My bla-bla...

I want a very fast and successful week

16. ledna 2011 v 21:13 | Ash
hj
gcf
Tento týždeň nebol úplne z tých najlepších. Ale zase nemôžem povedať že ani najhorší.
Proste bol a ja som rada, že aspoň on bol spokojný.

Konkrétne dnes som bola straašne unavená. Spala som dlho a aj tak ma cez deň ešte bralo na spanie tak, že som sa poriadne ani nič nenaučila a zajtra mám písať písomku z fyziku, ktorá u mňa rozhodne. Mám taký pocit, že to nedopadne dobre. Napísala som si aj ťahák. Už sa len pomodlím aby mi ho ten usmievavý psychopat nenašiel.

Vyhliadky to tohto týždňa sú dosť nabité. V piatok je klasifikačka a mňa čaká ešte zopár písomiek a možno aj skúšaní. Ale veď je to len polrok, to nie je až tak podtstané nie? V štvrtok ideme s triedou na výlet do divadla a hneď na druhý deň mám ten slávny ples kde musím byť hore min. do polnoci. Keď si to predstavím...neveim si to predstaviť. V týždni mám 4 krát po sebe nultú hodinu, budme nevyspatá. Matematicky mi z toho vyplýva že by som už aj mala ísť spať!! ak chcem udržiavať nejaký ten zdravý životný režim alebo ako sa to vlastne hovorí.

Zbiera sa vo men stres, zo všetkého. Možno preto ma celý deň aj bolí brucho...
Chcem mať už všetko za sebou...

Pod perexom nájdete fotku tých topánok (topánky...jednej :D )

Veľa šťastia v tomto týždni
praje Ashley

Litttle happiness

11. ledna 2011 v 20:45 | Ash
hola
f
Škola mi už lezie na nervy. Nemám to tam rada, vôbec. A hlavne matiku s fyzikou, z fyziky ako bonus nemám rada aj profesora, ktorý ju učí. Cvok. Usmieva sa aj vetdy keď má polovica trieda strčiť mu do ruky granát, vrátane mňa. Nevyjadrujem sa ďalej.
Proste už chcem aspoň víkend keď nie koniec školy.

ang

Mám však dobré správy.
Maličkosti urobia najväčšiu radosť a tak sa stalo aj teraz. Mám ďalšiu knižku čítanie. ANGELOLÓGIA. Snívala som o nej :D a dneska moja mamča prišla, že ju vypožičala. Ou yes. Teším sa keď sa do nej pustím. Neviem však kedy to bude možné (kvôli hore spomenutej veci, ktorú netreba menovať :D)

Ďalšia vec. Mám topánky na ples!
No ešte ich nemám ako mať/vlastniť, ale zajtra po škole si ich idem kúpiť. Majú síce 7cm podpätok ale to nie je až také strašné. Také normálne. Aj keď asi budem vyššia ako on, no nejak to prežijem. Nemôžem za to že mám také dlhé nohy :( ale viete čo? Závidím vám, ktoré ste nízke. Chcela by som byť takisto. Mohla by som nosiť podpätky a.... tento príbeh som už niekde vlastne písala :D

Keď budem mať topánočky doma sfotím ich a hodím to sem :) Už mám len zopár dní aby som sa naučila chodiť v tom. Ale zistila som, že tancovať na podpätkoch je oveľa ľahšie ako v nich chodiť. Nie je to sranda? :D To si pripíšem k mojím životným zisteniam.

No nič idem si umyť vlasy, zajtra nultá :(
Majte sa pekne ;-)
ASH

Prom´s dress

8. ledna 2011 v 16:06 | Ash
Čítam toľko českých blogov, že niekedy mám až úchylku písať česky aj ja a ani za nič neprídem na to správne slovenské slovo, ktoré chcem napísať. Ale čo tam po tom! Češtinu mám rada :)

Knižku od Evity som prečítala asi za 2 dni. Zhltla som ju aj keď mám zopár výhrad. Páčili sa mi najmä autorkine zamýšľania sa a jej filozofovanie ohľadom vzťahov a živote. No vec, čo sa mi nepáčila bola asi povaha hlavnej hrdinky. Na jednej strane bolo fajn, že je silná osobnosť navonok a vynájde sa ale pripadala mi príliš detská, nezrelá. Proste očakávala by som niečo viac a na konci jej histerické zrútenie mi k tomu vôbec nepasovalo. Aj humor občas nebol humorom. No čo povedať, hodnotím to asi tak na 80%. Výhrady boli ale nie veľké. Vcelku sa mi knižka páčila :) Bolo to aspoň také živé. Lebo tie klasické ľúbostné romány sú už riadne nudné :/ Mali by už zakázať písať aké veci, kedy každý čitateľ vie čo sa stane ďalej. Typická telenovela, no ble.

No keď si už nabudúce budem chcieť kúpiť knihu už si nič neorzmyslím! Nabudúce chcem Matkina! To je jedno akú knihu ale chcem niečo od neho/ nej (neviem či už zverejnil svoju osobu) :D

Okey dosť bolo polemizovania. Učila som sa tancovať. Presnejšie spolužiačka ma to učila. Hm, moje prvé dojmy? N apohľad ľahké ale keď to už mám ja tancovať je to očosi ťažšie. Možno ak by som mala už skúseného partnera tancovala by som ako pierko, no v mojom prípade to bude vyžadovať veľa úsilia aj z mojej strany aby to aspoň trochu vyzeralo ako tanec :)

Ale ve trocha praxe a bude to, možno dneska pozriem Ples v Opere odkukám niečo a môžem ísť aj ja :D Sfotila som už aj tie moje šatky. Najprv som ich fotila na mne, ale o zrkadlo to nešlo pre tmu a blesk z foťáka a tak som to vyriešila ináč :) + náramok, ktorému som v obchode nemohla odolať :D nebol ani drahý = 1Euro :)



I came to dance,dance,dance...

3. ledna 2011 v 15:22 | Ash
Tak novoročný článoček je tu (písaný 2. krát!!, odteraz si články už stále uložím prv). Netýkajúci sa toho starého roka.A tu sú teda výlevy mojej mysle...


Práve som prišla z mesta. Včera mi len tak ťuklo do hlavy že si chcem kúpiť knihu. Nerada si knihy
rtj

kupujem pretože je to podľa mäa zbytočné kedže knihu prečítam a ďalej z nej nič nemám, no teraz som chcela knihu. Mala som zálusk na nejakú od Maxim E. Matkin no po prečítaní komentárov na Martinuse pripadalo do úvahy len 2 znich - Láska je chyba v programe a Mexická vlna. Prišla som teda do toho náško mini-piďi kníhkupectva, našla som, pozrela som a odložila som. Tenká kniha, 10 éčok a na môj vkus mala aj dosť malé písmená. Tak mi potom do oka padla Evita Urbaníková - Všetko alebo nič. K Evite by somsa skôr alebo neskôr taktiež dostala pretože som ju už v nejakom svojom článku spomínala. Je to malá knižôčka no písmená tu sú také akurát a aj cena je prijateľná ( 6,61 - dali mi ju za 6.50) = spokojnosť. Uvidím potom keď ju prečítam, napíšem sem :)

Viete čo? Dala som si novoročné predstavzatie. Naučím sa variť! Áno, seriózne vážne sa naučím variť. Budem sa najprv pozerať na mamču, pýtať sa, odkukovať, pomáhať a potom budem sama experimentovať. Najprv jej recepty samozrejme a potom sa možno odvážim aj na niečo nové podľa receptov z netu alebo z nejakých kníh. Mám predsa celý deň čas tak prečo ho nevyužiť :D Možno sa mi to tak zapáči, že sa stanem šéfkuchárkou :D

A nakoniec je tu ešte ten ples v januári (preboha, veď to už je január! ). Je to menší trapas a to už hneď z niekoľkých dôvodov. 1. nikdy som na plese nebola, 2. nemám ešte topánky k šatám ( tie už mám, keby ste chceli môžem hodiť foto) 3. aj keby som tie topánky mala neviem chodiť na opätkoch, nie to ešte tancovať! (nikdy opätky nenosím kvôli výške) a po 4. NEVIEM TANCOVAŤ! To je to najhoršie. Dohodla som sa už so spolužiačkou že am to môže naučiť ale netuším kedy kedďže do plesu neostáva veľa času. Dúfam aspoň, že sa to rýchlo naučím.

Hm, ako pozerám, ten prvý článok bol lepší, tu som asi zabudla nejaké detaily. Neznášam keď niečo stisnem a celý článok je fuč :( no nevadí, nabudúcer dám pozor.

P.S: Dám asi naspäť starý design, ten hnedý :)

Love,
Ash ;)


If you enjoy, you will be dissapointed

1. ledna 2011 v 23:47 | Ash
Neviem kde vlastne začať. Nebol to zlý Silvester, naopak vcelku som si užila aj keď sa stalo zopár neočakávaných vecí, no keď som si to potom spätne celé prešla v hlave. Niečo vo mne mi nedalo. Nie som úplne spokojná, niečo mi chýbalo...niečo malo byť inak.

Na poslednú chvíľu sa mi ozvala spolužiačka čo ako máme na pláne, tak som povedala a samozrejme už sme u nás boli štyria - ja s trdielkom a ona s jej trdielkom takisto. Všetko bolo fajn, ozaj bola zábava, chlapi sa trošku (viac) opili a my sme boli v pohode. Ja beriem tie antibiotiká preto som to nejak nepreháňala len tak decentne t.j. asi 3 poldecáky vodky tuším aj to nie plné pretože na ex poldecák neviem vypiť :D + 1 s likérom ale to bolo také štipľavejšie kakauko. Talže výsledok fajn.

Bola som však pripravený na iný večer. Na večer len s ním. Potešilo ma že sme neboli sami a prišla aj spolužiačka s frajerom ale proste, no neviem ako to opísať a či to vôbec chápete. Chýbalo mi niečo, chýbalo mi viacej môjho trdielka. Občas to bolo také akoby som tam ani nebola, chápem alkohol stúpal do hlavy a navyše všetci sme sa bavili spolu súčasne dá sa to pochopiť ale predsa len...no ozaj to neviem opísať :D No v zhrnutí som spokojná.

Nakoniec len bola sranda keď mi ségra dala signál že už idú domov rodičia, to boli fofry :D Niečo také už nechcem zažiť. A ešte zúčtovací blok celého večera - diera v deke, ktorá bola na gauči (chvalabohu že tam vôbec bola a neschytal to samotný gauč) a jeden rozbitý pohár na šampanské, ktorý musím čím skôr vyhodiť a dúfať, že mama si nevšimne že jeden chýba :D

Asi tak. Zostane samozrejme aj veľa spomienok. Osmiala som sa, tancovali sme, spievali si, pripíjali...proste bolo fajn. Páčilo sa mi aj keď už bolo to trdielko evidentne pod parou, veď po 10 poldecákoch tej vodky kto by nebol, len potom to s ním bolo horšie :/ až som sa bála ale našťastie všetko dobre dopadlo a dnes sme sa na tom už len všetci spoločne smiali.No presne, pred chíľou som prišla zvonku, dohodli sme sa na spoločnej večeri :D Pizza!!



No vznikol už z toho pomerne dlhý článok tak ja teda končím. Chcela som sem pridať ešte niekoľko vecí, ktoré nesúvisia so včerajškom ale rozhodla som sa nechať to tak. Napíšem neskôr iný. Tento nech je čisto o prvom a poslednom dni v novom roku.

= mohol byť lepší ale stáva sa. Na druhej strane mohol byť aj horší, preto som vďačná vôbec za to, že bol taký aký bol :)

XOXO
Ashley

Happy New year!

31. prosince 2010 v 18:00 | Ash
HAPPY NEW YEAR !
HDF
Aaa je to tu. Čo dnes robíme?
Ja som doma - sama...SAMA!! Niekto by povedal že nahovno Silvester ale ja nebudem sama :P Len mám voľný byt. Ooo ako sa teším ale nemôžem sa tešiť pretožeš keď sa teším nič nyvjde takže koniec. Vôbec sa neteším :D :D

Čas tak rýchlo ide. Včera ma nečakane navštívila jedna spolužiačka pretože čakala na autobus ktorý jej mal ísť až o hodinu a tak zašla ku mne. Dozvedela som sa množstvo vecí a neviem prečo mi ich vlastne hovorila keď sme nikdy nejaké extra kamošky neboli. Proste len spolužiačky a zrazu takto. Dobre, za tie roky už vie aká som povaha, že to čo mi ľudia povedia vážne ostáva len u mňa a neroztrubujem to ale aj tak som nechápala prečo sa mi zrazu tak otvorila :) Samozrejme, potešilo ale neviem presne čo si myslieť. Možno čakala že aj ja jej začnem hovoriť nejaké moje novinky, hoci tak nevyzerala ale ja taká zase nie som. Moje veci, sú moje veci...aby boli aj niečie veci moje veci musí mať ten človek dostatočnú dôveru hlavne z mojej strany. A to má len zatiaľ iba jeden. Ale ten je špeciálny prípad :-*

Dnes by to malo prebiehať tak, že rodičia odídu ostanem sama, príde on, niečo popijeme :D ale beriem tabletky nebudem veľa ( vlastne aj keby som nebrala nepila by som veľa) a potom, keď nebude veľká zima skočíme na námestie pozrieť ten, každým rokom biednejší, ohňostroj.

hg

Prajem vám dnes príjemnú zábavu a hlavne šťastný nový rok :)

All the best
ASHLEY :-*

New year comes and old dies

26. prosince 2010 v 15:33 | Ash
Hey!
zcfhj


Áno, viem...povedala som že sa ozvem ešte v piatok po darčekoch a tak, no akosi sa mi sem nechcelo ísť a napísať niečo :D Preto to naprávam teraz.

Mám novú klávesnicu, takú tú notebookovú pretože je tichšia. Okey, súhlasím, je ale má písmená ako pre slepcov a nemôžem si nijak raz zvyknúť(aj teraz opravujem každé druhé slovo, ktoré som napísala). Bola som už zvyknutá na tú starú, ani som sa nedívala keď som písala pretože som už mala ten správny odhad na každé jedno písmenko. Pri tejto o tom môžem zatiaľ snívať, to že sú tie klávesy ako pre slepcov spôsobuje, že aj písmenká sú o niečo ďalej než som bola zvyknutá. Asi ju pôjdem vymeniť :(

Ináč som dostala všetky darčeky o ktorých som vedela. Niežeby som nebola spokojná. Prevažne mám oblečenie, ktoré som si teda vybrala sama ale nejak v kútiku duše som dúfaka, že si pod stromčekom nájdem ajniečo, o čom by som nevedela - prekvapko. Trošku ma to sklamalo ale nebudem nevďačná, pretože nemám byť prečo :)

Podľa mňa, Vianoce vyšli tak normálne :) Ešte Silvester a bude po všetkom :( Prečo tieto sviatky netrvajú dlhšie?

