Listopad 2010

Závislá na tvojom hlase (14.diel) - Jedna chyba, veľa následkov

29. listopadu 2010 v 17:42 | Ash |  Závislá na tvojom hlase
ilhk

14.Diel - Jedna chyba, veľa následkov

Odtiahla som sa a zároveň odtrhla svoj štrbinkový pohľad zo Seba na Tomasa. Z jeho očí sa dalo vyčítať dosť veľké prekvapenie, zrejme to nečakal a vo mne sa prebudil mierny pocit zahanbenia.

,,Ouhm...too....ja-ja neviem..." začala som ja, a možno som nemusela? On sa len usmial. Zoskočil z barovej stoličky, nechal poloplný kokteil položený na bare a vyzval ma aby som mu podala svoju ruku. Čo mi zostávalo? Chvíľku som sa tvárila, že to možno nie je najlepší nápad, no v podstate mi nenapadala žiadna inteligentnejšia výhovorka na odmietnutie.

Schytil ma za ruku a smerovali sme k východu. Obzrela som sa ešte za Sebom (musí sa potvrdiť ako hlboko som klesla). Pripadala som si ako zúfalá pubertiačka, ktorá sa otočí a čaká že je bohvieaká zaujímavá. Nebol tam. To celkom zahnalo môj úsudok pubertiačky a prisahala som si, že takúto stupídnosť už neurobím. Nestihla som sa ani spamätať, prečo tam už Seb vlastne nebol a ocitla som sa opäť v backstage-i, kde už nikto nebol. Len tá istá pohovka, pri ktorej som sa stretla so Sebom kým som čakala Toma. Nezostali sme tam, tentoraz ma pozval do šatne. V hlave som si začala uvedomovať čo to asi robí/me. Zľakla som sa. Keby som ho nepoznala, pomyslím si že... nestihla som domyslieť moju filozofiu. Prerušil ma.

,,Tak a sme tu, pokojne si sadni. Myslel som, že tu bude lepšie, chápeš, ticho a tak. Nemusíme po sebe kričať." vyceril na mňa svoj dokonale pestovaný chrup, z ktorého som predsa len vycítila určitú nervozitu.

Sadla som si a rozhliadala sa okolo kým on zasvietil malú lampu pri zrkadle a prisunul si stoličku kreslu v ktorom som sedela ja. Teraz som už nemyslela na Seba, sústredila som sa na situáciu v ktorej som momentálne bola. Nepáčila sa mi, nechcela som ju, vedela som čo teraz asi príde.

,,Ja, celý čas čo som bol preč som ťa mal v hlave, neviem ako si bola na tom ty, či si niekoho mala alebo nie, no teraz som tu a za pokus nič nedám..." spevnil svoj hlas menším prehltnutím a pokračoval ,,Neskúsime to spolu ešte raz?" medzitým mi vzal ruky do jeho rúk a ja som si pripadala akoby na mňa pozeralo dieťa, ktorému stačí pozrieť sa a v nás sa nenájde toľko sily odmietnuť ho.

,,Ja, ja...Tomas...aj ty si mi chýbal, nebolo to vôbec ľahké a ani som nikoho nemala, no...asi musím porozmýšľať...." sklonila som hlavu a pozerala na naše ruky.

,,To chápem, netráp sa...mám čas, teraz nikde neodídem. Počkám." končekmi prstov sa dotkol mojej tváre aby som ju zodvihla do roviny jeho očí. Zrazu sa však chodbou rútili kroky a následne hlas.

,,Toom, Seeb...je tu niekto?" Tom spozornel a otvoril dvere z ktorých potom vykúkol.

,,Tu som Mike, čo potrebuješ?" bol to ich manažér.

,,Teba alebo Seba, zrejme asi teba keďže si tu...vzadu čaká časopis Clasic M, potrebujú len nejaký podpis, fotku a zopár odpovedí na otázky." hovoril už pri dverách a vynakladal veľké úsielie na to aby mohol poriadne vidieť dovnútra šatne. Tom ho statočne vytláčal von.

,,Okey, okey....počkaj ma tam o chvíľu prídem." Tom zavrel dvere a otočil sa na mňa.

,,Počkáš chvíľu?" nadvihol obočie.

,,Jasné, nemám kde utiecť, asi by som sa stratila" zažartovala som a zatvárila sa vážne aby si bol istý, že mi to nevadí. Mala som aspoň čas trošku rozmýšľať.Zložil si predo mnou ešte imaginárny klobúk ako to robili v starodávnych časoch a počula som ako beží chodbou.

Možno by nebolo zlé opäť to skúsiť. To pobláznenie so Sebom súvisí určite len s tým, že je to pre mňa niečo nové, je taký istý, ešte ho nepoznám len ma láka niečo nové. Tom je osvedčený, je super, milý a pozorný. Každý si zaslúži druhú šancu. Raz ju budem potrebovať aj ja. Kto vie.
Zhasla som svetlo a postavila sa k stene k dverám. Možno ho prekvapím keď sa vráti a bozkom mu dám jasne najavo moju odpoveď. Chvíľu som si to ešte nechala prebehnúť hlavou ale áno, bolo to rozumné. Zatiaľ mi to nekázalo srdce, hlavne rozum, no časom príde aj to ďalšie.

Po 5 minútach som začula kroky. Srdce mi začalo búšiť rýchlejšie, prešla mnou jemná triaška. Kroky zastali pri dverách a ja som spoza druhej strany mohla počuť, pomaly aj dýchanie.
Dvere sa otvárali, dala som si pozor aby ma neuvidel kým za sebou nezatvorí dvere. Zatvoril, rukou nahmatával veľké svetlo. Dotkla som sa jej, položila na svoje boky a nežne k nemu podišla. Vzala som mu aj druhú ruku, ktorou som smerovala okolo môjho pása. Automaticky ma objal a naklonil sa ku mne aj on sám. Bozkávali sme sa. Bol vášnivý, vcelku odvážny. Prešiel k môjmu krku a jeho prsty som cítila pod tričkom. Dotyky troška chladili, jeho dlane boli očosi chladnejšie než predtým ako ma tu držal. Brala som to normálne, jeho dotyku sa moje telo prispôsobilo a ja som sa ho začala dotýkať pod tričkom. Páčila sa mi jeho rozvaha. Presne vedel čo má a čo nie, bol jemný a zároveň vášnivý. Pamätala som si ho ako nesmelého chlapca. Dospel. Pod tričkom som jeho dlane cítila neustále vyššie a pritom nevnímala ale k dverám sa niekto rútil a následne sa dvere otvorili. Dovnútra dopadlo svetlo z chodby. Všetko bolo tak rýchle.Vystrašila som sa.

,,Zabijem ťa!" vo dverách stál Tom. Vyvalene som pozerala na jeho siluetu vo dverách, bála som sa ho, no viac som sa bála pozrieť na osobu, s ktorou som práve mohla zájsť bohvieako ďaleko ak by som to dovolila. Odstúpila som a mala som chuť kričať, no nič zo mňa nevyšlo, len som si prikryla ústa a nijak inak ako vystrašene, zahanbene a zároveň aj naštvane som sa nedokázala tváriť.

Seb ma pustil, alebo som sa mu skôr vytrhla, cítila som jeho letmý pohľad, ktorý som mu opätovať nemohla. Nevedela som čo teraz robiť.Tomas sa na neho vrhol, zvalil ho na zem a jeho päsť sa rýchlo, bez premyslenia blížila k Sebastienovej tvári.

Like It!

24. listopadu 2010 v 20:28 | Ash |  My bla-bla...
Harry Potter - perfektné. No vážne! Neverila som, že ma to tak vezme ale keď som včera tak sedela v tom kine a 2 a pol hodiny čumela na plátno, cítila som sa ako keby som tam to zažívala s nimi. Ten film ma fakt vzal ale naštvalo ma ako skončil. Kto má etraz čakať do Júla alebo Júla?...:/
BTW: Nevedela som, že Ron má také svaly :D
hvj


Teraz pekne po poriadku. Včera som sa vrátila asi okolo desiatej večer. Ešte aj dodnes sa cítim mierne dolámaná ale zvládnem to. Na zajtra mám toho do školy toľko, že mi ide hlava prasknúť a už sa mi vôbec nechce učiť hoci by som to už mala dotiahnuť. Ale ja nevládzem :( Ozaj, keď je niečoho moc, je toho moc. Kedy niektorí učitelia konečne pochopia, že aj my sme ľudia a nie stroje?

