Září 2010

Závislá na tvojom hlase (12.diel) - Len tvoja voľba

26. září 2010 v 21:04 | Ash |  Závislá na tvojom hlase


bio
12.Diel - Len tvoja voľba


V týždni sme sa v skúšobni stretli so Sebastienom ešte 2 krát. Celkom nám to šlo. Bolo na mne vymyslieť slová, on by mi pomohol s hudbou. Lenže ako dni bežia, mňa nič nenapadá a tak tu teraz sedím na mojej posteli a snažím sa aspoň čo to naškrabať.

Tomas svoje slovo na ďalšie stretnutie ešte nesplnil, no dnes sme boli s Nelou dohodnuté, že pôjdeme do klubu, pretože ma tam Tomas pozval, pozrieť ich ďalší koncert. Mala som však ešte čas. Dohodli sme sa na ôsmu večer. Čiže mám ešte 4 hodiny a preto si trápim hlavu rôznymi rýmami. Ale čo mi z toho, keď nemám nápad, myšlienku. O čom mám písať? Zmocňovala sa ma panika, že takýmto spôsobom nikdy nič nevymyslím. Myšlienky mi opäť odbočili k Sebastienovi.

Áno, k Sebastienovi, nie k Tomasovi. Toto sa mi stáva už 2. deň. Zmocňuje sa ma panika číslo 2. Prvá z toho, že nestihnem vymyslieť pesničku, lebo nemám nápad a druhá...z neho.
Prečo sa tak strašne musí podobať na Tomasa? Odvtedy čo sem prišli som mala pocit, že som so Sebom strávila viac času než s Tomom. Dnes sa to zmení, musí. Budem s Tomom, pozval ma predsa. Verila som tomu, že ide len o to. Zopár minút s ním, a bude všetko opäť ako má byť a moje myšlienky zaberie on.

Nejak sa mi vo vnútri uľavilo a svojvoľne som sa usmiala. Zatvorila zošit so svojimi škrabancami na papieri, pretože aj tak to nemá zmysel a prisunula som si notebook bližšie k sebe, keď som zdola začula bráška kričať moje meno.

,,Steeel??! Si doma?" kričal po dome. Nepripadalo mi to čudné, robil to bežne, lebo často nemá vôbec tušenie že aj ja žijem v tomto dome.

,,Som vo svojej izbe!" otrávene som odkričala a naklepala do klávesnice google aby som si našla nejaké piesne od Tomovej skupiny. A už som počula slonie kroky, ktoré smerovali k mojím dverám.

,,Počuj Stel, ideš dnes do klubu?" zvláštna otázka na pomery môjho bráška.

,,Hej idem, prečo?" vyzvedala som.

,,Ja len že sa pridám tak ma večer čakaj, nieže pôjdeš bezo mňa." povedal. Väčšinou chodí do iného klubu s jeho vymytými kamošmi, dnes sa zrejme niečo zmenilo.

,,To mi chceš robiť bodyguarda?" nadvihla som obočie s náznakom otázky - Myslíš to vážne?

,,Nehisterči hneď. Ja sa hneď odpojím, dnes to ideme obhliadnuť tam, pretože vraj tá nová skupina čo prišla do mesta je ozaj dobrá. Vážne tam hrá aj Tom? Chcem ho pozdraviť." začal debatu.

,,Uf, to mi odľahlo, že sa odpojíš. Hej, je tam aj Tom ale pochybujem, že na teba bude mať čas." odfrkla som a venovala svoju pozornosť notebooku.

,,Starého kamoša určite pozdraví segra." povedal jednoznačným tónom a zatváral dvere.

,,Tak o ôsmej pri aute. Šoférujem." a zatvoril dvere.

,,Aspoň na niečo si dobrý!" stihla som ešte zakričať a následne som rozmýšľala čo si večer asi vezmem.

O ôsmej som si už podupkávala pri našom aute v nových converskách, pretože nedávno mali akciu a nové sa stále zídu, v o svetlých džínsach s čiernym tričkom bez ramienok a na vrch ako vždy, mojou koženkou. Boli 3 minúty po ôsmej keď sa rozleteli dvere nášho domu a vyletel z nich bráško ešte cestou si uviazujúc kravatu, ktorá mala pôsobiť rebelantským dojmom lebo ju neuviazoval tak ako sa patrí, ale len tak ledabolo.

