Říjen 2011

Coctail´s and Autumn´s tip

29. října 2011 v 17:45 | Ashley |  Fashion
Coctail´s


-
Autumn

Graflóg vám povie, kto ste

28. října 2011 v 16:46 | Ashley

Grafológ vám povie, kto ste
Bez toho, aby ste sa s ním stretli osobne! Stačí mu len ručne napísaný text. Z neho vie vyčítať napríklad stupeň vašej inteligencie, charakterové vlastnosti, spôsob, akým sa prejavujete v spoločnosti, komunikačné schopnosti či ambície, ktoré máte. Text posudzuje v niekoľkých rovinách, ale vždy ako komplexný celok. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť písma, sklon rukopisu, medzery medzi jednotlivými písmenami a slovami, slučky v písmenách.

Veľkosť písma a sebavedomie
Čím je písmo väčšie, tým viac sebadôvery a ambícií jeho vlastník má. Veľké písmená naznačujú, že ide o vášnivú, veľkorysú osobu, ktorá sa cíti v spoločnosti príjemne. Extrémna veľkosť rukopisu poukazuje na hrdých ľudí, mnohokrát až príliš zahľadených do seba, resp. trpiacich syndrómom "Ja". Môže symbolizovať tiež túžbu po slobode a aktívnejšom spôsobe života. Malé písmo odzrkadľuje skromnosť, nenáročnosť, dôkladnosť či opatrnosť.

Zvýraznené slučky
Výraznejšie horné slučky v písmenách (napr. b, d, h, l) vypovedajú o schopnosti človeka impulzívne sa nadchnúť pre určitú vec, ale môžu signalizovať aj povrchnosť alebo nedôslednosť. Naopak, silnejšie slučky v dolnej časti (napr. g, j, y) podčiarkujú prirodzený inštinkt a zameranie dotyčnej osoby na materiálno.

Sklon písma a temperament
Písmo naklonené doprava hovorí o otvorenej a srdečnej osobe, z ktorej vyžaruje prirodzenosť a spontánnosť. Na druhej strane môže byť aj prejavom nespokojnosti, náladovosti, nestálosti či chýbajúcej disciplíny. Doľava naklonený rukopis prezrádza, že ide o samostatného, uzavretého človeka, ktorý nerád ukazuje svoje pocity navonok. Kolmo naklonené písmo signalizuje rozvážnosť, opatrnosť, triezvy a vecný pohľad na svet a osobu, ktorej nechýba pevná vôľa.

Odstup jednotlivých písmen
Čím viac sú od seba vzdialené jednotlivé písmená, tým viac to vypovedá o človeku, ktorý je duchom podnikavý, rád sa učí nové veci, cíti potrebu stále sa rozvíjať, no na druhej strane je netrpezlivý. Malý odstup znamená skôr nesmelosť a disciplínu. Veľké medzery medzi slovami zanechávajú ľudia konajúci s rozvahou, malé medzery zase impulzívne typy.

Girlandy a arkády
Ten, kto píše girlandy (napr. u napísané ako "n"), by mal byť empatický, priateľský, jemný, alebo aj pohodlný a ľahko ovplyvniteľný. Oblúkovité n pripomínajúce arkádu naznačuje, že pisateľ je uzavretý a radšej sa drží v úzadí. Veľa úspešných a cieľavedomých ľudí píše n, m a u skoro nerozoznateľne.

ZDROJ: magazín.sk

Prázdninové plány

27. října 2011 v 14:45 | Ashley

Zopár som si ich sem radšej napísala pretože ja viem, že polovicu by som zabudla. Aj tak mám pocit, že mi tu niečo chýba. Keď si spomeniem doplním. Ináč sme včera boli v kine v PO na Lóve. Silný film, na slovenské pomery je to niečo iné, zvláštne. Niektoré pasáže však trošku nedomyslené a umelé, ale ináč ma to dostalo ;) Odporúčam tým, ktorým nevadí otvoriť oči a vidieť aj to, čo možno vo svojom živote nevidí ale aj tak sa to deje.
  • nájsť si niečo o agentúrach, ktoré dohadzujú džoby v anglicku
  • posťahovať CD-čka a napáliť ich
  • pridať si nové blogy
  • usporiadať si biológiu
  • pozrieť si účesy na youtube
  • pozrieť si aj make-up
  • ak by sa podarilo, kúpiť si štetce na make-up
  • počkať kedy mi konečne dorazí moja kulma
  • napísať diskusné príspevky
  • čeknúť niečo o grafológii

Neoplatí sa

25. října 2011 v 20:52 | Ashley |  My bla-bla...

Možno nemám právo cítiť sa podrazená ale bohužiaľ sa tak cítim. Neviem, kto vlastne má právo takéto nejasné veci súdiť ale koniec koncov, je to moja vlastná záležitosť. Každý by možno reagoval inak, ja som takýto typ.

Nemyslela som si, že ešte takto ku večeru mi najmilšia osoba môže úplne vyvrátiť celú teóriu môjho názoru, že tú osobu poznám. Zrejme nepoznám. Zrejme ani ona mňa. Neuvedomuje si, že tým, že robí dobro možno pre seba (myslí si to, no v skutočnosti tým robí aj tak len horšie) zraňuje mňa. Dookola to omieľam a predsa nikdy nesplním to, že nikomu sa neoplatí veriť ani zdôverovať. Čakáte od osoby to isté, pretože to je prejav citu, ktorý by ste vzájomne k sebe mali prechovávať a zrazu - diera, nič, prázdno, medzera. Zase som sa zmýlila keď niekomu vravím svoje city. Mala by som sa na to vykašľať pretože nikto si to nikdy nebude vážiť. Mám pocit, zže v tejto dobe už nikto nevie počúvať a zase keď sa ponúkam počúvať a pomôcť človek vás jednoducho udrie spätnou fackou.

