Červen 2012

Mlčať je zlato

5. června 2012 v 19:48 | A. |  My bla-bla...

...a v niektorých prípadoch to platí dvojnásobne. Akurát, že niekedy si to uvedomíme už keď je príliš neskoro.

Ľudia majú rôzne povahy, jedni sa tvária, že majú všetko na háku (najviac ma dojme keď aj osoby, ktoré vraj milujú a pod. ale to už len svedčí o niečom pre tú osobu) a potom sú tí, ktorí sa až moc starajú, zaoberajú, premýšľajú a riešia. Tí ktorí nedokážu byť ticho a ticho sa aj prizerať tomu ako sa mi ubližuje pričom sú ešte aj za to neraz vysmiati.


Občas nechápem samú seba. Nechápem prečo mám také hodnoty ako mám. Myslím si, že sú dobré a ľudské ale ľudia mi len stále ukazujú, že toto sa už teraz nenosí. Teraz je to o niečom inom. Je občas ťažké ísť svojou cestou, so svojím cieľom keď na tej ceste je každý, kto vraví - na čo ideš tadiaľ, tu to nikam nevedie; ak sa chceš odtiaľto pohnúť ďalej zmeň toto a toto aalebo najlepší sú tí, ktorí vám hneď povedia o tej najlepšej ceste.

Fakt mám ten pocit, že teraz by bol najvhodnejší čas, zaťať zuby, nechať si ubližovať a potom sa dočkať vytúženého cieľa, o ktorom každý vravel, že ho nikdy nedosiahnem. Neviem, aký je to pocit, ale chcela by som ho spoznať, a viem že sa to dá. Dá sa dosiahnuť všetko, čo si vieme predstaviť v našich snoch a nemusí to len pri nich aj ostať.
Stále opakujem, že Božie mlyny melú pomaly ale isto, to bude tým, že stále v to verím a nikdy neprestanem.A aj keď okolo mňa bude 100 takých ľudí, ktorí mi budú ubližovať, budem mať o 100 dôvodov viac, aby som mlčala, usmievala sa a potom ukázala, že aj takí neomylní ako oni, robia chyby taksto.
...a pôjdeme po ceste ďalej...

A.