,,Myslíš, že tou kravatou niečo vyriešiš? Meškáš 3 minúty! Keby som to urobila ja, necháš ma tu stáť." vyšla som na neho. Nie vážne, len tak.

,,Nepreháňaj malá Stel a nasadaj." volá ma malá Stel, ach, aké nechutné.

,,Okey, ale za tie 3 minúty si žiadam úroky, zastavíme sa ešte po Nelu." povedala som keď sme už sedeli v aute.

,,To je tá ďalšia malá a blonďavá? " zažartoval, ale ja som dobre vedela, že pre ňu má slabosť.

Vlastne kto by nemal keďže Nela vyzerá oveľa staršie na to že má len 17.

,,Bože aký si trápny, štartuj, budem ťa navigovať." a pomaly sme sa rozbehli.

Od začiatku, čo Nela nasadla do auta, som už bráška nepočula ani ceknúť ale zastihla som jeho pohľad, v pravidelných intervaloch, v spätnom zrkadle ako uprene pozoroval Nelu.
Vysadil nás skôr presne pred klubom a on sa pobral zaparkovať. Potom som už o ňom ani nevedela. Zahltil nás hluk hýrivého spoločenského života v klube.

,,Dnes je to tu nejaké iné." nechápavo som sa rozhliadala okolo seba. Pripadalo mi to, akoby klub úplne zmenili. V lepšie. Okolo mňa samé barmanky v krátkych sukniach, sem tam nejaký ozaj pohľadný barman, že som ani neverila vlastným očiam. Všade drinky rozličných farieb a dokonca aj boxy prerobené a premiestnené do pristrannejšej časti takým spôsobom aby aj viac miesta vyšlo pred pódiom.

,,No teda, Tomas a Seb asi vedia ako to to má v meste žiť." usadili sme sa v jednom z boxov kde sme mali perfektný výhľad na pódium.

,,Pozri Stel, prišli sme akurát." zahlásila a do mikrofónu sa ozval hlas ktorý som poznala.

,,Zdravím vás, aj keď ma už asi poznáte predstavím sa. Som Sebastien, gitara môj brat Tomas, bubny Will a basa nový diamant našej skupiny Vanessa. Prosím veľký potlesk pre Still Yours!" klub sa otriasol divokým potleskom keď do toho pokračoval Sebov hlas.

,,Mimochodom, nerobte si veľké nádeje, jej číslo zatiaľ nemám ani ja." pokúsil sa o malý žart, ktorý zrejme publikum zožralo aj s navijákom. Ja som len nadvihla obočie a zatvárila sa akože mi to je úplne jedno a že bol trápny. Nela si to všimla.

,,Zdá sa mi, alebo ho nemáš rada?" opýtala sa, po tom čo nám objednala nejaké modré drinky s limetkou.

,,Nezdá, je trápny a namyslený. Nepočula si to predsa?" zobliekla som si koženku a pohodlne sa usadila s pohľadom upretým na pódiu keď začali hrať pesničku a Seb sa točil okolo tej gitaristky.

,,Ale veď to bol len žart, a podľa mňa celkom vydarený. Veď je pekná, zháňa jej fešáka. Nie je to milé?" zasmiala sa pri tom na jedného zo sexi barmanov, ktorý nám priniesol tie krásne modré drinky.

,,Vydarený? Bol trápny, nevidíš ako okato po nej ide ešte aj tu na pódiu? Nechápem, kvôli čomu si tak verí. Nič extra na ňom nie je." opäť som skrivila pery a potriasla hlavou na výraz nechápavosti.

,,No ja neviem. Podľa mňa má niečo do seba." flirtovačne sa usmiala smerom na Seba keď sa zdalo, že jeho pohľad je zameraný práve k nášmu boxu. Chvíľu som následovala jej pohľad aj ja a nevedela som usúdiť na ktorú z nás pozerá, ak sa ozaj pozerá sem. Uhla som pohľadom a aj otočila hlavou úplne iným smerom.

,,Ty žiarliš." povedala odrazu Nela.

,,Č-čo ja?" opäť som si od rozpačitosti vzala do ruky drink a dala slamku k ústam.

,,Áno, nevieš čo so sebou, si nervózna. Mám pravdu." pobavene sa na mne smiala.