Mimochodom. Cítim, že sa niečo mení. Niečo, čo ma dlhú dobu trápilo a veľa som preto urobila ale doteraz som nespozorovala žiaden výsledok. Až teraz ho troška začínam vidieť. Nebudem tu presne rozpisovať čo, pretože do detailov tu proste veci rozoberať nechcem ale je to fajn pocit. :)

I like to feel hapiness inside of me, because it doesn´t make me feel so useless like yesterday.

Ash =*

Past,today and future news

21. listopadu 2010 v 20:22 | Ash |  My bla-bla...
Ahojte :)

Hneď na začiatok, mám zopár noviniek. Len, kde začať? Dám to takto.
Víkend začal aj končí tak ako každý iný. Včera bolo ale super. S mojím trdielkom sme boli u mňa a pozerali ROZPRÁVKU, áno dobre čítate :D rozprávku - Ratatouille alebo ako sa to píše. On o zopár dní 18-ka, ja pred mesiacom 17-ka ale rozprávka bola super.Musím povedať, že som sa nasmiala doosť veľa. Doteraz nezabudnem na tie výroky Emílka (český dabing) :D :D BTW...milujem český dabing!


Nedeľa ako každý nudná a ja ako každú nedeľu lenivá :(. Nič som sa neučila, vôbec! Zajtra na to doplatím, už to vidím ten stres pri každej hodine a moje motlitby aby ma nikto nevyvolal. Ale poleňošila som si dobre :D

Aaa dostávam sa k nasledujúcim dňom. V utorok ideme s triedou do kina. Harry Potter. Priznám sa, že sa celkom teším ale skôr asi na nákupy. Aaa vážne, bola som v sobotu aj v obchodnom dome v PO a tak po meste lenže som toho veľa neobjavila, možno objavím v utorok keď si to budem obehovať všetko pekne krásne sama len so spolužiačkami. Predsa je to iné s nimi než s mamou :/ škoda, že ešte nemám vodičák. Zatiaľ to musím trpieť ak sa chcem vôbec do obchoďáku dostať.



Tak a teraz si tu dojedám posledné kúsky čokolády, rozmýšľam už akým obrázkom tento článok obohatím a idem sem-tam zanechať nejaký komentár aby som mala čisté svedomie. Trebalo by sa mi aj pustiť do ďalšej časti poviedky. Snáď sa k tomu čoskoro donútim.

Majte sa krásne
Ashley :-*

Maličkosti čo vedia naštvať

17. listopadu 2010 v 11:21 | Ash |  My bla-bla...
Nemám rada keď skazím písomku len preto, že nedávam pozor ale ináč všetko viem!! Takéto chyby ma vedia štvať veľmi dlho, čo už...prišla som o dobrú známku, ktorá mi mohla v budúcnosti pomôcť. Veď je to jasné -  to som ja!
gfhr


Včerajší večer vyzeral na pekne kľudný a taký ako každý ale opäť to by som NEbola ja keby som nepovedala niuečo čo sa nehodí. Bola som síce vyprovokovaná ale je moja chyba že som sa neovládla. Niekedy si chcem dať facku, len škoda že vtedy, keď už je neskoro.

Teraz tu len tak sedím a rozmýšľam čo urobím. Najskôr asi zapnem Photoshop a skúsim niečo vytvoriť čím by som doladila blog. Pomaly sa učím všetky tie fintičky čo a ako. S trochou praxe budem profík 8-)

Učiť sa mi ešte nechce, na to mám čas aj keď zajtra píšem o5 ďalšiu písomku z chémie. No tú mám celkom rada, aspoň zatiaľ =D

Tak využite aj vy voľný čas a stihnite všetko čo treba ;)

Ashley =*

,,Štatistiky" sucks!

15. listopadu 2010 v 21:32 | Ash |  My bla-bla...
Dnešok jeden z dní kedy ma veľa vecí naštvalo.

No a štatistika dní v týždni kedy ma niečo naštve je mizerná. T.j. každý deň ma niečo naštve ale dneska to bolo nie niečo, ale skoro všetko.
Doma, súkromné veci a potom aj učenie. No musíte počúvať doma také zbytočné, hlúpe reči a nemôžete sa pritom sústrediť na učenie. Mám z toho úplne na h**** náladu. Uvidím ako sa zobudím zajtra ale nevidím to na nič lepšie. 3 písomky a ani na jednu nič neviem. Opäť dobrá štatistika čo?

Dnes som stihla kozmetičku. Aspoň jeden svetlý bod celého dňa. Chodím tam raz za mesiac pretože mám problémy s pleťou. Aj to nechápem. V živote som sa o svoju tvár nemusela nejak extra starať a teraz? Ani nevravím. Občas ma to dokáže znervózniť tak, že si to odskáču všetci okolo a potom sa cítim ako poriadna mrcha.

I´M really Sorry!
sorry


Čo dodať. Idem si spraviť ťahák aspoň na informatiku aby som nebola tak vymletá, potom zase urobiť poriadok s tou pleťou, ktorá ma tak štve a hodiť motlitbičky za ďalšie 2 písomky na zajtra.
Risk je vraj zisk!

Potom vám poviem či to platí ;-)...

XOXO Ashley

Čas plynie, my sa meníme

14. listopadu 2010 v 20:25 | Ash |  My bla-bla...
O5 mám chuť na zmenu. Ale akú??....

V poslednom čase sa mi veľmi zapáčili také tie autorské blogy dievčat, ktoré píšu o svojom živote, väčšinou sú tie blogy spojené aj s módou a takými tými dievčenskými záležitosťami ako líčenie, starostlivosť o seba a tak ďalej. Baví ma to čítať, nájdem veľa dobrých vecí ale sama by som takéto články písať nedokázala. Neviem, možno ani oni ich nepíšu úplne samy ale za pomoci CTRL+C a CTRL+V, no aj tak obdivujem.

Nechám si to ešte uležať v hlave a potom to nejak naplánujem. Baj d véj. Mám nový mobil. Má to mať WI-FI ale ja som ani po mesiaci s ním neprišla na to, ako sa vlastne zapája. Nie je tu niekto technický maniak? :D Práve by som to ocenila. Snáď som si ho nekúpila zbytočne a zistím ako na to WI-FI, lebo by mi to bolo teda dooosť ľúúto :´(
Zatiaľ toľko. Aaa, vlastne nie. Dnes o5 len tak baj d véj, mám 2 roky s mojou polovičkou. 2 roky neboli rozprávkové a ani nejak príliš cukrové a sladké ale čie áno? Neverím že to niekto môže povedať. Proste to k tomu patrí, je to život, realita tak čo si budeme hovoriť.
Ja som šťastná :*

Budem teraz hlavne chodiť a pátrať po nejakých nových blogoch, ktoré by som mohla navštevovať a čerpať nejakú new inšpiráciu. Mám pocit, že je ich tu všade mnoho len nájsť ten správny bod a už to pôjde.Niečo nové proste potrebujem aby ma to tu bavilo a snáď bude aj vás.

XOXO Ash...

Layout by me!

11. listopadu 2010 v 17:51 | Ash |  About me & blog
Už som mala chuť na zmenu a kedže som písala dosť veľa ľuďom - grafikom ale neprichádzala mi žiadna pozitívna odpoveď naštvala som sa a asi som sa aj prekonala. Normálne som so svojím layoutom spokojná, na amatéra som na seba ozaj pyšná :D Snáď sa to páči aj vám. Už len sa naučiť robiť menu :D ale to až neskôr. Tak sa teda majte ;)
ange

Pomalé, romantické piesne?

10. listopadu 2010 v 15:02 | Ash |  Ask you!
Potrebujem od vás nejaké tipy. Čo najviac tým lepšie =D Zopár som si ich už zozbierala ale furt to nie je ono. Potrebujem nejakú inú inšpiráciu a pieseň, ktorá proste zapasuje mojim ušiam a konečne budem spokojná. Poznáte nejaké?
sviečka

Závislá na tvojom hlase (13.diel) - Game ON! (Hra začala)

7. listopadu 2010 v 1:05 | Ash |  Závislá na tvojom hlase
jws

13.diel - Game ON! (Hra začala)



Bola pauza koncertu a vedela som, že to je čas kedy ma asi Tomas očakáva v backstage-i. Opustila som Nelu, ktorá už aj tak mala o zábavu postarané a išla som ho teda pozdraviť.

,,Heej, ahoj. Som tak rád." privítal ma s veľkým úsmevom na tvári. Bol sám, Seba som počula z ďaleka kde montoval niečo s gitarami. Uľavilo sa mi, aj keď neviem prečo.

,,Aj ja. Tak čo? Ako sa máš? Nervozita opadla?" nervózne zo mňa vypadla trápna otázka, ktorá by bola na mieste možno pri prvých vystúpeniach. Nie po stovkách.