Opäť som začala fičať na Sims 2. To je furt moja záchrana, ktorú vytiahnem vtedy, keď sa nudím. A to obdobie je aj teraz, prázdniny tak čo :D No a stále to s tou mojou mániou končí tak, že to Sims ma potom drží ešte aspoň 2 mesiace. Škoda len, že mám už taký starý comp, ktorý nepotiahne 3-ku. Mám ju doma, ale čo mi z nej...trebalo by grafickú kartu :(
Možno sa na ďalšie Vianoce dočkám nového PC alebo počas roka presvedčím otca o notebook. Fu, ale to bude fuška no :D
Asi si to zapíšem k novoročným predsavzatiam :P

Love
Ashley...

Merry Christmas!!!

24. prosince 2010 v 13:17 | Ash
ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE!!!
fsd
Ja som tu len na skok aby som vám stihla popriať  šťastné a veselé Vianoce, bohatého Ježiška, aby vás neboleli bruchá po toľkých dobrotách a hlavne aby ste si dnešný krásny sviatok užili v pokoji a s kopou lásky navôkol vás :)

Neskôr sem prikvitnem možno zase s mojimi poznatkami z dneška a tak. Zatiaľ ďalej hladujem a sledujem filmy a rozprávky...:D

XOXO
Ashleeeey

Could I? Should I?

23. prosince 2010 v 16:42 | Ash
Včera ma niečo prinútilo rozmýšľať a zamyslieť sa. Niekedy sa cítim strašne blbo kvôli tomuto blogu. Veľmi som si naň privykla a privykla som si aj na vás hoci je to niečo virtuálne, proste občas to pomôže počuť názor nezainteresovaného človeka.
Viem, že keď to napíšem sem nikto z vás to nevyužije, nezavŕta sa mi do života aby túto situáciu zvrátil s tou myšlienkou že mi pomôže, proste tu dostanem vždy len to čo chcem, radu. Niektorí ľudia to nechápu a častokrát využijú to čo im poviem aj keď ja iba chcem aby ma vypočuli a povedali svoj úprimný názor.

A tu som zase pri ďalšej veci. Málokto je ochotný povedať vám svoj úprimný názor keď je medzi vami priateľské puto. Stále budú stáť na vašej strane aj keď si v skutočnosti myslia že nemáte pravdu, no nepriznajú to pred vami pretože sú ,,kamaráti" a nechcú vás zraniť. (Česť výnimkám)

Klamú pre vaše dobro.

Je to presne ale úplne presne to, čo ja nechcem. Nechcem si zvykať na to že mám pravdu a žiť v tom že mám keď ju raz a jednoducho nemám! Ale kto mi vtedy otvorí oči keď ich mám napríklad zaslepené zlosťou? Práveže nikto :(

Tu je to jednoduchšie, svoj názor na to čo napíšem prejavujete vy, nezainteresovaní a častokrát vychádzate len zo životných situácií. Každý medzi každým si ich odovzdávame a tak si navzájom radíme a je už len na nás, ako sa nakoniec rozhodneme a nad čiou radou porozmýšľame.
To je to pravé čo potrebujem, a preto neľutujem že som tu i keď...

Cítim sa otrasne keď je tu človek, ktorému dôverujem a proste veľmi túžim mu to povedať. Cítim, že klamem aj keď ja nechcem klamať a na druhej strane viem, že to ani nie je klamstvo, len je blog moje tajomstvo, o ktorom nikto nevie aj keď jemu by som to chcela strašne povedať :(

Lenže...

Ak ma niečo naštve ohľadom neho, potrebujem sa vypísať. Nie stále, len keď mám chuť i to nepíšem podrobnosti len napíšem, že sa niečo stalo a cítim sa nahovno a možno filozoficky rozoberiem nejakú všeobecnú situáciu na približné opísanie toho čo asi cítim.
Z toho vyplýva, že ak by vedel o blogu...mohol by to zobrať ako niečo nepríjemné voči nemu a to by som nedovolila :( zavrhol by ma kvôli blogu alebo by si niečo pomyslel, to proste ten kto nebloguje nepochopí. Nepochopí že ja nechcem svoje problémy vešať na nos iným ľuďom vo svojom okolí keď im dostatočne nedôverujem. To teraz neznamená že úplne dôverujem blogu, veď preto tu ani podrobnosti nerozoberám ale blog mám poruke stále, stále mám možnosť pustiť von svoje pocity a tak si vypratať moju myseľ aj srdce + stále sa nájde niekto kto to pochopí a povie ten svoj názor, ktorý častokrát podporí ;)

Mám tu veci čo ma bavia, aj on vie o všetkom čo ma baví ale čo by povedal na to, že si to dávam sem a proste mám tu kúsok seba? Mohol by to považovať za detinské.
Čo by som robila ja, ak by som bola v jeho situácií? Lenže on by si blog, ako je môj nikdy nezaložil aspoň by sem nepísal keď ho niečo trápi alebo čo má nové v škole ale to je zase iné lebo ja som dievča, to by sa ešte dalo pochopiť a navyše si tu nepíšem so žiadnymi chlapcami (ste tu len vy :) ) no proste nerobím nič zlé, len neviem, aké by to bolo z jeho pohľadu...

A toho sa bojím :( To ma núti zamýšľať sa nad tým, či vážne nerobím niečo zlé :(
Hlavne zlé z jeho pohľadu...
Pretože to nechcem...

hj



Ináč sa mám fajn, len včera som tak rozmýšľala a došla k tomuto. No bude zrejme najlepšie nechať veci tak ako sú...nič nekaziť :)

17:30 Madagaskar!!
Všetci povinne pozerať :D
XO Ash


Again - sucks....

19. prosince 2010 v 21:00 | Ash
Ja vlastne ani neviem či mám teraz chuť písať alebo nie ale rozhodla som sa niečo stvoriť.
Momentálne?
Je mi na nič.
Je toho na mňa priveľa.
Je to všetko na hovno.
...z toho vyplýva → mám dosť.
Ale viac to rozoberať nebudem.
odd

Práve pozerám Viactoria´s Secret Fashion Show.
Neviem, móda ma tak nebrala ako posledný rok. Bolo mi všetko jedno a v poslednom roku mi na vhľade záleží oveľa viac. Neviem, čo mi k tomu dopomohlo ale baví ma všetko čo sa toho týka. A teraz ako pozerám na tie modelky, závidím im ich krásne tváre, wow a normálne by som si tam seba dokázala predstaviť :D Akože skromnosť :D
Nie ale seriózne. Mali šťastie že sa tam mohli prechádzať hoci aj ich život musí byť ťažký aj keď sa to nezdá. No na modelky sa kladú strašne veľké nároky a máloktorá to zvláda.
BTW:Katy Perry pekne spieva :D Neskôr sem možno hodím nejaké modely čo sa mi páčili najviac.

V stredu mám náročný deň. Musím pred učiteľstkou porotou, zopár malými deckami (no o rok mladšími než ja *BLUSH*) odprezentovať moju prezentáciu o Grécku. Nahováram si, že mi to je v podtsate jedno a zatiaľ mi to aj ozaj je jedno, no keď tam už budem pred všetkými stáť asi mi to jedno už nebude. Tak držte palce ;)

Tak si teraz istanovujem heslo na tieto tri dni a budem sa ho držať aj keby mi na hlavu padali traktory -
SURVIVE!

 XXOO
Ashley...

It´s so...

11. prosince 2010 v 20:04 | Ash
HEY!

Samozrejme, nebolo by to ono ak by sa v našom príbehu opäť nezjavil ujo zákon schválnosti! Neznášam ho!!! Aj jedného aj druhého!
Presne tak to stále idem, pochvaľujem si ako dobre sa mi teraz darí a zrazu bum! Na, ty jedna naivka a spamätaj sa! A samozrejme, máte pravdu ak už si myslíte čoho sa to asi týka, trdielka! Ble až sa mi troška hnusí to teraz takto vysloviť pretože nechápem ako mi môže tak hnusne klamať a ja sprostá som fakt naivná a verím mu každé slovo. Ešte že mám svoj mozog a viem na veľa vecí prísť sama ( hoci si niekedy želám aby som ani to nevedela a bola sprostá + naivná :( )

Čo vám poviem baby, chlapi sú svine nech si myslí hociktorá že ona má výnimku, nemá...stále sú si v niečom podobní a stále ich my hlupane tak ľúbime aj keď nás mnohokrát sklamú. O to tu asi ide.
Ži a nechaj žiť.

Sklamaná Ash...
*

On the first page of the story...

6. prosince 2010 v 19:45 | Ash
Hola !

Neverili by ste, že za 5 minútovú cestu do školy, ktorú zdolávam každý deň som sa dnes mala 3x šancu zabiť. Nechápem ako môžu byť tak šmykľavé chodníky, alebo to budete mojimi čižmami? Vážne neviem ale bojím sa čo i len urobiť viac ako 5cm krok bez toho aby so mnou nezabalancovalo a ja som rozhadzovala rukami na udržanie rovnováhy. Kedy sa to sknčí?? :(

Rihanna ft.Eminem - Love the way you lie (part 2)
úplne úžasná pieseň a oveľa lepšia než prvá časť, hoci aj prvá bola už dosť dobrá ;)

Ako som odhadovala, v škole mám čo robiť doháňať všetko to, čo som zameškala. No budem to apsoň využívať na akú takú výhovorku apsoň do polovice týždne. Veď za pokus nič nedám :D

A ďalšia novinka! Konečne sedím v úplne zadnej lavici, oo ako ma tento mikulášsky darček dnes potešil. Samozrejme že nás už nepresádzajú učitelia, veď už máme svoj vek ale tento prípad u nás bol akútny :D a mne to len vyhovelo. Teším sa, že zvyšok šk. roka nemusím stráviť úplne vpredu, priamo na odstrel profesorom *YAHOO*




S mojím trdielkom sa cítim stále lepšie a lepšie. Po dosť mizerných prázdninách sa všetko dáva do poriadku alebo ako to povedať. On sa mení, pozorujem to každou chvíľkou čo som s ním. Snaží sa a chce to všetko odčiniť? (má tam byť otáznik) Neviem, možno chce odčiniť lebo si konečne priznal chybu ale...hmm, aa nerozoberám to, proste som rada, že je to tak ako je a ja si môžem pripísať na svoj zoznam pekných chvíľ ďalšie :)

Prajem si aby pekné chvíle v mojom živote trvalo večne, ak nie ozaj tak apsoň v spomienkach.


