Zbytočné city

8. března 2012 v 15:02 | Ashley |  My bla-bla...
Vždy je to tak. Vždy keď do vzťahu s niekým vložíte príliš veľa citov ostanete zranení najviac len vy. Niektorí ľudia to robia lepšie, že si udržujú určitý odstup lebo vedia, naučili sa, že sa neoplatí dávať niekomu stále ďalšiu šancu.

"Existujú 2 jazyky - emócie a logika. Použite ten správny aby ste sa dohovorili."


Ak zapájate city, veríte. Veríte vo všetko to dobré, veríte v krajší svet, karjší život, veríte, že to čo dávate sa vám vráti a veríte, že všetko má zmysel. Potom sa zrazu všetko otočí a vy si v tej chvíle na tieto teórie síce spomeniete a preklínate ich, no potom mnoho z nás urobí opäť to isté. Ja som si uvedomila dôvod prečo to robím.


Neviem si predstaviť život, ktorý by som žila, ak by som do toho čo robím nevkladala nijaké city. Neviem si predstaviť ani to aby som nerobila nijaké chyby len preto, že som cítila, že mám niečo urobiť. Možno sa neraz popálime a neraz popália nás ale cítime teplo. Zahrieva nás tak akoby to nedokázal chlad, ktorý by sme cítili, ak by sme city nechali stáť pred zatvorenými dvermi nášho srdca. Preto sa teraz na city a vzťahy sťažujem ale v skutočnosti chcem povedať, že radšej budem trpieť pre to čo ma zraní ( a viem že v živote na mňa čaká ešte tisíc trápení) ale nikdy sa nechcem stať tým človek, ktorého keď sa dotknete alebo sa na neho zahľadíte zamrazí vás, pretože ak budete v sebe nosiť teplo, vyplývajúce z citov, budete mať silu roztopiť každý mráz a nič vás nezastaví.
Treba to však vedieť :)

Ashley
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 cloudy cloudy | Web | 8. března 2012 v 20:41 | Reagovat

je to tak..väčšinou sú dievčatá tie zranené..vložia do vzťahu všetko..a potom bum. všimla som si že pozeráš upírske..nechcelo sa mi čakať na novú časť a tak som si napísala vlastnú..myslím že je dobrá ale rada by som vedela tvoj názor:))

2 S. S. | Web | 10. března 2012 v 13:28 | Reagovat

Ďakujem za povzbujúci komentár. Niekto mi to musel napísať. Niečo pozitívne. Vďaka. :)
Tento článok je zaujímavý. Páči sa mi ako si opísala to, prečo vlastne stále nezavrhneš city... Myslím, že máš pravdu, že radšej cítiť a zraniť sa ako byť úplne bezcitný, chladný...ale to stáva, keď je ľuďom ublížené a oni si pred seba postavia múr, aby žiaden cit k nim neprenikol. Nechceme byť zranený. A koľkokrát som si už aj ja povedala, že nebudem nikdy nič viac cítiť, ale neviem tak žiť. Aj keď mám pocit, že už som opatrnejšia.
Ale pekný článok a úžasný obrázok. ;)

3 *N* *N* | Web | 10. března 2012 v 18:17 | Reagovat

suhlasim s tebou :) aj ked... niekedy je dobre drzat si urcity odstup (niezeby si pisala aj o tom, alebo tak nieco... :D) ale podla mna je tazsie ist do toho s odstupom...

P.S.: Prepac, snazila som sa aby to davalo zmysel :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama