My bla-bla...

Blog opäť zanedbávam

14. září 2010 v 13:39 | Ash
Čo už je to tak. Začala škola a ja na blogu veľmi často nie som a nepridávam nič nové. Inokedy sa mi zase nechce sem prísť lebo aj tak nemám žiadny nápad na napísanie. Dúfam apsoň, že cez víkendy niečo poriešim. Cez tento by som mala pretože budem celý víkend doma a asi bude nuda. Takže tak. Ak nebudem mať ešte veľa učeniam pribudne sem niečo. No tak to už bude stále. Väčšinou tu niečo pribudne cez víkend. Ja sa aj tak posnažím čo najviac :-)
Prajem aj vám veľa šťastia v škole ;-)
+viac času :-D

Všetko hrá do karát

11. září 2010 v 15:52 | Ash
mačka

No. Teraz už reálne. Moje rozčarovanie zo včera opadlo ale som rada, že som sa včera donútila napísať si to sem. Teraz už ako-tak zhrniem celý týždeň.

Asi mi šibe, keď poviem, že v škole je fajn. Ale áno, ozaj je! Včera na prestávkach. No perefektne zavŕšený týždeň. Spolužiak napodobňoval Noru Mojsejovú ale tak som sa od smiechu nesplakala už sto rokov ak nie aj viac :-D :-D Perfektné!! Dúfam, že toto jeho vystúpenie nezabudne a raz ho predvedie aj na našej stužkovej. To by bolo! :-D Bože, no fakt som sa nasmiala tak veľmi ako za celý týždeň dokopy nie.

Štve ma v škole len to, že sedím v predu. Viete aká blbosť to je??! WTF?Nemôžem mať pod lavicou ani otvorený zošit aby som sa cez ejdnu hodinu učila na tú ďalšiu. Na mojom starom mieste som ho mala kľudne vyložený NA LAVICI!...a teraz ho nemôžem mať ani pod ňou. Nech idú všetci do prdele. Sedím s mojou spolužiačkou s ktorou neuveriteľne chcem sedieť ale tá prvá lavica je hrozná. Budem možno šťastná ak nás triedna presadí. To už nechám na nej...uvidíme čo a ako.

Učitelia nám už dávajú zabrať. Tento týždeň len strašili, čo chystajú na ďalší. Super. Vstupný test z FYZIKY! V živote som nepísala vstupný test z fyziky preboha!! Jemu načisto prepína. Ani ma nenapadne učiť sa naň. Fyzike som nikdy nechápala, tak nebudem ani teraz. A ďalej celé opakovanie zo sloviny. Čo zahŕňa litiku,gramatiku a sloh + učiteľka, ktorú z duše nenávidím. Asi najviac zo všetkých. Falošná krava s úsmevom tak falošným, že som falošnejší ešte nikdy v život nevidela.

A týmto by to aj o škole bolo všetko. Z toho vyplýva. Že sa z nej teším len preto, lebo milujem prestávky, keď spolužiakom prepína, a keď mám s kým o čom kecať - čo je asi vždy. =D

Ináč to počasie je bieda :-(. Je mi furt zima, topia kedy sa im zachce a najhoršie je, že mne sa nič nechce robiť, hoci toho mám aj pomerne dosť :-D

Aaaa prvá časť upírskych. Waaa...niečo super :-D tak dlho som sa tešila a rozhodne to stálo za to. Najprv som si myslela že chudáčik Damon ale potom ako zabil Jeremyho a tak ho premenil tak ma chlapec naštval :-D Čo už....som však veľmi zvedavá ako to bude ďalej. It was always Stefan :-D :-D

Musím začať s tou SOČ-kou do školy. Neboli ste niekto v Grécku??...Zisšli by sa mi nejaké fotky ;-) Tak sa ozvite, kto by chcel pomôcť. Vopred íík ;-)

Zápis do denníčka

10. září 2010 v 21:32 | Ash
Neviem čo sa to opäť deje. Nikedy máva také obdobia, len sú krátke a potom príde neuveriteľne tvrdý pád. Tak si teda chcem tieto chvíľe vychutnať. Dnes ma najprv naštval. V škole na prestávkach. Neskutočne - ale nebudem rozoberať a teraz, vonku :-O Už dávno mi nepovedal niečo iné okrem milujem ťa, ktoré mi už prišlo ako otrepaná fráza. Samozrejmosť. Ale dnes, všetko bolo ináč, moje pocity boli iné.
pár

Musím si to zapísať sem. Kedže reál denník si nevediem, tu mám niečo takéto a chcem to tu mať presne do slova napísané. Povedal, že som jeh jediná istota, samozrejme okrem rodičov. Potom niekoľkonásobné milujem ťa pri ktorom som po dlhom čase cítila chvenie v žalúdku a rozmýšľala o skutočnom význame týchto 2 slovíčok. Tento deň sa mi už už zdal poriadne do*ratý a nevidela som to na ružový koniec, no mýlila som sa.

Povedal, že miluje chvíle so mnou, miluje každý kúsok mňa. Dlho som to nepočula. Už tak dlho mi to chýbalo. Neposkladám ani súvislú vetu, len takéto úryvky. Strašne krásne sa snažil. Presne ako na začiatkoch.Netuším prečo. Možno si uvedomil ako sa dnes správal a že to nebolo dneska prvý krát, hoci šlo o úplnú somarinu. Ale snáď. A mne je to fuk. Ja som momentálne mimo. Z neho. A to keď sa dokáže stať aj po 2 rokoch, je veľká vec.

Dlhú dobu, som si pripadala aj tak, že ma berie ako samozrejmosť. Čo v podstate beriem aj ja jeho ale snažím sa každý deň nič nepokaziť, nenaštvať ho, správať sa proste tak ako by sa odo mňa čakalo. Žiť pre neho. To isté som však z jeho strany intenzívnejšie zbadala. A ja si z celého svojho srdca želám, aby to nebolo po tak dlhom čase prvý, aj posledný krát.

Fotky k článku ,,Ideme do boja"

5. září 2010 v 15:25 | Ash
Tak tu sú tie sľúbené veci...aspoň niečo sem opäť dávam...akosi nemám nápady tak to zachraňujem takto =D
veci
+ tie ani neviem ako nazvať tento tip topánok...proste obuv je z jedného vietamskeho obchodu len za 6.50 éčok!...no ale brutálne sa mi aj tak páčia...nečakala som že tam niečo také nájdem lebo už dlhú dobu som u vietnamcov nebola...ale tentoraz sa oplatilo! =)

Ideme do boja!

1. září 2010 v 22:00 | Ash
box

Keď už to sem skoro každý píše, pridám sa aj ja. Áno deti moje, skončilo sa to. Končí naše leňošenie a maniačenie na počítači. Ach ako ja to nenávidím. Ten stres a tak a ptoom zase cez prázdniny nadávam ako sa nudím, hoci by som mala byť vďačná.

Konštatujem ale aj tak, že tieto prázdniny som si vôbec neužila. Na začiatku toľko plánov, ktoré sa postupne rozplývali ako kruhy vo vode keď do nej spadne kvapka dažďa. Oničom.

Najprv jeden rozchod, ktorý mi bohatě stačil na celý život aj keď nebuďme naivný - príde ešte mnoho ďalších a zabolia možno ešte viac pretože čas robí svoje. Ďalej ďalšie sklamania z nevychádzajúcivh plánov, blbo nevyužitý čas a proste keď si predstavím čo všetko som mohla využiť je mi až smutno. No nebudem už plakať nad rozliatym mliekom a rozhodla som sa, že do školy sa pustím s nasadenými boxerskými rukavicami.

Mám po škole kopec voľného času a nechcem ho len tak presedieť, a potom všetko doháňať. Budem sa učiť pravidelne a pôjde mi to!! Nepýtam sa, ja to hovorím.

