Leden 2012

Nie som šťastná

26. ledna 2012 v 21:50 | Ashley |  My bla-bla...




Čakám na ten pocit a on stále neprichádza. Keď to takto je, tak to proste asi aj má takto byť a potrebujem oveľa viac času než som si myslela. Niekedy sa robia veci unáhlene a nedá sa povedať, žeby ich výledkom bolo nesprávne rozhodnutie. To rozhodnutie len niekedy neprináša to, čo sme očakávali. Nenapĺňa. Skôr naopak, núti vracať sa späť to minulosti a veci ešte raz analyzovať. Tentoraz s chladnou hlavou. Nedá sa čudovať, že to opäť niekde v hĺbke otvára rany, no na druhej rane si uvedomujem, že ich otváram ja sama, s vedomím, že to bude bolieť. Dúfam aspoň, že tá bolesť mi pomôže prísť na to, prečo je všetko tak ako je...a možno nájsť spôsob, nejaké riešenie ako opäť nájsť šťastie...

Je možné milovať a nebyť pritom šťastný; je možné byť šťastný a nemilovať pri tom; ale milovať a byť pritom šťastný, to môže spôsobiť len zázrak.

(Honoré de Balzac)


Už som tak zúfalá, že nemôžem zohnať Daughtryho CD,
že ho sťahujem po pesničke z YTB :/
Ashley


Soul of a lion

24. ledna 2012 v 22:06 | Ashley |  My bla-bla...


Ja len tak narýchlo.
Práve som dopozerala jeden film, tak sa chcem s vami o neho podeliť. Jeho názov je Warrior alebo Bojovník, ako chcete. Nepísala by som o ňom hneď kebyže ma vážne nejak extra nezoberie ale ten film...ten film bol proste úžasný.
Možno ste o ňom počuli, zbadali ho a pod. lenže poradím jednu vec - neodzudzujte ho hneď pre to, že tam ide o wrestling, to určite nie ja tá hlavná podstata a myšlienka. Chválabohu, som tú chybu neurobila a vážne neľutujem tie asi 2 hodky pozerania.

Nie je nechutne romantická story ani nič podobné ale pri tomto filme, som plakala aspoň 5 krát, z toho poslednú hlavnú scénu ( možno 15 min. keď nie viac nepočítala som to, zbehlo to rýchlo ) som preplakala úplne v kuse. Akoby som tam bola, akoby na tom tak veľmi záležalo mne a chcela som, aby bolo všetko OK aj keď to tak vôbec nevyzeralo. Môžem ešte povedať, že tu, som vážne nevedela ako a kedy sa to stalo a už som neplakala vlastne od smútku ale od radosti :) Ja vlastne nemám viac slov ako úžasné, super a pod.

Teraz som vlastne prišla na to, že ešte žiaden film ma takto nerozplakal, dokonca ani Titanic! :D Nechcem tu teda dávať nejaké podrobné info, kto chce, pozrie si to, ja teda určite ešte raz áno a vám len odporúčam. A fakt sa nenechajte odradiť tým, že to vyzerá tvrdo a nie pre nás, baby ;)

Ďakujem môjmu spolužiakovi, ktorý ma vlastne k tomuto filmu dostal a ja som si myslela, že to bude nuda :D To mu radšej ani nepoviem :D

Idem sa konečne niečo naučiť :D

Sen

22. ledna 2012 v 10:48 | Ashley |  My bla-bla...
Dnes sa mi sníval sen, z ktorého som potom ráno mala taký zvláštny pocit. Taký skutočný a...dobrý. Bola som niekde pri mori, na pláži, šla som do vody a akurát vtedy začali chodiť väčšie vlny. Najpr ma bavilo čakať na nich a nechať sa uniesť keď som už videla, že sa idú rozliať. Postupne sa na brehu začali zhromaažďovať ľudia, aby ich ten koniec rozliatej vlny asi trochu osviežil a popozerali sa na tých, ktorí zostali vo vode. Na brehu ale bolo zvláštne, že to vlastne nebol typický breh ale niečo ako menší múr z piesku. Taký asi po pás pieskový múr, z ktorého keď ste zoskočili, začínalo more a na konci múra takisto sedeli ľudia. Ja som sa chcela vyhnúť poslednej vlne tak som bežala k tomu múru, chcela vyskočiť, čo sa mi nepodarilo ale a tak som sa len postavila na špičky, čo najvyššie k tomu múru a čakala či sem ešte voda dosiahne.


