Září 2011

Už nestíham

13. září 2011 v 20:39 | Ashley

Som nahnevaná pretože mi vymazalo celý môj skvelý článok!! :D Ja som vedela, že si to mám uložiť. Okey, tak píšem opäť. Kľuud, dýchaj :/Keď tak pozerám na dátum, kedy som napísala niečo zmysluplné je to aj celkom pekná doba, ak si spomeniem, že som pôvodne chcela napísať oveľa skôr. Škola však už beží v plnom prúde, moja kôpka povinností ( a domácich) na každý deň narastá, keď som pozriem na rozvrh ešte stále mi príde zle pretože som ho ešte nestrávila a ráno aj na druhej hodine vyzerám ako naopak obrátená metla (dúfam, že niekto pochopil moju originálnu metaforu).

Začínam neznášaž biolu, kvôli tomu, že sa nám zmenila učiteľka - pýta sa tak, aby nikto nepochopil hoci to každý vie a potom sa mi zmenila aj telesná, ktorú máme s babami z vedľajšej triedy - volejbalistky, športové NEdrevá, pravá OPAK MŇA (a mojich spolužiačok). Je asi každému jasné čomu sa to rovná. Pomôcka: Trapas.

Začnem však tým, že som si do tohto roku stanovila zopár mét. Prvá z nich , tá najdoležitejšia je, že tento rok zmaturujem z angličtiny. No, prečítali ste dobre. Žiadne by som chcela; dúfajme, že...; želala by som si aby... . Ja proste zmaturujem! (Tak to chceli v tej knihe Tajomstvo či ak, nie? ) Na škole máme ten projekt City and Guilts, ktorý maturitu nahrádza a preto sa naň chystám aby som to vo. ročníku mala ľahšie a o jeden predmet menej. Ale ktovie? Možno si tú anglinu nakoniec aj niečím nahradím a zmaturujem dokopy z predmetov :O Dá sa to vôbec? ( nieee, ja niee som nááročnáá....).






Táto slečna hrášok má krásne šaty, len mi akosi na nej úplne nesedia. Ale ide o šaty, a tie sú krásne.

Ďalšia udalosť je stužková. Nie moja, môjho Niňa (ak to spolu do tej polovice Novembra vydržíme :D ale radšej to neprivolávam, ostaňme pri tom, že to bol vtip :D...:/ Smejte sa! ) Moja najväčšia dilema ohľadom tohto je - Krátke či dlhé? Nalša som si na nete zopár inšpirácii - aj dlhých, aj krátkych ale Boh vie, ako to nakoniec vypáli. Vlastne nielen Boh, ale aj ja. Tak ako vždy - budú úplne ale že totálne fakticky iné :D

A dodatok na ktorý som skoro zabudla. Zohnala som tú knižku od Jozefa Urbana - Utrpenie mladého poeta. Na moje prekvapenie, aj keď je to o slovenčine a pravidlách písania básní, je to napísané tak pútavo, že sa od toho nemôžem odtrhnúť tak, akoby som čítala ozaj dobrý román. Ak toto ja zvládnem dámy a páni, budem "master poet", ak nie pre iných, pre seba určite :) Ideme súťažiť...

ASHLEY

Jeden skvelý

8. září 2011 v 21:12 | Ashley |  Citáty

Ženy majú rady jednoduché veci...
Napríklad mužov.

Nikdy neviete kedy sa pre vás zastaví čas

7. září 2011 v 19:55 | Ashley |  My bla-bla...

Je to strašné. Je to smutné, že odchod človeka, ktorého ste ani osobne nemuseli poznať vo vašich očiach vyvolá slzy. Nikdy som nebola nejaká extra fanúšička hokeja ale to, že tento hokejista, pán hokejista a myslím si, že aj skvelý človek, už nie je medzi nami je pre mňa veľmi smutné. Pôvodne som chcela písať článok o tom ako mi je tento čas nahovno, ako som predvčerom v duchu nadávala na svojich rodičov a hlavne otca a aké depresie mám z toho ako na nás v škole tlačia aby sme si vybrali predmety, z ktorých chceme maturovať už teraz a tak vlastne rozhodli o svojej ďalšej budúcnosti. Ale nebudem. Sú horšie veci. Preto z hlbky srdca vyjadrujem úprimnú sústrasť celej rodine Pavla Demitru. Ozaj nikto netuší, kedy príde ten jeho čas. On to určite takisto nevedel. Jeden rutinný let na zápas a predsa. Do poslednej chvíle som verila, že práve on je ten, čo to prežil. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Prajem mu teda, aby našiel svoj pokoj v nebi a dával pozor na svoju rodinu aspoň takto. Anjeli sú všade, on nech bude jedným z nich :(

Ashley.

Stále to nevnímam

4. září 2011 v 22:53 | Ashley |  My bla-bla...

Aj keď z každej strany už dobrý týždeň počúvam ako sa to kráti, že 2 mesiace sú preč, opäť tá odporná budova, ja si stále neuvedomujem, že už o takých 11 hodín tam budem zase začínať nový rok. Idem to tretieho ročníka na gympli a viete čo? Aj sa celkom teším. Už som sa cez prázdniny začínala nudiť. Dobre viem, že o zopár dní už budem nadávať ako rýchlo a čo všetko od nás vyžadujú ale niekde v kútiku duše budem vedieť, že je to pre moje dobro.

Zisťovala som si čosi viac o fakultách psychológie, keďže podľa všetkého to bude asi moje záchranné koleso, ak nič iné nedokážem vymyslieť. Z umenia mi je asi prd, keďže ako dieťa som také rozvíjacie krúžky zameškala a nevenovala im pozornosť. Komu sa teraz sťažovať? Bohu? Že nedal deťom vyššiu inteligenciu? Možno. Ale aj tak je to zbytočné. Späť k veci. Prišla som na to, že zmaturovať by mi tak bolo treba z biológie a nosky. V Bratislave sú asi nejakí naveľa a tam si žiadaju aj matematiku. A toto doo mňa nežiadajte, čiže Bratislava bye-bye.

ON ( dám mu už meno, veď by si aj zaslúžil, bude Niňo ;) ) Čiže, ten môj niňo mi dnes sľúbil, že keď si zarobí na autíčko vezme ma na koncert Simple Plan :D Zbožňujem také tie plány ktoré trepne a snívame o tom čo bude a čo by sme chceli a bla bla. Ďalej máme ísť na dovolenku pretože tento rok so mnou nešiel na kolotoč - centrifúgu a povedal, že pôjdeme na tej dovolenke. Najlepšia bola hláška (zahrešil ale vtedy sa to tam masaker hodilo :D ). Keď som povedala, že za to, že so mnou nechcel ísť keď bola centrifúga tu, bude so mnou musieť ísť aspoň 5 krát a on na to :D :D : Hej, a neuj**em ti náhodou rovno celý kolotoč? :D :D Neznášam keď niekto hreší, keď on možno ešte viac ale toto som si s radosťou opakovala a smiala sa na tom celý deň :D Niekedy by stálo za to písať si to všetko čo zapotí, zaručene by som sa posmiala aj keby mi po lícach stekali slzy.

Keď si to tak dozadu premiestnem. V novembri to budú tri roky čo s ním som. Mám pocit, že práve pri ňom som dospela. On zase dospel pri mne. Teraz bude maturovať a ja som s ním vlastne bola presne od 1.ročníka na strednej. Ako rýchlo to ubehlo a koľko vecí som s ním zažila. Ak dám bilanciu, rozišli sme sa najviac na 3 dni. Mám zopár jaziev, ktoré stále bolia ak na nich niečo/kto pritlačí ale na druhej strane mám ooveľa viac "liekov",ktoré jazvy zaceľujú. Neviem prečo ma to napadlo písať práve teraz, ale myslím, že on je človek s akým by som si vedela predstaviť budúcnosť. A ak by aj nebol, ja už teraz viem, že by som si opäť našla niekoho veľmi podobného jemu.

Dopĺňa ma. Inokedy vyslovíme to isté a smejeme sa ako sme sa našli. Niekedy zase vidíme tú istú mincu ale každý z druhej strany. A o tom to je.

Tak, ideme na to mládež ;)
Prajem veľa šťastia každému, koho zajtra čaká prvý deň v škole.
Ashley

Aspoň niečo

3. září 2011 v 10:50 | Ashley |  My bla-bla...

Posledný týždeň som si vydobila možno aj vďaka hádke pri ktorej vyzeralo, že ako vždy pravdu nemám (samozrejme, som sa toho slovne ani nedočkala), no aspoň skutky nasvedčujú niečomu inému a tak sa teším, že tento posledný týždeň prázdnin mi bol želaný.