,,Vieš čo? Bolo to ťažké ale nejak som to zvládol." zasmial sa na mojej otázke a mne došlo, že ozaj nebola veľmi premyslená preto som sa hanblivo usmiala..

,,Tooom, máš tu už svoju margarithu!" zakričal asi Will a Tom sa netváril tak akoby nejak reagoval.

,,Margarithu?" opýtala som sa so smiechom.

,,Drink, margaritha, možno odpoveď na tvoju otázku o nervozite." opäť sa smial
,,Vieš, pomáha to." nezdalo sa žeby bol opitý nejak moc, ale cítila som, že v nálade je už od začiatku. Pekne, mať vystúpenie a byť pod parou. Ale keď má nad tým kontrolu tak dobre.

,,Stela, zájdi aj po vystúpení. Pozvem ťa na drink. O chvíľu však musím opäť ísť. Spievam ja." dal mi návrh, na ktorý som len nemo prikývla a usmiala sa, pobozkal ma na líce a ja som sa pobrala opäť k boxu s Nelou a jej novými kamošmi. Okey, tak aj mojimi.

Kedy som milovala keď Tom spieval. Vyžívala som sa v tom, a môj pohľad skákal z Tomasa na Seba, ktorý brnkal na struny a pozeral pri pesničke akoby do neba.

Bolo po celom vystúpení a nastúpila ešte jedna, staršia skupina. Bola som preto pripravená ísť za Tomom tak, ako sme sa dohodli. Táto pasáž však nebola príliš premyslená. Čakal ma urputný boj predierania sa pomedzi fanynky, pri ktorých som sa cítila ozaj ako malá Stel, čo tak nechutne znie z úst môjho brata. A vysvetliť im, že by som mala prednosť, by bolo asi, zrejme viac než zbytočné. Napísala som preto Tomovi. Neodpísal, no po 5 minútach mi odpísal namiesto Toma Seb.

-O 5 minút, pri bare, tie staré dvere napravo asi 5 krokov od teba. Buď tam. Otvorím ti.-

Poslúchla som všetko čo napísal ale nešlo mi do hlavy, prečo on a nie Tomas. Alebo to bol Tomas so Sebovho mobilu?...nič mi teraz nedávalo zmysel.
Mala som pravdu. Bol to Tomas ale nebola som si istá či ma to potešilo alebo naopak.

,,Poď so mnou. Musím sa prezliecť a pôjdeme si niekde sadnúť ako som sľúbil." vzal ma za ruku a prechádzali sme úzkou chodbou kde za každými dverami bolo počuť jačanie dievčat.

,,Sadni si sem, o chvíľu prídem." milo sa na mňa pozrel a nechal ma sadnúť si na obrovskú modrú sedačku. Videla som do chodby, kde sa rozleteli jedny dvere a z nich vyšiel Seb tiahnuc za sebou asi manažéra. Zbadal ma a zaostril pohľad. Srdce sa mi divoko rozbúšilo. Urobili to 2 drinky, ktoré som mala v sebe? Dlho sme na seba pozerali zatiaľ čo kráčal chodbou odrazu zaznel jeho hlas.

,,Počkajte ma v šatni, musím na wc." manažér poslúchol a zatvoril za sebou dvere okolo ktorých práve prechádzali a stratil sa v nich. Seb na chvíľu zastal keď som ja už nevydržala a tvárila sa akože ho nevidím. Bola som vystrašená z toho čo robí. V očakávaní. Vybral sa smerom ku mne.

,,Hej, čau. Bavíš sa?" ešte čo prechádzal chodbou, pozdravil mi a zdalo sa, že on je na tom s alkoholom v krvi očosi horšie. No jemu to proste pristalo, bol to Sebastien, rebel, iný ako jeho brat.

,,Čau, nie si trocha viac v nálade?" vyšlo zo mňa.

,,Zase odpovedáš na otázku otázkou?" bol arogantný.

,,Nie sme na skúške, nemávame s bielymi vlajočkami. Pamätáš?" nadhodila som a snažila sa zaujať istú pozíciu aspoň navonok hoci vo vnútri som bola úplne rozhádzaná na kúsky.