Zajtrajšok ešte nemám ani naplánovaný. Vôbec!...a ani ma to netrápi. Asi ráno zavolám nejakej spolužiačke či sa niekde nestretneme a bude vybavené. Viac ma však trápi čo si obujem. Do kelu! Bola som pripravená na pekné počasie. Viem som povrchná keď ma trápi obuv, ale ja nechcem prechladnúť a od nôh je to dosť ľahké :-( Prosím nech len neprší. Tak to aspoň v tých balerínkach nejak vydržím. A zase, keby som len mala o niekoľko cm menej vzala by som niečo na podpatkoch a to by som mala vyriešené. Ha! Tak si môžem akurát pískať. Prečo sa na začiatok a koniec roka musíme obliecť tak slávnostne?...Možno keby som nebola an tom gymku bolo by to trocha iné. Čo už...vydržím.
Ináč som ešte bola minulý piatok v Poľsku. Skúšala som asi 15 koženiek. No ani jedna sa mi nepáčila tak ako som si predstavovala. Možno jedna...ale tá nemala ani kapucňu čo som chcela a ani stiahnuté to tak dole. Chápete. Mám teda vetrovku! Ale tá sa mi nenromálne páči. S ňou som maximálne spokojná. Možno niekedy k tomuto článku hodím aj fotky :-) Mimochodom aj dvoch mikín a jedného krátkeho trička :-)...Tweety :-D Detské motívy nemám rada ale toto sa mi nejak páčilo :-D Tak prečo nie.

Prejdime teraz k niečomu inému čo práve cítim. A musím to sem hodiť. Kedže je to akoby môj denník.

Ja proste milujem človeka, ktorého milujem.
Milujem ho! Aj keď ho zároveň dokážem nenávidieť, no k láske je to fakt len krôčik.
Milujem ho! A prajem si...vlastne každý večer pred spaním sa modlím aby som mala ešte poruke veľa chvíľ prežitých s ním.
Lebo on je chlapec pre mňa! Aj keď o tomto mojom blogu nevie a ani vlastne nechcem aby vedel pretože tu je iný svet. Je to virtuálne a virtuálne veci s realitou nikdy nechcem pliesť. Presne ako Facebook a podobné veci, aj keď je to tu o niečom inom. Proste nie a hotovo. Ja len toľko.

Že ho milujem!

Prajem každému človeku na svete aby raz našiel niekoho kto mu ukáže čo je to láska a dá pocítiť, že ste pre neho veľmi dôležitý človek. Aj keď to možno s tým človekom nebude naveky ale ten jeden okamih s ním bude určite stáť za to. A zapamätáte si ho na celý život. Možno aj veľa sklamaní spojených s tým človekom to je jasné ale krásne okamžiky, ostanú proste krásnymi. Navždy!

Veľa plánov za málo času

23. srpna 2010 v 15:15 | Ash
Začnem len samými dobrými vecami. Nie sú až tak podsttané ale predsa určite samy dobre viete ako vám úplné maličkosti dokážu pozdvihnúť náladu. A presne to, tie maličkosti urobili aj pre mňa.

Predvčerom sme boli na takých menších nákupoch v neďalekom meste. Nič moc, strašne ma bolelo brucho a tak som teda pri každom mojom kroku nemyslela na nič iné len na to, byť čím skôr doma. Kúpila som si iba jednu sukňu, ktorá ma neohúrila až nejak extra super špeciál, no ušla a bola v zľave!! :-D Tak som si ju teda vzala ( na fotke v celom článku).

No ďalšia vec, ktorú som si tam kúpila a potešila ma oveľa viac boli Maľované krížovky! Ja tie krížovky proste milujem. Stále by som to maľovala :-D Zháňala som teraz jedno číslo, pretože v žiadnom stánku u nás ho nemali a ja som mala staré spred mesiaca. V jednom vyhrala nejaká tetka od nás, z nášho mesta a teraz v tomto čo som si kúpila vyhrala 1. miesto nejaká z toho mesta, kde sme včera boli. Tak som si povedala, že v budúcom čísle tam bude svietiť moje meno! :-D

Len má to drobný háčik. Neviete náhodou niekto ako mám tie maľované krížovky poslať? Píše sa tam že kupón mám nacapiť na korešpondenčný lístok a poslať, okey to by som zvládla ale  ako mám poslať riešenia tých krížoviek, to už vôbec netuším (škrabem sa po hlave).

