Červenec 2012

Záchytný bod

22. července 2012 v 21:46 | A. |  My bla-bla...

Nemyslela som si, že to tak bude. Nemám rada, keď sa mi rozplynú plány, veci na ktoré som sa tešila. Keď prídu nečakané nepríjemné udalosti, keď vás ľudia zrania keď to najmenej čakáte a keď vás zradí niekto od koho to najmenej čakáte. Usmievam sa, veď čo mi ostáva.

Nestalo sa všetko z toho, zase až tak zlé to nie ale niečo z toho ma nakoplo k všeobecnému vyjadreniu na podobnú tému. Je zaujímavé ako vtedy, keď vám to nevyhovuje sa všetko kazí, no popritom si nikdy neuvedomíme tie malé drobnosti, ktoré sa to snažia nahradiť.

Povedali ste si niekedy, že by ste všetko čo ste doteraz nadobudli, čo sa vám stalo - dobré aj zlé, pretože jedno s druhým súvisí, nechali tak a išli by ste za niečím z čoho máte pocit (hej, len pocit), že vám to dá viac? Je to veľký risk a len málokto sa chytí šance. Mnoho aj z tých, ktorí sa chytili nedopadlo dobre, tak čo teraz? Ticho nečakám, niečo robím, nečumím do blba kým sa niečo stane samo od seba ale snažím sa nechávať si aj zadné vrátka. Vo všetkom. Ale aj tu to má svoje riziká.

Raz ma práve oni môžu dostať na úplný začiatok mojej snahy. Toto je istá forma risku, ktorá ma možo baví.

A.

Otvorené oči

13. července 2012 v 0:10 | Ashley |  My bla-bla...

You hurt me,
but do I deserve this?
You make me so nervous...

Pre človeka je niekedy ťažké udržať otvorené oči pred vecami, ktoré raz nechce vidieť. Všetko čo vidí, je pocit, ktorý má v sebe a nechá sa ním viesť. Neraz nás zavedie na správnu cestu...teda, myslíme si, že je správna, no príde jeden kameň a veľa z nás všetko vzdá len pre to, že sa ocitol na zemi. Dobre, dajme tomu, že po prvom zakopnutí ani nie, no ak sa zakopnutie opakuje vážne sa za všetko vybodne a hľadá cestu inakadiaľ.

Zabúdame pri tom ale na jednu dôležitú vec. Zabúdame ako ďaleko sme sa už dostali, zabúdame na pasáže, ktoré sme si prešli ako cez ružovú záhradu a zabúdame, že neexistuje žiadna cesta, kde kamene nebudú. Sú tam na to, aby nám ukázali, že sa treba snažiť zdvihnúť nohy a mať oči otvorené aby sme kameň namiesto zakopnutia oň prekročili a zasmiali sa na tom, ako sme niekedy zakopnúť vôbec mohli.


Najväčšou prekážkou je však zabudnúť na bolesť z tej sekundy kedy sme zakopli a nenechať ju zaslepať našu myseľ a naše srdce.

Do 10 minút spím
A.



Stále nažive

3. července 2012 v 23:09 | A. |  My bla-bla...

3.deň prázdnin. Pomaly zabúdam čo všetko sa stalo a priznávam že taký týždeň, možno aj dva pred oficiálnym začiatkom prázdnin som pomaly ani nevedela kedy, kde a prečo som tam kde som. Nasleduúce riadky budú troška z "denníčkovského" súdka aby som aj vás trocha oboznámili s tým, čo všetko mi nejakým spôsobom mení život a aby ste boli v obraze.


Taaak v prom rade, vysvedčenie ako stále, makám na čistých (počula som to!! nie som bifľa ), pretože to potrebujem na medicínu aby som mala väčšiu šancu že ma príjmu. Niekde možno aj bez skúšok. Druhá dobrá správa je, že som mala poslednú matiku vo svojom živote! Ešte si to ani neuvedomujem ale už teraz sa teším, že vo 4. ročníku na matiku nebudem musieť ani len pomyslieť.

Aaaa teraz trochu podstatnejšie správy. Robila som skúšky z angličtiny (ústnu a písomnú časť), ktoré sa nahrádzajú za našu maturitu, čiže som maturovala. To, či som prešla alebo nie sa síce dozviem možno až niekedy v polovici prázdnin ale dúfam, že áno. Horšia časť bola tá ústna kde sa to všetko nahrávalo a posielalo do Londýna ale myslím, že som zvládla aj to. Uvidíme.

No a posledná dobrá správa. Neviem akým zázrakom ale som šofér! Prežívala som asi najhorší deň za 10 rokov a nikdy, nikdy by som si to už nechcela zopakovať. Nejdem to ani popisovať pretože som sa cítila poooriadne zúfalo a sama netuším ako sa mi podarilo dať to. Nechcem sa ani k tomu vracať, hlavne, že to mám a koniec. Včera som sa bola aj fotiť na ten preukaz, teraz už len čakať kým mi príde.

No a nakoniec. Už začínam naberať ten smrádek prázdnin kedy neviete ktorý deň je, váľate šunky, potíte sa pri horúčavách a aspoň, že sa trafíte do toho, ktorý mesiac je. Plánujem sa venovať trocha otázkam na príjmacie skúšky na vysokú (t.j. Biola a Chémia) aaa bola som už aj brigádovať. Pomoc v kuchyni, ale to bol len záskok za segru. Volali mi z Tesca a až tam pôjdem brigádovať ja. Alebo presnejšie, mala by som. Čaká ma tam pokladňa. Máte nejaké info zo skúseností vás alebo vašich blízkych, aká je to práca? Bola by som vďačná za každý jeden názor, samozrejme, za pozitívny ešte viac, ale radšej krutú pravdu ako sladké klamstvo.

Aaaa teraz vás už začnem konečne obehovať
A.