,,Absurdné, Nela nechci ma naštvať ešte aj ty." odpila som si väčšiu časť než som chcela.

,,Neverím. Koho ty vlastne chceš?" opýtala sa ma a zdalo sa mi akoby bola na mňa pyšná, že sa začínam uberať jej životným štýlom.

,,Prišla som sem za Tomasom, tak čo myslíš, koho asi chcem? Prestaň si už namýšľať Nela! Poď tancovať!" zmocňovala s ama zlosť ktorá bola čím ďalej tým viac vidieť, tak som to teda zahrala do outu.

Stačí si počkať? Uvidíme...

26. září 2010 v 12:57 | Ash |  My bla-bla...
Viete, niekedy vám život ponúkne viac šancí. Prvú zahodíte, druhú si neuvedomíte a na tretí pokus chcete všetko zmeniť. Urobiť niečo inak a potom čakáte, aké následky to vlastne bude mať.
Pri prvej šanci, robíme veci nerozvážne, väčšinou ihneď. Pri druhej zistíme, že ten prvý pokus bol asi nanič kedže druhá šanca vôbec prišla, nestihneme ani zareagovať a je to opäť v (domyslite si). A tretia? Nad treťou rozmýšľame už celý ten čas, čo sme premeškali druhú.

Tretia je nádej.

lienka


Jeden čin, ovplyvňuje ten druhý s ním súvisiaci. Dáva to zmysel? Podľa mňa áno. Ak svoju šancu chytíme správne, rozoberieme ju zo všetkých možných hľadísk a budeme dopredu pripravení na všetky jej možné následky, je tu nádej, že svoj osud môžeme meniť. K lepšiemu vo väčšine prípadov.

Skúsila som to. Dostala som tretiu šancu ale na výsledky zatiaľ iba čakám. Neviem či som urobila všetko dobre, či to nebolo prehnané a či to vôbec vydržím...čakať, ale viem, že to robím pre vec, ktorá mi za to stojí. Ináč by som sa na tieto šance mohla pokojne celkom vykašľať a nerobiť si zbytočné starosti.

Tento článok je na môj vkus až príliš múdry, neviem kde sa to vo men vzalo (:-) ) ale nádej máme stále, možno malú možno veľkú, niekedy ju ani nevieme odhadnúť ale stále tu je a preto sa riadim heslom ,, Za pokus nič nedáš!" tak bojujem za to čo chcem. Veď za to nič nedám, len chvíľku môjho času...a na ten si po ďalšom čase ani nespomeniem :-)...

Počuli ste o Looklet-u?

20. září 2010 v 21:03 | Ash |  Ask you!
Ja akurát dnes. Nevedela som o takejto stránke. Také podobné ako stardoll som hrala pravidelne keď som bola mladšia ale toto o niečom inom. Vyzerá to reálne a pred chvíľou som dokončila svoje prvé 2 modely. I hope u like it! :-D Vyskúšajte to aj vy, je to sranda. Typická dievčenská hra na zabitie nudy :-) špeciálne, pre milovníkov módy ( ja ním až tak nie som ale bavilo ma to )
look1
Druhý model :-D
look2
Tento bol môj prvý výtvor...

Budem flegmatička, pre nikoho nebudem smutná hoci ma veľa vecí vie raniť

19. září 2010 v 21:41 | Ash |  My bla-bla...
fôl

Tak ja dnes napíšem. Na poslednú chvíľu. Ale čo vám poviem?...Dostala som zo sloviny 4-ku :-D a smiala som sa z toho. Ste si ešte stále istí, že mi nešibe? Dnes sa to však zmenilo.

Úsmev z tváre mi zmizol. Opäť ten samý dôvod, ktorý tu už nebudem rozoberať. Rozhodla som sa že sa na všetko vyserem. A bez žiadneho prepáčenia. Áno, je mi to už jedno. Nebudem sa rozčuľovať. Nech si každý proste robí čo chce. Ja s tým nič nenarobím aj keď sa ma to dotklo, ja vážne verím v Boha a on dá každému to čo si zaslúži. Skôr či neskôr, a možno sa dočkám aj ja. Aspoň v to dúfam. Ćo už.