Ináč ešte mám aj puzdro na moje okuliarnice pretože minulé puzdro som dala ako podopretie do rohu okna aby sa furt nezatvárala pretože je nejaké nekvalitné a potom keď som okbno chcela zatvoriť akosi som sa zabudla a zacvakla som ho tam tak silno, že som ho úplne skrivila. Teraz mám také pekné ružové :-D Neviem čo je to so mnou, že sa mi začína páčiť ružová. No samozrejme to nepreháňam :-D

Zabudla som povedať že v pondelok sme boli na nákupy aj v Prešove ale tam sa mi tiež akosi veľa vecí nepáčilo. Nakoniec som sa vrátila len s dvoma tričkami. Obidve z NY, jedno Amisu a druhé AC (fotky takisto hodené).

Netuším čo to so mnou je. Nikekedy sa mi páči spúústu vecí a mám problém len s presviedčaním mamy aby mi ich kúpil no a teraz, práve teraz leď toho toľko potrebujem sa mi nič nepáči.

Chcela by som si kúpiť ešte nejakú koženku alebo vetrovku. No viac by som brala nejakú koženku (len keby sa mi hodila) potom potrebujem ešte apsoň 2 mikiny z toho aspoň jednu bez zipsu, tričká s dlhým rukávom, zišlo by sa aj bolero s dlhým rukávom a potom aj čižmy už na zimu. Skúšala som si včera jedny také kotníkové poltopánočky no boli úplne bohovské. Wow. Keby som mala o 10 cm menej ihneď by som si ich brala. Vlastne ak by som mala o 10 cm menej nosila by som aj topánky na opätku. Lenže keď si pri svojej výške dám na nohy tie vysoké čudá, je jedno vysoké čudo aj zo mňa. A to mi už nesedí a necítim sa fajn keď pozerám na ľudí ako na trpaslíkov. Možno keby som aspoň frajera mala vyššieho tak by som porozmýšľala. Ale v mojom prípade sú opätky totálne tabu. Čo už. Plačem v kúte a závidím slečnám, ktoré si opätky môžu dovoliť :-)

Nesťažujem sa na sovje zlatučké milučké tenisky, tie by som nedala za nič na svete ale občas je fajn cítiť sa tak žensky :-D...Nemohla som odtrhnúť oči od mojej nôžky ako super elegantne v tých topánočkách včera vyzerala. Ach. Budem len snívať.

Pomaly sa dostávam k ďalšej veci, ktorá ma veľmi potešila. Je to kniha. Ja, po dlhom čase čítam nejakú knihu. Šla som minule s mamou do knižnice, podotýkam našej bieednej knižnice, kde majú skôr knihy len staršie ako 50 rokov a zapadnuté poriadnym prachom, no našla som tam aj nejakú novšiu. Volá sa Princezná Pia. No a je úplne úžasná. Spočiatku sa mi zdala nudná, no teraz sa od nej nemôžem odtrhnúť a dnes ju budem mať prečítanú. Už teraz rozmýšľam ako sa dostanem k ďalším knihám jej série ako sú Mačacie dievča a Dotyk anjela od Thomasa Brezinu. Ešte aj ten spisovateľ má krásne meno *IN LOVE*. Aspoň sa doma nenudím a tá kniha ma ozaj potešila. Možno zájdem do knižnice do toho neďalekého mesta, tam je väčšia šanca že tieto knižky zoženiem bez toho aby som ich musela kupovať.

A zadala som si také moje plány do konca prázdni. Tu sú:

1.kúpiť si aspoň niečo z toho oblečenia čo som vymenovala vyššie
2.Presvedčiť mamu aby sme ešte šli do Poľska a na Ukrajinu (tam majú tiež super veci)
3.Užiť si slnečné dni ( hoci to už je pomerne v pase pretože na kupko práve ísť nemôžem :-( )
4.Ešte väčšmi upevniť môj vzťah s frajerom po toľkých hádkach a tom rozchode za tieto prázdniny (včera som to však opär po*rala)
5. Zohnať ešte apsoň jednu knihu, najlepšie by bolo Mačacie dievča od Thomasa Brezinu a prečítať ju
6. Nakúpiť všetko čo mi treba do školy a dať si záväzok, že aj tento rok zvládnem tak výborne ako predošlý a budem sa učiť z dňa na deň
7. Zohnať nejaké informácie o mojej téme (Grécku) na obhajobu ročníkových prác SOČ aby som potom nerobila všetko narýchlo a nebola v strese.
8. Poslať riešenia maľovaných krížoviek.