Včera opäť PO. Poviete si, že mi už musí poriadne šibať keď nerobím pomaly nič iné len furt čosi nakupujem. Ja za to nemôžem, nemyslite si, že som nejaké rozmaznané decko, čo má veľa peniažkov na rozbíjanie. Nie, to nie som. Len som mala šťastie, že sme v poslednom čase tak často chodili na nákupy.




Dnes je klasicky sobota - upratovanie. Rozhodla som sa pustiť aj do skrine. Upratujem ju aj viac krát, lenže o 3 dni to tam vyzerá presne tak ako pred upratovaním. Aby ste sa mohli zhroziť poskytnem vám aj V.I.P zákulisné zábery toho čo ma čaká :D Chcem zopár vecí, čo nenosím aj povyhadzovať, alebo skôr odložiť a odpratať do babči. Tam sa budú mať dobre.

Keď teraz pozerám na tú fotku, to je fakticky katastrofa. Vážte si, že sa tu s tým ,,chválim" ! :D

Ešte teraz ma napadlo, že by sa mi tam zišli aj nejaké vešiaky na opasky aleb ja neviem. Ako máte vy poukladané opasky v skrini? Mne sa tam len krútia jak hady a potom to v tej poličke na druhom poschodí vyzerá ako po 3. svetovej. A zase som si spomenula na to, že cez prázdniny som sa ani trocha nevenovala grafike. Bože, to bol súvis, ja viem ale faakt! :( Hanbím sa za seba. Facka!

A mimochodom. 1.8 som žila v tom, že je 2.8. No nešibe mi zase? Ale aj tak som mala sviatok kvôli koncertu SP. Nemám žiadny nardky ani meniny, aj keď ďakujem za niektoré priania :D Sviatok bol len preto, že som smútila kvôli mojej neprítomnosti na koncerte. A ešte keď som čítala tie twíty na twittter-i od Seba, Chucka, Jeffa, Davida aj Pierra. Ach. Ale 2 spoty Seba vám tu musím dať :D

Dear Europe, please get softer toilet paper. Sincerely, my ass.
Drahá Európa, vyrábajte prosím jemnejší toaetný papier. S pozdravom, môj zadok.

Earthquake in Prague? No...The doors to the venue just opened.
Zemetrasenie v Prahe?...Nie, to sa len otvorili dvere dovnútra.

Ja tých chalanov zbožňujem a to ich ani nepoznám :D

Ashley

Keď to zhodnotím je to nanič

1. září 2011 v 12:41 | Ashley |  My bla-bla...

Túto stránku teraz otváram už ani neviem po koľký krát. Výnimočný je však v tom, že sem konečne aj niečo píšem. Prázdniny končia, ja mám z toho depky a či vlastne ani nie z toho ale z toho ako som ich strávila. Nijak. Dni, ktoré stáli za to môžem spočítať na prstoch jednej ruky a to je, povedzme si narovinu, nahovno štatistika. Čo už. Ideme študovať. Zaručene sa teda nudiť nebudem.

Prečítala som knižku od Paula Coelha - Jedenásť minút. Prekvapila ma, v dobrom. Čítala som už aj Na brehu rieky Rio Piedra som si sadla a plakala ale to bolo oničom oproti tejto. Môžem to možno zaradiť k ďalším drobnostiam, ktoré mi zachránili prázdniny aspoň z 1%.

A dnes? Dnes mám sviatok. Keď si pomyslím, že dnes sú Simple Plan v Prahe, tak blízko ( ha! blízko :D ) odo mňa a ja tam nemôžem byť zase mám depku. Ja však na ich koncert niekedy pôjdem! Veď oni ešte prídu, verím tomu. Prajem teda všetkým, ktorí sa tam budú zabávať príjemnú zábavu a pozdravte ich odo mňa ;)

Zase som toho zažila aj pomerne dosť, lenže komu by sa chcelo písať, však? Poviem len toľko. Povedala som si, že celý tento mesiac sa nebudem s nikým hádať. Aj keby som mala pravdu ( ako väčšinou sa snažím povedať, že mám ale čo už. ). Pochopila som, že sú ľudia, ktorí neprijmu inú pravdu, než tú svoju a vy si tak len zbytočne čerpáte energiu a dostávate sa na vlastné dno. Tí ľudia vám za to nestoja. Majú však oveľa viac dobrých vlastností a vedia vás vždy rozosmiať preto ich len tak nedokážete pustiť k vode a žiť bez nich, keď sa raz stanú vašou súčasťou. Dávate im šancu až pokiaľ neprekročia hranice. A ja mám tie hranice dosť veľké. Možno to bude na škodu, ale nikto nikdy nevie...