See ya later :P
Ashley

Health is gold!

4. prosince 2010 v 19:57 | Ash
AHOJKY LIDIČKY!

Dlhšie som sa neozvala. Bola som chorá :-( Ešte aj teraz vlastne som a len som ležala doma a leňošila. Teaz mám aj čo dobehovať v škole.


Dnes som sa pustila do prepisovania tých poznámok a všetkého, nad 3 zošitmi som strávila možno 2 a pol hodiny. Chudák moja ruka. Ale aspoň som za ten čas oddychu dočítala knižku a v kľude som stíhala pozerať v telke rebelov :D Pozeráte to niekto? Najprv som to považovala za hovadinu ale teraz na to nedám dopustiť , aj pesničky majú fajn :D

No s5 k tej knihe. Prečítala som Trojlístok z internátnej izby od Leny Riečanskej. Super kniha, vrelo odporúčam dievčatá. Také mladé, má to dej, rozvíjajú sa tam súčasne 2 príbehy čiže keď sa vám zdá už veľa o tom z minulosti práve v ten správny čas autorka preskočí na súčasnosť a zase sa dostanete niekam inam ale aj tak to stále súvisí. Som nadšená. Teraz mám zálusk na knižku Loviť alebo nebyť od Ivy Kučerovej. Uvidím kedy našporím. Nevýhoda kupovania kníh je v tom, že knihy sú skoro ako jedlo :D kúpite, zjete a ďalej nič. Knihu kúpite, prečítate a ďalej nič :D Lepšie by sa vypožičalo ale keď v tých knižniciach nové knihy nikdy nie sú, no aspoň v tej našej mestkes, možno ak by sme boli väčšie mesto...:(

Takisto by som potom chcela prečítať aj niečo od Evy Urbaníkovej pretože som o nej počula, že je dobrá spisovateľka, tiež taká mladá, moderná - ja niečo zoženiem a nakoniec ma dnes nalákal/a Maxim E.Matkin (nevie sa či je to muž alebo žena ale niekde som videla že žena no isto to radšej netvrdím) a od tohto autora/ky by som takisto chcela napríklad Miluj ma ironicky. Len kedy sa dočkám...?

Ups, tak to som začala písať v nevhodnú chvíľu. Mal to byť dlhší článok, pretože ma toho napadá viac ale dokončím to zrejme zajtra. Ak sa tu vôbec dostanem, pretože doháňať učivo nie je vôbec sranda a teraz sa musím za 15 minút prichystať von. Och, krajný čas :D Ja to stihnem. Tak si užite večer...;)

pac a pusu
Ashley :*

Like It!

24. listopadu 2010 v 20:28 | Ash
Harry Potter - perfektné. No vážne! Neverila som, že ma to tak vezme ale keď som včera tak sedela v tom kine a 2 a pol hodiny čumela na plátno, cítila som sa ako keby som tam to zažívala s nimi. Ten film ma fakt vzal ale naštvalo ma ako skončil. Kto má etraz čakať do Júla alebo Júla?...:/
BTW: Nevedela som, že Ron má také svaly :D
hvj


Teraz pekne po poriadku. Včera som sa vrátila asi okolo desiatej večer. Ešte aj dodnes sa cítim mierne dolámaná ale zvládnem to. Na zajtra mám toho do školy toľko, že mi ide hlava prasknúť a už sa mi vôbec nechce učiť hoci by som to už mala dotiahnuť. Ale ja nevládzem :( Ozaj, keď je niečoho moc, je toho moc. Kedy niektorí učitelia konečne pochopia, že aj my sme ľudia a nie stroje?

Mimochodom. Cítim, že sa niečo mení. Niečo, čo ma dlhú dobu trápilo a veľa som preto urobila ale doteraz som nespozorovala žiaden výsledok. Až teraz ho troška začínam vidieť. Nebudem tu presne rozpisovať čo, pretože do detailov tu proste veci rozoberať nechcem ale je to fajn pocit. :)

I like to feel hapiness inside of me, because it doesn´t make me feel so useless like yesterday.

Ash =*

Past,today and future news

21. listopadu 2010 v 20:22 | Ash
Ahojte :)

Hneď na začiatok, mám zopár noviniek. Len, kde začať? Dám to takto.
Víkend začal aj končí tak ako každý iný. Včera bolo ale super. S mojím trdielkom sme boli u mňa a pozerali ROZPRÁVKU, áno dobre čítate :D rozprávku - Ratatouille alebo ako sa to píše. On o zopár dní 18-ka, ja pred mesiacom 17-ka ale rozprávka bola super.Musím povedať, že som sa nasmiala doosť veľa. Doteraz nezabudnem na tie výroky Emílka (český dabing) :D :D BTW...milujem český dabing!


Nedeľa ako každý nudná a ja ako každú nedeľu lenivá :(. Nič som sa neučila, vôbec! Zajtra na to doplatím, už to vidím ten stres pri každej hodine a moje motlitby aby ma nikto nevyvolal. Ale poleňošila som si dobre :D

Aaa dostávam sa k nasledujúcim dňom. V utorok ideme s triedou do kina. Harry Potter. Priznám sa, že sa celkom teším ale skôr asi na nákupy. Aaa vážne, bola som v sobotu aj v obchodnom dome v PO a tak po meste lenže som toho veľa neobjavila, možno objavím v utorok keď si to budem obehovať všetko pekne krásne sama len so spolužiačkami. Predsa je to iné s nimi než s mamou :/ škoda, že ešte nemám vodičák. Zatiaľ to musím trpieť ak sa chcem vôbec do obchoďáku dostať.



Tak a teraz si tu dojedám posledné kúsky čokolády, rozmýšľam už akým obrázkom tento článok obohatím a idem sem-tam zanechať nejaký komentár aby som mala čisté svedomie. Trebalo by sa mi aj pustiť do ďalšej časti poviedky. Snáď sa k tomu čoskoro donútim.

Majte sa krásne
Ashley :-*

Maličkosti čo vedia naštvať

17. listopadu 2010 v 11:21 | Ash
Nemám rada keď skazím písomku len preto, že nedávam pozor ale ináč všetko viem!! Takéto chyby ma vedia štvať veľmi dlho, čo už...prišla som o dobrú známku, ktorá mi mohla v budúcnosti pomôcť. Veď je to jasné -  to som ja!
gfhr


Včerajší večer vyzeral na pekne kľudný a taký ako každý ale opäť to by som NEbola ja keby som nepovedala niuečo čo sa nehodí. Bola som síce vyprovokovaná ale je moja chyba že som sa neovládla. Niekedy si chcem dať facku, len škoda že vtedy, keď už je neskoro.

Teraz tu len tak sedím a rozmýšľam čo urobím. Najskôr asi zapnem Photoshop a skúsim niečo vytvoriť čím by som doladila blog. Pomaly sa učím všetky tie fintičky čo a ako. S trochou praxe budem profík 8-)

Učiť sa mi ešte nechce, na to mám čas aj keď zajtra píšem o5 ďalšiu písomku z chémie. No tú mám celkom rada, aspoň zatiaľ =D

Tak využite aj vy voľný čas a stihnite všetko čo treba ;)

Ashley =*

,,Štatistiky" sucks!

15. listopadu 2010 v 21:32 | Ash
Dnešok jeden z dní kedy ma veľa vecí naštvalo.

No a štatistika dní v týždni kedy ma niečo naštve je mizerná. T.j. každý deň ma niečo naštve ale dneska to bolo nie niečo, ale skoro všetko.
Doma, súkromné veci a potom aj učenie. No musíte počúvať doma také zbytočné, hlúpe reči a nemôžete sa pritom sústrediť na učenie. Mám z toho úplne na h**** náladu. Uvidím ako sa zobudím zajtra ale nevidím to na nič lepšie. 3 písomky a ani na jednu nič neviem. Opäť dobrá štatistika čo?

Dnes som stihla kozmetičku. Aspoň jeden svetlý bod celého dňa. Chodím tam raz za mesiac pretože mám problémy s pleťou. Aj to nechápem. V živote som sa o svoju tvár nemusela nejak extra starať a teraz? Ani nevravím. Občas ma to dokáže znervózniť tak, že si to odskáču všetci okolo a potom sa cítim ako poriadna mrcha.

I´M really Sorry!
sorry


Čo dodať. Idem si spraviť ťahák aspoň na informatiku aby som nebola tak vymletá, potom zase urobiť poriadok s tou pleťou, ktorá ma tak štve a hodiť motlitbičky za ďalšie 2 písomky na zajtra.
Risk je vraj zisk!

Potom vám poviem či to platí ;-)...

XOXO Ashley

Čas plynie, my sa meníme

14. listopadu 2010 v 20:25 | Ash
O5 mám chuť na zmenu. Ale akú??....

V poslednom čase sa mi veľmi zapáčili také tie autorské blogy dievčat, ktoré píšu o svojom živote, väčšinou sú tie blogy spojené aj s módou a takými tými dievčenskými záležitosťami ako líčenie, starostlivosť o seba a tak ďalej. Baví ma to čítať, nájdem veľa dobrých vecí ale sama by som takéto články písať nedokázala. Neviem, možno ani oni ich nepíšu úplne samy ale za pomoci CTRL+C a CTRL+V, no aj tak obdivujem.

Nechám si to ešte uležať v hlave a potom to nejak naplánujem. Baj d véj. Mám nový mobil. Má to mať WI-FI ale ja som ani po mesiaci s ním neprišla na to, ako sa vlastne zapája. Nie je tu niekto technický maniak? :D Práve by som to ocenila. Snáď som si ho nekúpila zbytočne a zistím ako na to WI-FI, lebo by mi to bolo teda dooosť ľúúto :´(
Zatiaľ toľko. Aaa, vlastne nie. Dnes o5 len tak baj d véj, mám 2 roky s mojou polovičkou. 2 roky neboli rozprávkové a ani nejak príliš cukrové a sladké ale čie áno? Neverím že to niekto môže povedať. Proste to k tomu patrí, je to život, realita tak čo si budeme hovoriť.
Ja som šťastná :*

Budem teraz hlavne chodiť a pátrať po nejakých nových blogoch, ktoré by som mohla navštevovať a čerpať nejakú new inšpiráciu. Mám pocit, že je ich tu všade mnoho len nájsť ten správny bod a už to pôjde.Niečo nové proste potrebujem aby ma to tu bavilo a snáď bude aj vás.