To je asi tak všetko. Neviem či sa mi to podarí, no bola by som strašne rada ak by mi to vyšlo. Uvidím, čo z toho sa mi podarí :-)

Vaša rozplánovaná
ashleyy

Koľko máte rokov?

23. srpna 2010 v 12:49 | Ash
Viete čo ma napadlo? Chodím po vašich blogoch, po niektorých už aj dosť dlhú dobu a vlatsne ani netuším koľko má väčšina z vás rokov alebo ako sa voláte :-D To ako sa voláte ani vyzvedať nebudem pretože aj ja som radšej tu na blogu v akej-takej anonymite a odpovedám na túto otázku len súkromne, no váš vek by ma zaujímal :-DMôžem povedať, že si tu na blogu rozumiem asi s každým, s niekým viav niekým menej ale rozumiem :-) neviem či ide o vek alebo nie, no teraz túto záhadu možno aj zistím :-D

Samozrejme mám svoje obľúbené blogy, kde vek adminiek väčšinou logicky odhadujem väčšinou podľa štýlu ich písania alebo vek viem pretože ho napísali v článku alebo niekde inde. No myslím, že sa teraz aj tak prekvapím  :-D Neviem čo ma to napadlo ale skúste napísať do komentov ako dlho ste už na tomto svete.

Ja mám mimochodom 16. Ale nie dlho :-D Narodeniny mám 14.októbra a všeobecne narodeniny veľmi nemusím. V ten deň neznášam keď mi to z každej strany niekto pripomína hoci viem, že to nie je so zlým úmylsom a mala by som byť šťastná, že si na mňa spomenuli. No vo mne to skôr budí taký pocit ako by sa mi nejaká osôbka vo mne vysmievala že starnem :-( čo už...chcem byť stále malá a nemať žiadne starosti a povinnosti...keby sa dal čas vrátiť na tie okamžiky v živote, ktoré pre nás boli naj...:-(

Replay please...

ashleyy

Faloš?

18. srpna 2010 v 23:03 | Ash
Zažili ste už, že ste boli strašne naštvaní ale nemohli ste to dať najavo tomu človeku, ktorého sa to týkalo, z toho dôvodu aby ste všetko ešte nezhoršili? Niečo podobné práve robím.

Neskutočne ma to zožiera.

dom


Zožiera ma, že cítim, že to ja mám pravdu a mám právo na výčitky no nepoviem ich pretože nechcem zbúrať nejaké provizórne domčeky z karát, ktoré s tým človekom práve spoločnými silami staviam.

Musím zatnúť zuby a aj keď vidím že ten s kým staviam jednu kartu dáva zle, nechcem tú kartu opraviť len sa pozrieť ako ju tam dá, všetko spadne ja sa usmejem a poviem že spolu ten domček poskladáme znova. Asi to nie je najlepšie prirovanie, alebo možno aj áno ak to vezmem tak, že to nie je jediný domček ale za tým jedným je ich už poskladaných viac no spadne len ten jeden bez rozbúrania ostatných. Chápete. Ak by som tu kartu vzala ja a položila ju však zle ja, spadol by nielen on jediný ale aj všetky ostatné

naokolo.



Lenže ako mám vedieť, či by som tú kartu vážne dala zle?. Čo ak by som ju položila dobre a stavanie by šlo dobre ďalej bez pádov? No to ja nikdy nemôžem vedieť...

A preto neriskujem a nechávam domček spadnúť....
Radšej jeden, ako riksovať všetky....
Ja užna risky neverím...
Veľakrát nevyšli a zradili.

Neviem koľko z vás, vyšlo z tejto mojej teórie o jednom veľkom domčeku z karát ,ktorý je zložený z tých malých a ktorý ja staviam, no nevysvetľujem to ináč. Je to tak. Kto zažil, určite to pochopí.
Je mi smutno. Som smutná z toho, že človek, ktorého mám najradšej mi dáva pocit, že so mnou nepotrebuje byť. Samozrejme že so mnou je, to nemôžem poprieť ale je to len tá minimálna mzda. Ach, zasa tie prirovnania. Prečo je to tak??...Veď príplatok každého poteší :-(
Ja príplatky dávam hoci z posledného aj keď už nevládzem dávam ale ak ich mám dostať ja tak kde sú??...

