Září 2012

Príbeh jedného dňa

27. září 2012 v 22:30 | A. |  My bla-bla...

Dobre. Tak nie tak celkom príbeh. Bude to možno opis nejakého "deja vu", opis pocitov a opis vnútra, ktoré sa v skutočnosti popísať ani nedá.

Zažili ste to? Niečo plynulo tak ako keď ste to už zažili a zrazu ste museli zastať a povedať si, niečo tu nesedí. Pozeráte sa pred seba a nevidíte tam ľudí, ktorí pred vami v skutočnosti sú ale seba ako ste tam medzi nimi. Nie je ťažké si tento obraz samozrejme vytvoriť, čerpáte zo spomienok. S obrazom sa spoja pocity a to vnútro zaleje buď trpký alebo príjemný pocit. Snáď nemusím hovoriť, čo zaplnilo to moje vnútro...ináč by som tu asi ani nepísala.


Sedím a pozerám do neznáma - na seba. Tancujem a nevidím s kým. Otvorím výťah a opäť vidím čo? Spomienku. Sú s nami ako naše tiene. Nedá sa pred nimi skryť, sú s nami stále a nemá zmysel si pred nimi zakrývať oči. Asi tak.

Jeden z najhorších pocitov, ktorý človek má je strach. Strach môže byť vyvolaný rôznymi faktormi. Strach z pavúkov, z hadov, ľudí a strach z nehmotných a predsa oveľa dôležitejších vecí - strach zo slov, ktorým čelíme, strach zo straty. Platí tu aj akási priama úmera. Čím viac ti na predmete strachu záleží, tým väčší strach je. Nie, vážne! Až sa občas pozastavím prečo sa zamšľam nad vecami, ktoré sú dávno akoby nepísaným pravidlom. Niekedy to proste príde a neodíde. Vlastne, už odchádza...

A.