Chcela som vám dnes napísať aj ďalšiu kapitolku poviedky, aj som začala, ale skončila som asi v polke. Možno zajtra dopíšem. Musím vymyslieť nejaký príbeh aby to nebolo príliš nudné. Snáď ste naň ešte nezabudli :-D. Ozaj som hrozná, tak zanedbávať. Ale čo narobím keď sa mi nechce.


Viete ešte čo?...Do piatku mám napísať na tú debilnú slovinu uváhu o človeku, o ktorom sme radi, že je. A mne sa to vôbec nedarí. Skúšala som nejaké zmyslenia, umelecké opisy a nakoniec som aj tak všetko preškrtla. Neviem vlastne o kom písať. O frajerovi? Ja neviem, stále keď si myslím, že je všetko OK sklame ma a ja už nemám nervy. Beriem to odteraz flegmaticky, ja sa už nebudem snažiť, je to na ňom. Počkám, uvidím, čas ukáže. Preto nemám pocit, žeby si zaslúžil aby som o ňom písala. Som možno pokrytecká, no proste tak to cítim a moje pocity nezmením len tak. A druhá varianta bol Boh. Ale ten zase je úplne iný prípad. Neverila som v neho tak celý môj život, až teraz, kedže som si proste niečím ťažkým prešla a všetko je nakoniec tak ako má byť. Ale ja vlatsne ani neviem aké slová použiť na to, aby som sa aspoň trocha priblížila k jeho opisu. K opisu toho čo pre mňa znamená.

Ja skôr potrebujem také všeobecné opletačky v tej úvahe. Chápete, nejaké zamyslenie rozpitvané trocha podrobnejšie. Nemáte nápady?? O kom by ste písali vy? A čo by ste tam asi písali?...Za každú radu by som bola veľmi vďačná. Do piatku ešte je čas , no :-D

Blog opäť zanedbávam

14. září 2010 v 13:39 | Ash |  My bla-bla...
Čo už je to tak. Začala škola a ja na blogu veľmi často nie som a nepridávam nič nové. Inokedy sa mi zase nechce sem prísť lebo aj tak nemám žiadny nápad na napísanie. Dúfam apsoň, že cez víkendy niečo poriešim. Cez tento by som mala pretože budem celý víkend doma a asi bude nuda. Takže tak. Ak nebudem mať ešte veľa učeniam pribudne sem niečo. No tak to už bude stále. Väčšinou tu niečo pribudne cez víkend. Ja sa aj tak posnažím čo najviac :-)
Prajem aj vám veľa šťastia v škole ;-)
+viac času :-D

Všetko hrá do karát

11. září 2010 v 15:52 | Ash |  My bla-bla...
mačka

No. Teraz už reálne. Moje rozčarovanie zo včera opadlo ale som rada, že som sa včera donútila napísať si to sem. Teraz už ako-tak zhrniem celý týždeň.

Asi mi šibe, keď poviem, že v škole je fajn. Ale áno, ozaj je! Včera na prestávkach. No perefektne zavŕšený týždeň. Spolužiak napodobňoval Noru Mojsejovú ale tak som sa od smiechu nesplakala už sto rokov ak nie aj viac :-D :-D Perfektné!! Dúfam, že toto jeho vystúpenie nezabudne a raz ho predvedie aj na našej stužkovej. To by bolo! :-D Bože, no fakt som sa nasmiala tak veľmi ako za celý týždeň dokopy nie.

Štve ma v škole len to, že sedím v predu. Viete aká blbosť to je??! WTF?Nemôžem mať pod lavicou ani otvorený zošit aby som sa cez ejdnu hodinu učila na tú ďalšiu. Na mojom starom mieste som ho mala kľudne vyložený NA LAVICI!...a teraz ho nemôžem mať ani pod ňou. Nech idú všetci do prdele. Sedím s mojou spolužiačkou s ktorou neuveriteľne chcem sedieť ale tá prvá lavica je hrozná. Budem možno šťastná ak nás triedna presadí. To už nechám na nej...uvidíme čo a ako.

Učitelia nám už dávajú zabrať. Tento týždeň len strašili, čo chystajú na ďalší. Super. Vstupný test z FYZIKY! V živote som nepísala vstupný test z fyziky preboha!! Jemu načisto prepína. Ani ma nenapadne učiť sa naň. Fyzike som nikdy nechápala, tak nebudem ani teraz. A ďalej celé opakovanie zo sloviny. Čo zahŕňa litiku,gramatiku a sloh + učiteľka, ktorú z duše nenávidím. Asi najviac zo všetkých. Falošná krava s úsmevom tak falošným, že som falošnejší ešte nikdy v život nevidela.