Zrazu ma ale zozadu chytila niečia ruka okolo pásu a zdvihla mierne vyššie aby sem voda z mora už naisto nedosiahla. Viem, že som si to dlhú chvíľu nevšímala, ale bolo mi fajn. Až potom, som sa otočila a bol tam chlapec, ktorý sa na mňa usmial a akotak sedel na tom múriku, nepovedal ani slovo. Ja som sa ani len nemykla, aj keď ma objímal chlapec, ktorého nepoznám, cítila som stále ten super pocit ( fakt super!).

Tak som sa ho spýtala ja či sa poznáme, on odpovedal, že ja jeho nie, ale on o mne vie a že čoskoro by sme sa aj tak stretli. Na to som sa ho zase opýtala, ako to vie, žeby sme sa čoskoro stretli (teraz sa nesmejte! :D sny občas nedávajú zmysel). On teda odpovedal na otázku otázkou a spýtal sa ma, či tiež chcem maturovať z chémie ( :D) Mne už vtedy došlo, žeby sme sa asi stretli na rovnakej škole, tak som sa pýtala ďalej na to, prečo vedel že ma môže zozadu objať a ja sa nevytrhnem alebo niečo neurobím. On zase na to, že nevedel a rozmýšľal či má vôbec niečo urobiť a toto prišlo prirodzene. Ďalej si ešte pamätám, že som si na mokré plavky dala sukňu. schmatla svoje veci a išla za ním lebo ma čakal a mali sme niekde odísť. Asi domov, pretože odrazu som sedela doma, niekto otvoril dvere a on sa zrazu ocitol v telke, tak sa mi zdá :D a to bol asi koniec môjho sna.


Gratulujem, keď ste to zvládli do konca.

Záver je, že nad tým roymýšľam a keďže som trocha naivná namýšlam si, že je to možno nejaký náznak lepšej budúcnosti a že tam ďalej v živote ma predsa len čaká niečo lepšie alebo aj niekto lepší...Chcem tomu veriť, pretože napríklad včera, vrátiac sa do reality, som sa zasa len presvedčila o známom - za dobrotu na žobrotu a o tom, že ľudia sú neskutoční egoisti, nemyslia občas na tvrdosť svojich slov a len tak ich povedia na "dobrú noc". No a potom spi.

Dnes chcem pokračovanie toho sna :)
Ashley

Mind control

19. ledna 2012 v 14:41 | Ashley |  My bla-bla...
Prečo nie je také jednoduché nemyslieť an to čo nechceme. Prečo sa niektoré spomienky nedajú vymazať, zahodiť, skryť, pokrčiť a vyhodiť?


Viem, že naše myšlienky ovládame len my samy ale čo z toho keď len veľmi málo ľudí má nad nimi úplnú kontrolu. Vie ako na to. Ja by som takisto chcela medzi takých ľudí patriť. Neznášam, keď myslím na veci, čo ma zraňujú ešte aj po čase. Chcem na nich zabudnúť ale nebudem si klamať, proste sa to nedá. Nech si každý vraví čo chce, nie som natoľko dobrá aby som vedela myšlienky vypnúť. Podľa mňa tá skupinka čo to vie, musí byť dosť maličká. Nejakí tí čudáci čo celý dň meditujú, tí to možno dokážu ale bežní ľudia? Ich vlastne myšlienky a spomienky ich možno aj celý život zožierajú zvnútra. No a tu je asi moje miesto, v tejto skupinke. Aj keď nedobrovoľné, ale tu patrím.

Nemôžeš sa zamýšľať nad tým čo bolo, lebo len to ti bráni zažiť život ktorý je teraz.


Niekomu sa to povie. Preto som si to sem dala big písmenkami, bodaj by mi to aj pomohlo :(

Ashley



Človek verí sľubom človeka tak veľmi, ako veľmi ho má rád

14. ledna 2012 v 13:00 | Ashley |  My bla-bla...

Tento týždeň som toľko krát chcela napísať nový článok, mala som toľko nápadov, podnetov o čom napíšem a ako šiel čas všetko to vyprchalo a mne už v hlave nezostal ani jeden taký čerstvý nápad na skvelý článok, ktorý tu mal byť. Nabudúce.

Prišla som však na tú vec v nádpise (áno presne! je to z mojej hlavy ). Vždy to tak je a ďalšia pravdivá vec za tento týždeň? Opäť krutá pravda ale čo narobíme s tým, keď ju aj tak nezmeníme.


Hovorí sa, že nikdy nevstúpiš dva krát do tej istej rieky,
ale pokiaľ toho človeka máš naozaj rád,
vkročíš tam toľko krát,
pokiaľ sa neutopíš.

Vlastne tieto 2 zistené veci aj spolu súvisia. Sú o tom istom.
Niekedy sa mi stáva, že na niečo celý čas myslím, rozmýšľam o tom a zrazu mi do cestu prichádzajú citáty, v tom zmysle, ľudia okolo mňa sa o tom niečom bavia v mojej prítomnosti alebo pozerám seriál a tam sa tá vec preberá takisto. Verím v osud ako už všetci iste viete a toto čo sa mi stáva ma v tom len utvrdzuje (to povedalo srdce, rozum by to preložil ako - ma v tom len klame).

Na svete je toľko citátov, poučení a prísloví a najlepšie na tom je, že oni sú ozaj pravdivé. A pravda neraz zabolí. Navyše keď niekde vnútri vieme, že tieto (ne)písané zákony/pravdy sa nedajú zmeniť trápi nás to ešte viac. Stále viac si myslím to, že celý život je o prispôsobovaní sa. A ževraj máme slobodnú vôľu...určite nie 100%-nú.

Idem obehnúť ešte vás ;)
Ashley

Rekapitulácia

8. ledna 2012 v 12:43 | Ashley |  My bla-bla...


Tak, prišiel ten čas vyčítania sa, že som cez celé prázdniny nič užitočné neurobila, z mojich plánov som možno splnila takú polovicu ale to je len 50% čo je doosť málo na to s akým entuziazmom som si myslela, že všetko zvládnem :D Ako vždy, žiadna novinka. Keď si to teda zrekapitulujem:

1.pozrela som si až jeden a ol filmu po anglicky s titulkami - One Day a začiatok New Year´s Eve + upírske to ešte celkom zachránili (podotýkam bez tituliek! a rozumela som, akurát na konci, z toho Damonovho výlevu, mi tuším niečo ušlo )

2.neprepísala som si poznámky z bioly do schopnej verzie - toto ma štve asi najviac, konečne viem z čoho ísť maturovať a učiteľka čo ma učí vlastne nevie učiť a poznámky mať musím, no nič...aspoň na tú píšomku čo som flákla posledný deň sa musím pripraviť

3.pozháňať si, pozrieť niečo o starostlivosti o dieťa - nemyslite si! nie je to tak ako to vyzerá :D ale verili by ste tomu, že na nete o tomto nie je ani poriadny článok? alebo som len zle hľadala? ... no potrebujem to aby som mala aspoň trochu šajnu o tom, čo robiť s tými malými špuntmi keď sa mi náhodou podarí pozháňať džob au-pairky v Anglicku

4.potriediť si veci zo starého PC do notebooku - no, dokonca ani toto som nezvládla 100%-ne ... ten hlúpy požierač času Sims 3, NFS , Facebook atď. atď.

