Březen 2012

Sú veci, ktoré nikdy nevrátiš späť

26. března 2012 v 14:58 | Ashley |  My bla-bla...

Jedna z najbolestivejších častí života je vedomie, že niečo čo sa raz stalo sa proste nedá vrátiť späť. Nedá sa to vymazať alebo žiť presne tak ako predtým než sa to stalo. Zostáva to niekde hlboko v nás aj keď sa tvárime že sme sa nad to už dávno povzniesli. Ľudská psychika je veľmi silný nástroj, ktorý nikdy nevieme dokonale ovládať.


Vraví sa, že radšej ľutovať niečo čo sa stalo, než to keď sa niečo nestane. Dámy a páni, teraz vám vravím, je to hovadina prvého stupňa ešte mierne povedané. Nie je to tak, neriskujte ak je v hre veľa. Aaa jasné, najprv si treba vlastne uvedomiť hodnotu toho, čo vlastne máme a čo je teda v hre. Nezačínajte hrať vopred prehranú hru, nehrajte hry, v ktorých nepoznáte pravidlá a už vôbec nie hry, ktoré sú vám proti srsti a hráte ich len pre to lebo to chcú iní.

Vôľa môže a má byť lepším predmetom hrdosti než talent.


Vôľu má každý z nás. Ide len o to, akú silu má tá vaša vôľa. Čím väčšia, tým ste silnejší človek a to si treba pamätať. Nevyhrá ten, kto sa poddá ale kto odolá a rozohrá si svoju vlastnú hru. S jediným pravidlom - FAIR PLAY.

Ashley

Zmysel

16. března 2012 v 21:51 | Ashley |  My bla-bla...
Zmyseľ hľadajú ľudia v každej veci, ktorou míňajú čas vo svojom živote. Je to práve to podstatné, prečo by sme si mali povedať, že čas nestrácame zbytočne ale máme z toho nejaký úžitok, chceme dosiahnuť akýsi cieľ, musíme mať zmysel.

Sú situácie, kedy dostanete podnet zamyslieť sa, či to čo robíte má zmysel. Nesprávne slová môžu sfúknuť celú cestu, ktorou ste si mysleli že kráčate za pekného počasia tak, aby ste sa zrazu ocitli v piesočnej búrke a nevedeli kde teraz. Každý chceme robiť len tie správne rozhodnutia, vyhnúť sa zbytočným stratám a práve naopak, radšej čo najviac získať. Lenže mnohokrát sa to nedá a my nevieme po akej ceste kráčame. Proste sme sa tu ocitli a veríme, že nás niekde dovedie. Hej, vraví sa, že všetky cesty vedú do Ríma :) ale je to práve to mieste, kde naozaj chcete byť?


Okey, teraz troška zjednodušená forma. Robíme veci, ktoré nás naplňujú len ak všetko ide tak ako si predstavujeme a potom zrazu dostaneme facku akoby niekto povedal: To si vážne myslíš, že sa ti to podarí? že to bude dobré? že to má zmysel? a potom príde to dlhé a fakt dosť "vsrdcipichľavé" premýšľanie, zvažovanie, analyzovanie a ja si možno nechcem pripustiť čo sa môže stať aj keď vlastne viem, čo sa stane. 2 rozličné časy v jednej vete, to nikdy nie je dobré...

Viem, že som naivná a stále verím ďalej a viem aj, že som si vravela, že budem žiť pre každú prítomnú chvíľu a nemyslieť na to čo bude alebo bolo ale uvedomila som si, že toto nie je múdre a ja, aj keď som naivná, som tiež aj múdra.

Ashley

Zbytočné city

8. března 2012 v 15:02 | Ashley |  My bla-bla...
Vždy je to tak. Vždy keď do vzťahu s niekým vložíte príliš veľa citov ostanete zranení najviac len vy. Niektorí ľudia to robia lepšie, že si udržujú určitý odstup lebo vedia, naučili sa, že sa neoplatí dávať niekomu stále ďalšiu šancu.

"Existujú 2 jazyky - emócie a logika. Použite ten správny aby ste sa dohovorili."


Ak zapájate city, veríte. Veríte vo všetko to dobré, veríte v krajší svet, karjší život, veríte, že to čo dávate sa vám vráti a veríte, že všetko má zmysel. Potom sa zrazu všetko otočí a vy si v tej chvíle na tieto teórie síce spomeniete a preklínate ich, no potom mnoho z nás urobí opäť to isté. Ja som si uvedomila dôvod prečo to robím.


Neviem si predstaviť život, ktorý by som žila, ak by som do toho čo robím nevkladala nijaké city. Neviem si predstaviť ani to aby som nerobila nijaké chyby len preto, že som cítila, že mám niečo urobiť. Možno sa neraz popálime a neraz popália nás ale cítime teplo. Zahrieva nás tak akoby to nedokázal chlad, ktorý by sme cítili, ak by sme city nechali stáť pred zatvorenými dvermi nášho srdca. Preto sa teraz na city a vzťahy sťažujem ale v skutočnosti chcem povedať, že radšej budem trpieť pre to čo ma zraní ( a viem že v živote na mňa čaká ešte tisíc trápení) ale nikdy sa nechcem stať tým človek, ktorého keď sa dotknete alebo sa na neho zahľadíte zamrazí vás, pretože ak budete v sebe nosiť teplo, vyplývajúce z citov, budete mať silu roztopiť každý mráz a nič vás nezastaví.
Treba to však vedieť :)

Ashley