Sú veci, ktoré nikdy nevrátiš späť

26. března 2012 v 14:58 | Ashley |  My bla-bla...

Jedna z najbolestivejších častí života je vedomie, že niečo čo sa raz stalo sa proste nedá vrátiť späť. Nedá sa to vymazať alebo žiť presne tak ako predtým než sa to stalo. Zostáva to niekde hlboko v nás aj keď sa tvárime že sme sa nad to už dávno povzniesli. Ľudská psychika je veľmi silný nástroj, ktorý nikdy nevieme dokonale ovládať.


Vraví sa, že radšej ľutovať niečo čo sa stalo, než to keď sa niečo nestane. Dámy a páni, teraz vám vravím, je to hovadina prvého stupňa ešte mierne povedané. Nie je to tak, neriskujte ak je v hre veľa. Aaa jasné, najprv si treba vlastne uvedomiť hodnotu toho, čo vlastne máme a čo je teda v hre. Nezačínajte hrať vopred prehranú hru, nehrajte hry, v ktorých nepoznáte pravidlá a už vôbec nie hry, ktoré sú vám proti srsti a hráte ich len pre to lebo to chcú iní.

Vôľa môže a má byť lepším predmetom hrdosti než talent.


Vôľu má každý z nás. Ide len o to, akú silu má tá vaša vôľa. Čím väčšia, tým ste silnejší človek a to si treba pamätať. Nevyhrá ten, kto sa poddá ale kto odolá a rozohrá si svoju vlastnú hru. S jediným pravidlom - FAIR PLAY.

Ashley
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lux lux | Web | 26. března 2012 v 15:06 | Reagovat

Ach, úplne som s tebou súhlasila. A je to vlastne desivé, nič sa nedá vrátiť späť.. ale robí to nás - akí sme... možno by bolo všetko príliš jednoduché, keby sa čas dal vrátiť :)

2 Handle Handle | Web | 27. března 2012 v 23:07 | Reagovat

To je pravda. :)

3 Charlotte Charlotte | Web | 28. března 2012 v 22:08 | Reagovat

no všetko , čo sa stane nás nejako ovplyvní, preto už nikdy nemôže byť nič také, ako predtým. všetko je v neustálom pohybe, už nikdy nenastane presne tá istá situácia...

4 Emily Emily | Web | 31. března 2012 v 2:07 | Reagovat

Tak ja som zase toho nazoru, ze radsej lutovat to, co sa stalo, nez to co nie. Velakrat som presne nad tymto uvazovala... Ale vsetko co sa nam stane nas poznaci, a mame novu skusenost. Nemozme stale vahat a preistotu nic nerobit, lebo mame strach zo sklamania. To potom ani nemusime vychadzat z domu. Clovek sa sklamaniami uci, neda sa pred nimi ukryt.
A to ci je v hre vela... skor ide o to, ako velmi nam na tej veci zalezi. A ked niekomu zalezi na niecom az privelmi, je schopny spravit aj nemozne. A presne to je to vitazstvo.

5 S. S. | Web | 5. dubna 2012 v 11:48 | Reagovat

Hej, nedá sa žiť ako predtým, než sa to stalo a je to hlboko v nás a my sa môžme tváriť akokoľvek šťastne a povznesene, ale neujdeme pred tým, nedá sa pred tým ujsť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama