Květen 2012

To vážne?

22. května 2012 v 14:23 | A.

Dnes som sa rozhodla narýchlo napísať článok k téme týždňa, čo nemávam vo zvyku a pri prvom pohľade na tému som to taktiež nemala absolútne v pláne. Nakopli ma až poniektoré názory na túto tému, ktoré ma nenechali chladnou a vzbudili potrebu vyjadriť sa aj vo mne.


Áno alebo nie? Je vôbec táto otázka potrebná? Myslím si, že každý zdravo uvažujúci človek má hneď jasné, kde zaradiť pojem incest. Ani na sekundu by ma nenapadlo zamyslieť sa nad tým, ako nad pozitívnou a NORMÁLNOU vecou, pretože to vonkoncom NIE JE, nech si vraví kto chce čo chce (zväčša sú to aj tak deti, ku ktorým sa ešte dostanem). Pri čítaní tej hŕstky článkov, kde sa autori čo i len zamýšľali nad touto vecou trocha serióznejšie a hľadali v tom nejaké pozitíva sa mi vážne pozastavoval mozog. Tu sa mi naskytla otázka - čo je to za človeka, ak si niečo také dokáže predstaviť a stotožňuje sa s tým hoci len v predstavách?

Choré, choré a ešte raz choré. Ak sa v tých zopár spomenutých článkoch vyskytlo aj slovo "láska" (čo bolo mimochodom viac než častejšie) začínala som sa zamýšľať nad tým ako ďaleko to mám na WC aby som sa poprípade mohla vyzvracať ( nie, nemyslím si, že preháňam). V spojení s takouto témou je toto slovo pre mňa len zbytočne znehodnotené. Láska medzi príbuznými a láska medzi partnermi spojené dokopy? Otvorte prosím vás oči a zbadajte ten rozdiel!

Máte to? Vďaka Bohu za zdravý rozum.
Nemáte to? Je mi ľúto, ale vyhľadajte radšej odbornú pomoc. ( to je môj názor, každý má právo si ho vyjadriť)

Neviem, či pozitívny postoj k tejto téme majú len ľudia, ktorých som si ihneď predstavila - t.j. deti, ktoré sú posadnuté anime postavičkami kde mám pocit, že incest a podobné veci nie sú veľkou raritou ( nevravím, že je to hneď každý fanúšik anime) ale v tomto prípade by som bola aj rada, ak by do tejto skupinky patrili ozaj len tieto deti.

Ak k tejto skupinke náhodou patríš, mojím cieľom nie je aby si sa urazil/a a odsúdila ten môj názor ale naopak. Skús porozmýšľať, zamyslieť sa nad reálnym svetom, nad reálnymi vzťahmi a nad ich podstatou. Netreba žiť v imaginárnom svete bytostí, ktoré neexistujú hoci bývajú vzorom mnohých mladých ľudí a to má za následok aj ich možné napodobňovanie. Nie všetko, čo je obľúbené a svetovo prezentované je aj dobré a prospešné.

V závere ešte raz opakujem, že nechcem pohoršovať ( aj keď ja som pohoršená, priznám sa, bola ) ale chcem ukzať aj druhú stranu mince, ktorá by človeku mala byť stále poskytnutá. Sama som vďačná, ak mi je tu niekto, kto mi otvorí oči aj keď je ťažké priznať si pravdu, stojí za to aspoň sa nad tým zamyslieť a kráčať životom po lepšej ceste a tú si vytvárame hlavne tým ako zmýšľame.
Vytvárame si ju tým, kým sme.

A.


Začnime začiatkom

17. května 2012 v 17:04 | Ashley

V ľudských životoch sa dejú aj situácie kedy si poviete, že toto sa malo stať už dávno. Človek sa nemení, nemá zmysel čakať, dávať nádej a trápiť tak sám seba. Treba sa zdvihnúť, vzpriamiť sa a pozerať dopredu. Tam, kde to bude lepšie a krajšie.

"Nemienim už plytvať slovami nad tým čo bolo, chcem prijať to čo ma už čaká."


Je to asi tak. Možno, že míňame svoj čas nad vecami, kde sme ho dávno mohli ušetriť ale aj to patrí ku škole života. Múdry sa učí na chybách cudzích, hlúpy na svojich. To čo má prísť príde, čas ukáže...

A.

Beyoncé

5. května 2012 v 17:59 | Ashley

Teraz som sa rozhodla, že sem hodím taký malý pocit, ktorý venujem podľa mňa najlepšej speváčke sveta, takisto s veľkým srdcom, ktorej sláva nestúpla do hlavy nastoľko aby lietala nad zemou a pozerala na ostatných zhora - Beyoncé.

I was here...

I did, I´ve done everything I wanted

and it was more than I thought it would be


Dnes som našla jedno video - Year of 4, kde rozprávala o svojom živote, o tom čo všetko musí robiť a že to všetko by nedokázala bez podpory, ktorú okolo seba má. Koľko krát ju vidím vo videu či už v telke alebo na nete v duchu si vravím - do kelu, ona tak neskutočne žiari!...A svojou energiou, ktorá je len z toho nepodstatného videa prechádza kúsok z nej dokonca do mňa, a to už je čo povedať. Odporúčam teda vido pozrieť, len je po anglicky tak treba mať určitú znalosť ale stojí za to.

Aj na začiatku tohto videa rozpráva o tom čím všetkým si musela prejsť aby bola tam kde je aa mňa osobne toto video dosť dojalo a vnuklo mi toľko myšlienok a ďalšej inšpirácie, že mám chuť sa postaviť a ísť rovno aj 100 míľ pešo za svojím cieľom. Každý z nás vie, že realita je iná, nenechá nás prejsť si k cieľu bez prekážok a často nás to stojí veľa, no ak máme čistú myseľ, silu a odhodlanie.


A.