toho až tak sladko vôbec nebolo. Odplatila som mu úsmev pohľadom a lá ,,pekne si ma oklamal" a pustila som sa cestou ku svojim kamarátkam. No nejak som sa tam ani nestihla dostať pretože som na svojej ruke ucítila dotyk nejakej druhej otravnej ruky. Otočila som sa.

,,Tomas..." vzdychla som. Nechcela som ale nejak to zo mňa vyšlo. Tentoraz to bol on.

,,Ahoj Stela." s bolesťou v očiach a spýtavým tónom ma pozdravil. Aaa hlások vo mne vyskočil meter dvadsať a zakričal si pri tom ,,On nezabudol!" Akoby naraz sme k sebe vykročili a objali sme sa. Tento večer mi začal pripadať čím ďalej tým zvláštnejší. Nečakala som toľko stretnutí a zvláštnych reakcií. Pomyslela som si, reagovala by som takisto aj vtedy, keby som sa ako s prvým nestretla s tým zlým, tým druhým? 

Objímal ma tak náruživo. Cítila som ako vsáva môj parfém a takisto som cítila...cítila som lásku. Alebo aspoň veľký cit. Zrazu som na svojom líci ucítila slzu. Neubránila som sa a začala som proste plakať.

,,Prečo plačeš Stela?" chytil ma do ramien a usmial sa na mňa teraz však tak akoby neveril, že budem plakať a tak nejak ako otec na svoje dieťa keď vyvedie nejakú hlúposť, ktorá vôbec nie je taká strašná ako sa tomu dieťaťu zdá.

,,Prečo si len tak odišiel?" vedela som však ako reagovať.

,,Neodpovedaj na otázku otázkou." začal byť vážnejší a keď videl, že ja nič nevravím ujal sa toho on.

,,Stela, stretnime sa zajtra o tretej na rohu tvojej ulice, v tej kaviarni kde sme kedysi chodievali. Pamätáš?" navrhol pretože jeho dvojča končilo pieseň a ja aj bez toho aby niečo povedal som vedela, že zmizne takisto na scénu.

,,Pamätám. Budem tam." odpovedala som. Na líce mi vtlačil bozk, ktorým zároveň utrel slzu padajúcu na pravej strane mojej tváre a šiel.

Nehnevala som sa. Nemala som v sebe žiadnu zlosť. Ako je to možné. Hnevala som sa na toho prvého. Išla som vybuchnúť od zlosti keď som si spomenula ako som sa zmýlila a ešte viac ma štvalo to, že sa mi to páčilo a vôbec som nespoznala že to nie je ten pravý. A páčilo sa mi to. A ani som ho nepoznala. Jediný, na koho som sa teda mala právo hnevať som bola len ja sama.

Z klubu som šla domov opäť sama. Mone a Nele som povedala aká je vec a ostali ešte tam hoci sa asi 15 minút ponúkali že pôjdu takisto a odprevadia ma. No došla som v pohode aj sama. Prechádzanie sa nočnou ulicou mám rada. Moje myšlienky uetakjú nekonečnou rýchlosťou a zároveň si ich všetky tak pamätám a vnímam. Kým neuvidím nejakú skupinku ľudí, čo ma vystraší. To sa však v ten večer nestalo a ja som o pol hodiny ležala v pyžame v mojej posteli a rpzmýšľala o tom, že taký divný večer som si ani nepredstavovala. Vynárala sa mi neustále len jediná otázka. Dá mi toto všetko niečo? Alebo naopak riskujem, že kvôli tomu čo robím, veľa stratím?

Ďalší deň som čakala len na to, kedy odbijú 3 hodiny. Hlavu som už ale nemala tak čistú ako v klube, Možno na mňa vplývala tá romantická tma, ktorá tam vládla. Realita je však iná. Hnusne ma odkopol. Neprejde to len tak. Budem sa vypytovať. Nebudem vyčítať, len vypytovať.

Pravda však bola opak. Nedočkavo som si dupkala po zemi zatiaľčo som už sedela za stolom na terase kaviarne. Mám rada dochvíľnosť preto chodím všade 5 minút skôr. Cez slnečné okuliare som pozorovala prichádzajúcich a odchádzajúcich ľudí, páriky čo pili džús z jedného pohára s dvoma slamkami alebo chatujúcich mladých ľudí, na ktorých zazerali tie staršie paničky a ohovárali ich ako za tým prístrojom môžu tak dlho sedieť. V tom sa stolička vedľa mňa posunula a dala jej zabrať váha Tomasovho tela.

,,Ahoj, dúfam, že som načas...ako dlho tu už čakáš?" zložil si šiltovku a rozcuchal vlasy tak, že to vyzeralo fakt senzačne a ja som sa len len zmohla niečo zmysluplné zo seba dostať. Opäť som sa cítila tak ako vtedy keď sme sa videli prvýkrát a iskra medzi nami okamžite preskočila ako v nejakom filme.

,,Čau. Ja vlastne...no ja som tu prišla skôr, vieš, doma som sa nudila." zaklamala som pretože pravda bola, že som sa už nemohla dočkať ako ho budem znova počuť a vidieť.

,,Mohla si prísť do nahravácieho štúdia tu v meste, aspoň by si schválila novú pesničku." zasmial sa a pozoroval ako sa k nemu blíži čašníčka. Objednali sme si džús. Aj keď v oddlených pohároch.

,,No tak vidíš,mohla som..." zdvorilostne som odpovedala a on sa naladil na moju náladu a začal vážne.

,,Stela počúvaj....jaa..neviem ako ti to...vieš..." utrápene sa zatváril a pritom sa nahol bližšie nad stôl. Bližšie ku mne. Vo mne tým vzbudil stres a vyvolal dávaku adrenalínu.

,,Nebolo minúty aby som na teba nemyslel a nikdy som nechcel odísť alebo ešte horšie ťa raniť. Proste som musel. Nemal som na výber." stručne, ale dosť ťažko zo seba dostal a ja som zatiaľ pozorovala každý pohyb jeho tváre aby som lepšie pochopila a uverila jeho slovám.

,,Šli sme preč tak rýchlo, že som si doma zabudol aj mobil a tvoje číslo som nemal vôbec nikde a najväčšou chybou bolo, že som si ho ani nepamätal. Viem, chabá výhovorka ale ver mi. Nebolo to ľahké. Určite ani pre teba nie, musle som ťa raniť a..." nestihol dokončiť svoju už teraz nejakú rozbehnutejšia reč pretože som zrazu zdvihla svoju sklonenú hlavu ja a skočila mu do reči tak, že tú jeho, takisto skloinenú hlavu zdvihol taktiež.

,,Áno ranil. A stále to bolí. Ako si mohol len tak odísť? Neverila som že si sa ani nerozlúčil. Ja som ťa mala ozaj veľmi rada." prižmúrila som oči pri mojich slovách a nechápavo a znechutene krútila hlavou.

,,Chápem, máš na to právo. Takisto by som takto reagovala le vypočuj ma. Ide o to. Že sa objavil môj brat. Šli sme za ním. Nedalo sa čakať. Všetko zbehlo tak rýchlo. Musel som. Rodičia sa so mnou nebavili. Chápeš, mám brata. Len tak z dňa na deň." snažil sa všetko mi povedať a ja som sa začínala cítiť ozaj mizerne. Cítila som sa ako egoistka alebo ako tá čo zo seba urobila obeť a pritom ani nepomyslela na to, že na svoj odchod mohol mať ozaj dôvod.

,,Seb je môj brat, dokonca dvojča Stela. Môj život sa radikálne zmenil. A o tom jeho ani nehovorím. Chcel som ťa skontaktovať. Nájsť ťa, zavolať ti. No nenašiel som žiaden záchytný bod. Všetko bolo v tom prekliatom mobile. Nenávidel som sa lebo som vedel ako sa asi musíš cítiť. Prepáč mi to prosím." bolo zrejmé, že tentoraz skončil zo svojím monológom a už len čakal na moju reakciu. Tá sa však vo mne zasekla ešte viac. Bol to na mňa dosť veľký príbeh. Ten Tomas, ktorý mal vždy všetko a o ktorého sa rodičia starali ako o svoj najväčší poklad má zrazu brata. Dvojča.