,,Niečo sa mi marí, ale neprajem ti nič zlé. Len ťa chcem varovať. Dávaj si pozor ako ďaleko s Tomasom zájdeš. Vieš, Vanessa je nová, a dobrá, a dosť sexi no a záver je, že Tomasovi to nie je celkom jedno. Zdá sa byť sladučký a dobručký chlapček, no zdanie občas klame Stela."
bol opretý o operadlo miesta kde som sedela. Nepozerala som mu do tváre, bol za mnou a posledné slová už boli len čisté šepkanie.

,Si odporný. Začínala som ťa mať rada kvôli tým skúškam ale vidím, že rýchlo ukazuješ kým vlastne si. Úbohé, neverím ti ani slovo, nechápem ako môžeš na vlastného brata vyťahovať takú špinu." v okamihu začiatku mojich slov som sa mu otočila tvárou a vravela mu to všetko možno 5 cm blízko jeho tváre. Odtiahol sa.

,,Vieš čo? Rob si čo chceš, sám nechápem prečo ti to vlastne vravím. Na moje upozornenie si však raz spomenieš. Potom bude neskoro." stále mi pozeral do tváre a čakal čo mu na to odpoviem.

,,Opakujem, je mi z teba zle. Tomasa poznám. Verím mu. Ale nechápem, aký dôvod máš na to, hovoriť také somariny." znechutene som na neho pozerala a on už bol na odchode keď sa ešte stihol otočiť.

,,Možno mi na tebe záleží. A možno som poriadny hlupák. To môžu byť dôvody. Uži si večer." odpochodoval ku dverám s manažérom a stratil sa.

Nechal ma rozmýšľať. Bola to zvláštna situácia. Ale na rozmýšľanie som nemala veľa času, kto vie ako by to dopadlo, keby sa Tomas tak zavčasu nevrátil a ja by som rozmýšľala ďalej. Tomas vôbec nevyzeral žeby mal niekoho iného, snažil sa byť dobrým spoločníkom a začínať odznova. Aspoň mne sa to zdalo. Šli sme k baru, objednali sme si a ja som chcela začať o incidente so Sebom, keď v tom si ten hlupák sadol s nejakými dievčatami presne na miesto pri bare, kde sledoval môj pohľad aj keby som nechcela pozerať. Sadol si presne tak, že som na neho vidieť musela. A Tomasov hlas zanikal v hluku hudby, nevnímala som.

,,Stela? Stel! Tak čo povieš?" prebudil ma zo snenia zatiaľ čo som pozorovala ako sa tie dve štetky smejú na Sebových určite podarených vtipoch.

,,Aha, no jaa myslím, že je to fajn." Hoci som nemala tušenia na čo odpovedám.

,,Áno presne, aj ja si myslím že mať v skupine dievča je celkom fajn. Vieš, je to niečo iné a..." začala som vnímať o čom to točí.

,,Počkaj, hmm...ako ste k Vanesse vlastne prišli?" začala som vyzvedať.

,,Vieš, ona vlastne...spoznali sme sa na minulej diskotéke keď sme tu hrali. Poznala nášho starého bubeníka a on jej zaistil to miesto namiesto toho bubeníka lebo chcel skončiť a nenechať nás v štychu. Myslím, že to urobil kvalitne. Vanessa, je..." opäť som bola mimo. Nechutne som zazerala na Seba a všímala si pritom ako občas pozrie na mňa s Tomom a vtedy som sa ihneď odvrátila naspäť. No tentoraz to vo mne tak vrelo, že môj drink mi stekal dole hrdlom neuveriteľnou rýchlosťou. Odrazu sa nahol k jednej z tých dievčat, niečo jej šepkal pri uchu, možno aj bozkával, nevidela som, ale robil to presne tak, aby sa kúskom a nenápadne pozeral na to, či pozerám ja. Chytil ju za zadok a pritiahol úplne blízko k sebe, smiala sa a položila mu ruku okolo krku pričom v tej druhej držala drink. Nevydržala som...

,,Vieš takže si myslím že už s nami ostane na dlhú dobu keď sa náhodou neroz..." Tomas nestihol dopovedať vec, ktorú som vlastne ani nepočúvala a pobozkala som ho. Vášnivo ako najviac som vedela. Cítila som sa zároveň previnilo a zčasti skvele keď som pri štrbinkovo otvorených očiach zazrela, že Seb pozerá a úsmev z tváre mu zamrza. Usmiala som sa a bozkávala som ešte vášnivejšie.
Bravo Stel, stáva sa z teba jedna z mŕch. Ach tá irónia. Veď to nie som ja.