A týmto by to aj o škole bolo všetko. Z toho vyplýva. Že sa z nej teším len preto, lebo milujem prestávky, keď spolužiakom prepína, a keď mám s kým o čom kecať - čo je asi vždy. =D

Ináč to počasie je bieda :-(. Je mi furt zima, topia kedy sa im zachce a najhoršie je, že mne sa nič nechce robiť, hoci toho mám aj pomerne dosť :-D

Aaaa prvá časť upírskych. Waaa...niečo super :-D tak dlho som sa tešila a rozhodne to stálo za to. Najprv som si myslela že chudáčik Damon ale potom ako zabil Jeremyho a tak ho premenil tak ma chlapec naštval :-D Čo už....som však veľmi zvedavá ako to bude ďalej. It was always Stefan :-D :-D

Musím začať s tou SOČ-kou do školy. Neboli ste niekto v Grécku??...Zisšli by sa mi nejaké fotky ;-) Tak sa ozvite, kto by chcel pomôcť. Vopred íík ;-)

Zápis do denníčka

10. září 2010 v 21:32 | Ash |  My bla-bla...
Neviem čo sa to opäť deje. Nikedy máva také obdobia, len sú krátke a potom príde neuveriteľne tvrdý pád. Tak si teda chcem tieto chvíľe vychutnať. Dnes ma najprv naštval. V škole na prestávkach. Neskutočne - ale nebudem rozoberať a teraz, vonku :-O Už dávno mi nepovedal niečo iné okrem milujem ťa, ktoré mi už prišlo ako otrepaná fráza. Samozrejmosť. Ale dnes, všetko bolo ináč, moje pocity boli iné.
pár

Musím si to zapísať sem. Kedže reál denník si nevediem, tu mám niečo takéto a chcem to tu mať presne do slova napísané. Povedal, že som jeh jediná istota, samozrejme okrem rodičov. Potom niekoľkonásobné milujem ťa pri ktorom som po dlhom čase cítila chvenie v žalúdku a rozmýšľala o skutočnom význame týchto 2 slovíčok. Tento deň sa mi už už zdal poriadne do*ratý a nevidela som to na ružový koniec, no mýlila som sa.

Povedal, že miluje chvíle so mnou, miluje každý kúsok mňa. Dlho som to nepočula. Už tak dlho mi to chýbalo. Neposkladám ani súvislú vetu, len takéto úryvky. Strašne krásne sa snažil. Presne ako na začiatkoch.Netuším prečo. Možno si uvedomil ako sa dnes správal a že to nebolo dneska prvý krát, hoci šlo o úplnú somarinu. Ale snáď. A mne je to fuk. Ja som momentálne mimo. Z neho. A to keď sa dokáže stať aj po 2 rokoch, je veľká vec.

Dlhú dobu, som si pripadala aj tak, že ma berie ako samozrejmosť. Čo v podstate beriem aj ja jeho ale snažím sa každý deň nič nepokaziť, nenaštvať ho, správať sa proste tak ako by sa odo mňa čakalo. Žiť pre neho. To isté som však z jeho strany intenzívnejšie zbadala. A ja si z celého svojho srdca želám, aby to nebolo po tak dlhom čase prvý, aj posledný krát.

Máte najobľúbenejšiu pesničku?

7. září 2010 v 17:18 | Ash |  Ask you!
Podľa mňa každý má. Len niekto možno viac, ale predsa má. Ja ich mám takisto viac z toho dôvodu že sa vlastne neviem rozhodnúť. Všetky sa mi páčia rovnako. Tak sem dávam 2.


1. Simple Plan - I´d do anything
Prvá obľúbená pieseň je od mojej obľúbenej kapely a milujem ju hlavne pre jej text, myšlienku a super pocit z tejto pesničky. Stále ma dokáže vyhecovať. A ani po 3 alebo 4 rokoch sa mi neprepočúvala =)


2.Nickelback - Far away
Mimochodom. Práve som si uvedomila že od predchádzajúcej skupiny (Simple Plan) mám vlastne obľúbenú pesničku každú jednu. Vážne. Pokojne by som ich tu nahádzala všetky pretože by do tohot článku právom patrili ale kedže chcem mať aj niečo iné. Vybrala som túto pieseň. Upokojujúca, má grády a takisto krásny text. Klasika. Takisto neprepočúvaná po toľkých rokoch.