5.predať veci čo nepotrebujem na nete + mobil - no, toto jediné som akotak splnila. Inzeráty o predaji mobilu som len obnovila pretože to mám už dlhšie a záujemcovia stále mali nejaký problém tak bohužiaľ nič z toho a staré veci už visia na nete, len som zvedavá či ich vôbec niekto kúpi :D



To je zhruba všetko, radšej už ďalej nerozmýšľam pretože by som opäť prišla na niečo čo som neurobila a už aj teraz je toho viac než dosť. Keď som ta rozmýšľala, tento rok bude dosť ťažký. Mala by som konečne urobiť tie skúšky na vodičák (stále to odkladám, zistila som, že sa asi bojím a aj tak máme oničom auto, kde by som chodila? :D ), ďalej zmaturovať z angliny, začať vybavovať tú prácu v Anglicku, mať dobré vysvedčko na konci roka, keď bude práca vybavená prežiť to tam čo najlepšie a keď sa vrátim - šup, 4.ročník (stužková, maturita a všetko okolo toho).

Pravdu povediac, vôbec sa neteším, skôr bojím a cítim sa dosť zodpovedne. Predo mnou sú stále len ťažšie a ťažšie skúšky a rozhodnutia. Uvedomila som si, že som už prekročila tú hranicu kedy je si môžete dovoliť nosiť tie ružové okuliare a sem tam čosi nebrať vážne alebo to proste nechať tak. Odteraz už ide do tuhého :(

Idem sa mrknúť do tých zošitov
Ashley

Som taká, aká som

5. ledna 2012 v 23:41 | Ashley |  My bla-bla...
Koľko vecí, by som nikdy neurobila kebyže sa riadim hlavne rozumom? Koľko vecí mohlo byť ináč? Koľko hádok s ľuďmi som si mohla ušetriť? a koľko slov som si mohla nechať pre seba keby moje srdce nekričalo ,,Povedz to!" tak silno, že sa rozum zľakol, skryl a ono to už bolo...


Občas sa na seba hnevám, že som taká. Myslím tým taká, že city a tá emočná stránka má u mňa stále navrch. Nemám problém zabudnúť na to, že mám v hlave aj nejaký mozog a rozum keď moje telo vezme na parádu ten búšiaci orgán vo vnútri. V ňom je ukrytá všetka nádej, viera, presvedčenie a tak ďalej. Lenže teraz tu je so mnou aj rozum a on má na všetky tieto slová iný názov - naivita. A ja viem, že má pravdu.

Ale to, že je moja emočná stránka silnejšia aj tak tvorí moju podstatu. To som JA. Aj keby som to nasilu zmenila, bolo by to klamstvo a fakt nie je nič horšie než klamať samého seba. Tak teraz neviem. Menšie zlo? Ani na to si neviem odpovedať. A z toho mi vyplýva, že tento článok je vlastne zbytočný, len zamyslenie, ktoré ma neposunie ani vpred ani vzad.
Pekne.

Prečo sme tak zložití? :/

Ashley

Rihanna - You Da One

3. ledna 2012 v 14:14 | Ashley |  Momentálne počúvam


Musím povedať, že na Rihannu je to dosť milá pesnička po všetkých tých textoch o sexe, peniazoch atď. Like! ;)
Hoci Rihannin hlas budem mať rada stále :D

Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska,tvoje láska je moje

[Rihanna]
Zlato, miluju tě, potřebuju tě tady,
dej mi všechen ten čas
zlato, my patříme k sobě.
Donutil si mě se neustále usmívat.

Protože ty víš, jak mi to dát,
ty víš, jak mě držet zpět.
Když se snažím utíkat, utíkat,
snažím se dostat pryč od milovaní tě.
Víš, jak mě pečlivě milovat,
Nebudu lhát, pěkne do toho padám.
Jop, jsem do tebe zamilovaná ale není na tom nic špatného

[Refrén]
Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska, tvoje láska je moje

Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska, tvoje láska je moje

[Rihanna]
Zlato pojď, teď mě roztrhni, drž mě,
donuť me znovu žít.
Máš ten nejsladší dotyk,
Jsem tak šťastná, že jsi vešel do mého života.