,,Tom. Ty prepáč mne. Netušila som, nevedela ani nepomyslela že...ja...myslela som, že si to urobil naschvál. Neviem ako ma to napadlo...neviem čo povedať. Je úžasné že máš brata. Nemôžem tomu uveriť." na viac som sa nezmohla.

,,Ani ja nie. Seb je super, lepšieho brata som mať nemohol. Veď je moje druhé ja. Určite ťa s ním zoznámim Stela a neospravedlňuj sa ty. To ja...budem šťastný ak mi to odpustíš a bude všetko v pohode. " usmial sa znova a položil jeho ruku na tú moju keď som bola opretá o stôl.

Keby len vedel, že som už tú česť s jeho bratom mala. Bola som ticho a nemo sledovala jeho oči. Preskočila mnou elektrina a chcela som viac než dotyk ruky. Ale svoje myšlienky som okamžite odohnala a bavili sme sa možno ešte takú hodinku kým sme nedopili džús. Aj keď prvé minúty náško stretnutia veľmi ľahké neboli, rýchlo sme sa uvoľnili a bolo mi senzačne počúvať ho a smiať sa s ním na zbytočných veciach. Nehovorili sme už však o našich životoch. Začiatok bol asi pre nás dosť výstižný a viac informácii by sme nezvládli ,tak sme sa teda dohodli na ďalšom stretnutí.

Faloš?

18. srpna 2010 v 23:03 | Ash |  My bla-bla...
Zažili ste už, že ste boli strašne naštvaní ale nemohli ste to dať najavo tomu človeku, ktorého sa to týkalo, z toho dôvodu aby ste všetko ešte nezhoršili? Niečo podobné práve robím.

Neskutočne ma to zožiera.

dom


Zožiera ma, že cítim, že to ja mám pravdu a mám právo na výčitky no nepoviem ich pretože nechcem zbúrať nejaké provizórne domčeky z karát, ktoré s tým človekom práve spoločnými silami staviam.

Musím zatnúť zuby a aj keď vidím že ten s kým staviam jednu kartu dáva zle, nechcem tú kartu opraviť len sa pozrieť ako ju tam dá, všetko spadne ja sa usmejem a poviem že spolu ten domček poskladáme znova. Asi to nie je najlepšie prirovanie, alebo možno aj áno ak to vezmem tak, že to nie je jediný domček ale za tým jedným je ich už poskladaných viac no spadne len ten jeden bez rozbúrania ostatných. Chápete. Ak by som tu kartu vzala ja a položila ju však zle ja, spadol by nielen on jediný ale aj všetky ostatné

naokolo.



Lenže ako mám vedieť, či by som tú kartu vážne dala zle?. Čo ak by som ju položila dobre a stavanie by šlo dobre ďalej bez pádov? No to ja nikdy nemôžem vedieť...

A preto neriskujem a nechávam domček spadnúť....
Radšej jeden, ako riksovať všetky....
Ja užna risky neverím...
Veľakrát nevyšli a zradili.

Neviem koľko z vás, vyšlo z tejto mojej teórie o jednom veľkom domčeku z karát ,ktorý je zložený z tých malých a ktorý ja staviam, no nevysvetľujem to ináč. Je to tak. Kto zažil, určite to pochopí.
Je mi smutno. Som smutná z toho, že človek, ktorého mám najradšej mi dáva pocit, že so mnou nepotrebuje byť. Samozrejme že so mnou je, to nemôžem poprieť ale je to len tá minimálna mzda. Ach, zasa tie prirovnania. Prečo je to tak??...Veď príplatok každého poteší :-(
Ja príplatky dávam hoci z posledného aj keď už nevládzem dávam ale ak ich mám dostať ja tak kde sú??...

Neznášam príslovie ,,Rob druhým len to, čo chceš aby oni robili tebe." alebo ,,Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe." Keby sa mi ten mudrc čo to vymyslel dostal do cesty, nakopala by som ho s takými nervami len preto, ako mohol takú sprostosť vypustiť z úst.

Fakt super ujo mudrc, nabudúce si zakuste do jazyka a budem vám vďačná....

Vaša ( s prepáčením) nasratá....    

ashleyy