Závislá na tvojom hlase (11.diel) - Dohoda

5. září 2010 v 16:12 | Ash |  Závislá na tvojom hlase
te
11.Diel - Dohoda



Následne po nečakanom zoznámení sa v našom dome sa všetci opäť pobrali domov a mňa tam nechali stáť v miernom šoku. Nemohla som sa spamätať ešte hodnú chvíľu a aj chuť do jedla nazbieraného v mojich rukách ma prešla tiež. Nabehla som naspäť do izby a prinútila som sa aspoň trocha nazerať do zošitov. Ale nedalo sa. Každú chvíľu som sa pristihla ako myslím na niečo iné. Raz na to, čo všetko si predstavujem s Tomasom. Že s ním chcem ďalej chodiť a po týchto mojich myšlienkach mi tam akosi stále vbehuje Sebastien a ja nacapená na ňom ako nejaká ploštica. Neverila som, že to je vážne to, po čom túžim. Ale musela som si to už konečne priznať. Áno, páčili sa mi obaja. Lenže s každého niečo a ja som chcela oboje. Prečo nemôžu byť jeden človek?
Svoj pokus o učenie som zavrhla a zaľahla som spať. Myšlienky so už mala dávno prebraté. Preto to teda nebol problém a zaspala som.


Na druhý deň som už stála pred kabinetom učiteľky ..... .
,,Vojdite prosím ďalej!" zakričala mi spoza dverí a ja som ich pomaly otvorila a vošla dnu.
,,Dobre ráno pani profesorka." pozdravila som a ona sa už začala hrabať vo svojich šuflíkoch, niečo hľadala. Vytiahla papier a podávala mi ho.
,,Na, to je pre teba. Sú to podrobné informácie o súťaži. Teraz mi nadiktuj tú pieseň, ktorú budeš prespievavať." v ruke už mala pero, ktoré sa na papieri snažila rozpísať no po niekoľkých márnych pokusoch vytiahla druhé a čakala na moje slová.
,,Ja som rozmýšľala že..." ja som vlastne o ničom nerozmýšľala ale túto som mala vybranú už dávno. ,,Kelly Clarkson Behind these hazel eyes" dopovedala som a profesorka si to všetko poctivo zapisovala.
,,Dobre Stela, mám pre teba ešte niečo. Dnes zostaneš po škole na skúšku. Vymyslieť pieseň nie je jednoduché a preto som našla niekoho kto ti s tým pomôže. Bude sa ti páčiť. Nemaj strach." táto správa ma celkom nadchla. Spadol mi kameň zo srdca keď som zrazu vedela, že an to nie som sama, pretože to by určite dopadlo katastrofálne. Preto som sa na poobedie aj celkom tešila.
Deň zbehol ako voda. Jedna trojka z testu z dejepisu so mnou nič neurobila...aj tak som už s trojkou aj na vysvedčení bola dávno zmierená. Nemám proste hlavu na roky. Myslela som už len na skúšku pobede. Sedela som s dievčatami na obede a rozpávala im o všetkom čo sa mi stalo včera a čo mám dnes.
,,Nekecaj! Akože ti zabehlo?" Nela na mňa vyjavene zazerala a keď som prikývla začala sa aj s Monou smiať.
,,Neverím, ty si teda číslo Stela." zareagovala pomedzi zuby Mona zatiaľ čo zasnene sms-kovala s Eatnom.
,,No a mali ste vidieť ešte tie ich tváre keď sa mi snažili pomôcť. Bolo to strašné. Úplný trapas." zapichla som svoju vidličku do cestovín s tvarohom a dokončila svoju zúfalú výpoveď o včerajšku.
,,Kašli na to, ani jeden nevedel čo sa vlastne deje. Ale musíš o tejto situácií už obidvom povedať Stela, nezahrávaj sa a nenechávaj to na náhodu. Može to dopadnúť horšie než si myslíš." dohovorila mi Nela a nasadila ten jej starostlivý výraz tváre.
Mala pravdu. Nemôžem to ďalej odkladať. Pri najbližšej príležitosti som bola rozhodnutá povedať všetko aj Sebastienovi o Tomasovi a aj o tom incidente so Sebom Tomasovi.