XOXO Ash...

Stačí si počkať? Uvidíme...

26. září 2010 v 12:57 | Ash
Viete, niekedy vám život ponúkne viac šancí. Prvú zahodíte, druhú si neuvedomíte a na tretí pokus chcete všetko zmeniť. Urobiť niečo inak a potom čakáte, aké následky to vlastne bude mať.
Pri prvej šanci, robíme veci nerozvážne, väčšinou ihneď. Pri druhej zistíme, že ten prvý pokus bol asi nanič kedže druhá šanca vôbec prišla, nestihneme ani zareagovať a je to opäť v (domyslite si). A tretia? Nad treťou rozmýšľame už celý ten čas, čo sme premeškali druhú.

Tretia je nádej.

lienka


Jeden čin, ovplyvňuje ten druhý s ním súvisiaci. Dáva to zmysel? Podľa mňa áno. Ak svoju šancu chytíme správne, rozoberieme ju zo všetkých možných hľadísk a budeme dopredu pripravení na všetky jej možné následky, je tu nádej, že svoj osud môžeme meniť. K lepšiemu vo väčšine prípadov.

Skúsila som to. Dostala som tretiu šancu ale na výsledky zatiaľ iba čakám. Neviem či som urobila všetko dobre, či to nebolo prehnané a či to vôbec vydržím...čakať, ale viem, že to robím pre vec, ktorá mi za to stojí. Ináč by som sa na tieto šance mohla pokojne celkom vykašľať a nerobiť si zbytočné starosti.

Tento článok je na môj vkus až príliš múdry, neviem kde sa to vo men vzalo (:-) ) ale nádej máme stále, možno malú možno veľkú, niekedy ju ani nevieme odhadnúť ale stále tu je a preto sa riadim heslom ,, Za pokus nič nedáš!" tak bojujem za to čo chcem. Veď za to nič nedám, len chvíľku môjho času...a na ten si po ďalšom čase ani nespomeniem :-)...

Budem flegmatička, pre nikoho nebudem smutná hoci ma veľa vecí vie raniť

19. září 2010 v 21:41 | Ash
fôl

Tak ja dnes napíšem. Na poslednú chvíľu. Ale čo vám poviem?...Dostala som zo sloviny 4-ku :-D a smiala som sa z toho. Ste si ešte stále istí, že mi nešibe? Dnes sa to však zmenilo.

Úsmev z tváre mi zmizol. Opäť ten samý dôvod, ktorý tu už nebudem rozoberať. Rozhodla som sa že sa na všetko vyserem. A bez žiadneho prepáčenia. Áno, je mi to už jedno. Nebudem sa rozčuľovať. Nech si každý proste robí čo chce. Ja s tým nič nenarobím aj keď sa ma to dotklo, ja vážne verím v Boha a on dá každému to čo si zaslúži. Skôr či neskôr, a možno sa dočkám aj ja. Aspoň v to dúfam. Ćo už.

Chcela som vám dnes napísať aj ďalšiu kapitolku poviedky, aj som začala, ale skončila som asi v polke. Možno zajtra dopíšem. Musím vymyslieť nejaký príbeh aby to nebolo príliš nudné. Snáď ste naň ešte nezabudli :-D. Ozaj som hrozná, tak zanedbávať. Ale čo narobím keď sa mi nechce.


Viete ešte čo?...Do piatku mám napísať na tú debilnú slovinu uváhu o človeku, o ktorom sme radi, že je. A mne sa to vôbec nedarí. Skúšala som nejaké zmyslenia, umelecké opisy a nakoniec som aj tak všetko preškrtla. Neviem vlastne o kom písať. O frajerovi? Ja neviem, stále keď si myslím, že je všetko OK sklame ma a ja už nemám nervy. Beriem to odteraz flegmaticky, ja sa už nebudem snažiť, je to na ňom. Počkám, uvidím, čas ukáže. Preto nemám pocit, žeby si zaslúžil aby som o ňom písala. Som možno pokrytecká, no proste tak to cítim a moje pocity nezmením len tak. A druhá varianta bol Boh. Ale ten zase je úplne iný prípad. Neverila som v neho tak celý môj život, až teraz, kedže som si proste niečím ťažkým prešla a všetko je nakoniec tak ako má byť. Ale ja vlatsne ani neviem aké slová použiť na to, aby som sa aspoň trocha priblížila k jeho opisu. K opisu toho čo pre mňa znamená.

Ja skôr potrebujem také všeobecné opletačky v tej úvahe. Chápete, nejaké zamyslenie rozpitvané trocha podrobnejšie. Nemáte nápady?? O kom by ste písali vy? A čo by ste tam asi písali?...Za každú radu by som bola veľmi vďačná. Do piatku ešte je čas , no :-D
 
 

Reklama