Protože ty víš, jak mi to dát,
ty víš, jak mě držet zpět.
Když se snažím utíkat, utíkat,
snažím se dostat pryč od milovaní tě.
Víš, jak mě pečlivě milovat,
Nebudu lhát, pěkne do toho padám.
Jop, zamilovala jsem se do tebe ale na tom není nic špatného.

[Refrén]
Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska, tvoje láska je moje

Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska, tvoje láska je moje

[Bridge]
A ano, jsem trochu bláznivá,
to je to, co se stane, zlato,
když to položíš.
Měl by jsi mi to dát,
tak dobře,
měl by jsi do toho tak praštit
donutit me tak křičet.
Nevěděla jsem, že by se ti podařilo dostat mě zpět.

Ty jsi ten, kterého cítím,
ty jsi ten, kterého miluji.
Není žádný jiný, který je jako ty.
Ne, je tu jen jeden, jeden, jeden,
Ne, zlato, jen jeden, jeden
vsadím se, že chceš vědět že

[Chorus]
Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska, tvoje láska je moje

Ty jsi ten, o kterém sním celý den,
ty jsi ten, na kterého vždy myslím,
ty jsi ten pravý,tak se ujistím,že šlapu správně!
Moje láska je tvoje láska, tvoje láska je moje

Nech vedia, že som tu

2. ledna 2012 v 22:02 | Ashley |  My bla-bla...

Stále mi znie v hlave pesnička Gabriely Gunčíkovej - Zustanu napořád. V Superstar bola pecková ale od CD-čka som asi čakala viac keďže ma mierne sklamalo, no táto pesnička sa mi predsa len dobre dostala pod kožu. Som zvedavá aký čas sa tam ohreje.

Mám být zátiší, kde pláč svůj neslyšíš?

Ten nádpis som do článku vhodila vlastne s tým pocitom, že s tým čo napíšem do vnútra článku nebude mať nič spoločné.
Idem písať o výbere menšieho zla. Ha! Prvá problematika - obidve možnosti sú zlo. Z toho vyplýva, že nech sa človek rozhodne akokoľvek buď nechá horieť oheň na streche a dúfať, že nezhorí nič podstatné alebo prísť s olejom v rukách, priliať ho a opäť dúfať, že nič dôležité sa nespáli alebo, že nespáli rovno sám seba hoci tu už je to riziko omnoho vyššie, tak prečo si aj tak niekedy vyberieme väčšie zlo?


Snáď nikomu netreba dokazovať to, že hlúpi majú šťastie. Mne sa už mnohokrát stalo mnoho vecí kedy mi osoba, o ktorej som vedela, že mi nesiahá ani po päty (verte mi, toto nie je moja namyslenosť ale pravda) vyfúkol šťastie rovno pred nosom. A štve ma, že keď si oni vyberaú väčšie zlo bez toho aby rozmýšľaniu o tom venovali aspoň 5 sekúnd tak ich oheň nikdy nepopáli ale naopak, zahreje vtedy keď je zima. A ako dopadneme my, čo sa príliš staráme?

My by sme mali mať číslo na hasičov v rýchlej voľbe. Aj to bude na cestách ešte zápcha a kým prídu tak nám zhorí vštko o čom sme rozmýšľali.

Hej, volá sa to moja najlepšia kamarátka nespravodlivosť. Neviem prečo existuješ, ale vďaka tebe som aspoň zistila, že občas treba byť sviňa, ak chceme žiť a niekde sa dostať.

Občas ale sú ľudia a veci pri ktorých to proste nejde a ďalej ostávam len tým tichým dievčaťom, ktoré sa usmieva aj keď by svoje vnútro najradšej proste vyplo ako televízor keď ide spať. Podstata človeka sa nikdy nezmení, svoju podstatu nedokážem zmeniť...

Nikto z nás ľudí, nie je natoľko silný aby nemal svoju slabosť. (Ashley)