Mala som namierené k triede kde sa učí hudobná a skúša sa. Bola som už blízko dverí keď som začula ako niekto hrá na gitaru. Veľmi sa mi to páčilo. Len tak som minútku počúvala a napokon som otvorila dvere tak, aby si ma dotyčný nevšimol ale hral ďalej.
Podarilo sa mi. Bola som otočená chbtom a zatvárala obidvoma rukami dvere aby som bola čo najnenápadnejšia. Pomaly som sa otočila a spoznala chalana, ktorý mi zrejme mal pomáhať.
,,Ty? Čo tu zase chceš?" okamžite prestal hrať a svoju sklonená hlavu zodvihol od gitary ku mne tak, že si stihol aj odhodiť ofinu na bok.
,,Ty? To tebe mám akože pomáhať?" Sebastien mi vrátil slovnú narážku a položil si gitaru na stojan.
,,Nebudeš musieť, o tvoju pomoc nesto..." nedokončila som a do triedy vošla profesorka.
,,Ooo deti...tak to je Sebastien Stela, bude ti pomáhať. Je veľmi šikovný. Skladá texty a hudbu. Určite si budete rozumieť." Sebastien len pohrnul nosom a sadol si na stoličku vedľa gitary.
,,Nepochybne." odsekla som a sadla som si oproti nemu. Profesorka stála medzi nami.
,,Text a melódiu piesne nechám na vás. Môžete si to nejak rozdeliť. Prípadne Stela, môžeš niečo napísať a neskôr to dať Sebastienovi poopraviť. Želala by som si len aby to malo šmrnc, rytmus aby si ľudia podupkávali nohou keď to začujú a aby sa s piesňou stotožnili. Jeidne to je zbraň na výhru. A ja verím že vy na to máte." profesorka nám ešte povedala nečo bližšie o súťaži. Termín odovzdania piesne a všetko, čo máme k dispozícii. Prišli sme teda na to, že sa budeme stretávať 3 krát do týždňa stále po škole, z toho piatkové večery v koncertnej sále mesta. Opustila triedu a ostali sme samy. Bolo trápne ticho. Odrazu však Seb vstal. Vzal gitaru a začal hrať.
,,Počkaj počkaj..." zastavila som ho. Prestal hrať.
,,Čo je?..."
otrávene na mňa pozrel.
,,Počuj, prepáč...asi nebude najvhodnejšie sa tu teraz naťahovať. Na tomto mi ozaj záleží."
vypadlo zo mňa menšie ospravedlnenie hoci som to zakryla tým, že mi ide len o pesničku.
,,Ja som s tým nezačal." odsekol.
,,Dobre dobre, ja viem...tak na to zabudni a tvárme sa že sme sa pred chíľou spoznali a sústreďme sa len na to." múdre slová zo mňa sršali až som sa divila, že ich hovorím ja.
,,Vieš čo? Uzavrime dohodu. Kým sme tu a pracujeme na pesničke, nebudeme sem ťahať nič iné. Kto to poruší...hmmm.." snažila som sa vymyslieť nejakú ďalšiu rozumnú vec no nič ma nenapadlo.
,,Kto to poruší tak ten druhý od neho môže hocičo žiadať. Samozrejme splniteľné aby si si nemyslela, že som nejaký vypočítavec." dokončil našu dohodu a konečne sa začal usmievať.
,,Okey, to beriem." podali sme si ruky na spečatenie dohody a pustili sme sa do rozoberania pesničky. Tak som sa vyhla vysvetleniu mu toho, čo vlastne medzi mnou a Tomasom bolo. Alebo je.

Fotky k článku ,,Ideme do boja"

5. září 2010 v 15:25 | Ash |  My bla-bla...
Tak tu sú tie sľúbené veci...aspoň niečo sem opäť dávam...akosi nemám nápady tak to zachraňujem takto =D
veci
+ tie ani neviem ako nazvať tento tip topánok...proste obuv je z jedného vietamskeho obchodu len za 6.50 éčok!...no ale brutálne sa mi aj tak páčia...nečakala som že tam niečo také nájdem lebo už dlhú dobu som u vietnamcov nebola...ale tentoraz sa oplatilo! =)