Mám slzu na krajíčku.

A stavím sa, že osoba, ktorá za to môže na niečo také ani nepomyslí. Nikdy viac nechcem nikomu veriť na 100%. Nikdy. Neoplatí sa to a NIKDY, NIKDY nedostanete to, čo dávate. Tak načo toľko energie?

Ľudia za to nestoja. Najhoršie je, že vás o tom presvedčí aj človek, ktorého milujete a na to mu stačia maximálne 3 slová.
Toľko energie čo?

Ashley

Nepoznám

20. října 2011 v 20:40 | Ashley |  My bla-bla...

Občas sa zamýšľam nad tým, že som vlastne hrozný človek. Alebo veľmi komplikovaná povaha. V skutočnosti nechcem nikoho raniť a zrejme to asi aj tak robím :( Je mi to všetko veľmi ľúto a chcela by som to možno vrátiť späť a urobiť inak, no len patrí to medzi 4 veci, ktoré nikdy nevrátime späť: 1. kameň, čo sme hodili, 2.príležitosť, ktorú sme prepásli, 3.slovo, ktoré sme povedali a 4. čas, čo sme premrhali.

Už som veľa krát spomínala, že slová sú dokonalá bodná zbraň. Prečo dokonalá? Pretože vždy mieria priamo na srdce.
Všetko čo mi kedy kto vie mi ostáva v hlave a páli ma ako plamienok na citlivom mieste. Je ťažké počúvať človeka, ktorý si myslí, že mu riadite život. Mám z toho úplne nahovno náladu. Nechce sa mi veriť. Neviem čo mám robiť. Neviem či vôbec niečo robiť.

Ja nechcem roviť zle iným ľuďom. Nechcem aby oni men robili zle tak preto nerobím ja im. Lenže je to zrejme len tá moja strana mince. Bojím sa, že keď niečo nezmením zase ma niečo zasiahne do srdca a na druhej strane neviem čo mám meniť. Už mi po líci steká slza.

Ja už neviem. Najradšej by som sa teraz niekde zatvorila pred ľuďmi aby som nikomu neprekážala v jeho živote pretože práve tak sa momentálne cítim. Ako v chyba v živote každého, kto ma pozná. A tento pocit, myslím si, je už viac než zlý.
Najradšej by som úplne zmizla alebo priala osobám, ktoré ma poznajú aby sa dal vrátiť čas a nepoznali ma. Žilo by sa im asi lepšie :(

Ashley

Vnútro vraví veľa, ale počujeme to len my

10. října 2011 v 21:56 | Ashley |  My bla-bla...
A teraz ste si povedali. No bohvieako sa s tým dizajnom nepotrápila :D. A viete čo? Budete mať aj pravdu. Je to len taká prvá etapa, terba mi ešte doladiť detily, vynoviť menu a popisky k nemu. Takže budem mať motiváciu prísť sem, nie ako doteraz.

Už som sa do toho tempa konečne nejak dostala. Neviete si ani predstaviť ako ťažko sa mi dostávajú tie informácie, ktoré potrebujem do hlavy. Zrejme starnem. Stihla som už byť aj týždeň chorá, všetko doháňať bol zabijak a teraz sa mi konečne uvoľnil čas zavítať aj sem. Je to kvôli nešťastiu jednej učiteľky, mojej triednej. Zlomila si ruku a teda som ušetrená od hromady domácich úloh z matiky. Nechcem byť teda hnusná, prajem jej aby bola v poriadku ale na druhej strane som aj vďačná tej náhode. Bolo načase si aspoň trošku uvedomiť ako sa my študenti môžme cítiť.

Posnažím sa po dlhom čase takisto prebrázdiť vaše blogy a usúdliť sa sem. Dúfam, že som vás novým designom veľmi nevyľakala alebo neodplašila. Je potrebné zmeniť tu niečo. Veď som to spomínala už dlhý čas.

V mojom živote sa ináč nezmenilo skoro nič. O pár dní mám narodeniny - 18 a necítim vôbec nejaký pocit uspokojenia. Skôr naopak. Frustruje ma to. Oco mi nesutále pripomína, že sa mám prihlásiť na vodičák, už aj peniaze mi dal lenže ja sa vlastne trochu bojím. A ešte ďalší dôvod je, že nijaká spolužiačka momentálne nejde. Nemám s kým aaa ešte posledná dilema je, kam vlastne ísť? Tu v mojom meste kde každý vraví ako sa to odflakuje alebo dokádzať asi 20 km?

Momentálne sa cítim smutná. Navonok sa to snažím čo najviac skrývať, pretože ak mi niekto položí otázku prečo vlastne som smutná, vymyslieť odpoveď bude pre mňa to najťažšie čo môže prísť. Sama neviem. Je toho viac na jednom. K tomu ešte pripeje dohovor osoby, ktorá vás akože má rada v zmysle: aké máš ty problémy? nič si poriadne nezažila...

A ja sa mám usmievať...

Niekedy to nejde ani vnútri a najhoršie, že príde čas, kedy to nebude možné už ani navonok.

ASHLEY