Neznášam príslovie ,,Rob druhým len to, čo chceš aby oni robili tebe." alebo ,,Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe." Keby sa mi ten mudrc čo to vymyslel dostal do cesty, nakopala by som ho s takými nervami len preto, ako mohol takú sprostosť vypustiť z úst.

Fakt super ujo mudrc, nabudúce si zakuste do jazyka a budem vám vďačná....

Vaša ( s prepáčením) nasratá....    

ashleyy

                



Ľúbim vás, šutre moje!

7. srpna 2010 v 18:05 | Ash
ka m

Haaa! Áno, áno. Viete, máme tu teraz jarmok a je tu kopec takých tých stánkov so všelijakými čačkami a medzi nimi aj čo??...Aj moje kamienky!! Oo aká som šťastná. Boh žehnaj kamienkom :-D milujem ich :-D kúpila som si jeden Opál a jeden obsidián a rozmýšľam že zajtra si zájdem ešte na ruženín a jaspis. Veľa z vás ma asi nechápe :-D ja viem, ale ja sa chápem. Opál som už dllho dllho chcela a nikde som jeho prívesok nemohla zohnať tak ja dúfam, že som kúpila vlastne dobre, pretože tam nebolo napísané či to opál je ale vyzeral tak. A obsidián mi padol ako prvý do oka, hoci netuším či je to kameň pre moje znamenie (váhy). Ale to môžem kašľať. Aj teraz mám tyrkys a tiež nie je pre moje znamenie no on sa stal už súčasťou mňa a nedám na neho dopustiť :-D.
Toľko mojej radosti. Asi vás to veľmi nezaujíma ale apsoň sa tvárte, že sa tešíte so mnou :-D :-D

A ďalej, ďalšia moja mánia. Gumené náramky. Viete, tie čo som tu tak urputne (bože čo za slovo ma napadlo) potrebovala. Práve ich mám 4 na jednej ruke a 2 na druhej s náramkami priateľstva :-D To vyzerá. Ale 2 dávam frajerovi takže nie som až tak posadnutá. Kamienky mám radšej. A ináč 2 z tých náramkov aj svietia :-D jupeey! :-D (V celom článku nájdete aj fotky)

Ten jarmok je teraz už druhý deň. Je to trošku bieda pretože nemá svoje bežné miesto kvôli rekonštrukciu toho bežného miesta (nechce sa mi to tu podrobne rozoberať tak len takto) takže bohvieký jarmok to nie je. Včera som dokonca bola doma už o 22-hej a dnes vôbec netuším ako čo dopadne. No pravdupovediac, je mi to šuma-fuk lebo mi za programom ani nieje vôbec ľúto. O nič neprídem.

Pred chvíľou som bola len tak na kofolke s kamoškou a fajne sme si pokecali. Ona je vlastne aj moja spolužiačka aj kamoška (volajme ju E.). Povedala som jej čo mám nové, ona zase mne a fakt mi bolo dobre. Po dlhom čase som bola s nejakou kamoškou takto si posedieť a pokúpiť nejaké tie veci tam na tom trhu. Je fajn pocit, že nemáte problémy len vy ale aj niekto iný hoci problémy dobré nie sú ale nejakým zláštnym spôsobom to človeka furt povzbudí. Dozvedela som sa nejaké novinky o ľuďoch, ktorých veľmi nemusíme ale je dobre o nich vedieť čo najviac. Viete ako to chodí. Ten citát to vystihuje. Počkať, počkať. Niečo o tom že priateľa majte stále na očiach a nepriateľa ešte bližšie alebo niečo také. :-D Veď vy už viete. Tak teraz je moja hlava obohatená o nové informácie.

Posledným bodom môjho článku je rozhodnutie. Že si na tom sprostom FB zmažem všetky moje príspevky, komentáre, upozornenia proste všetko a budem mať čistý profil. Na FB budem len vetdy, ak budem potrebovať s niekým si popísať alebo proste niečo potrebovať. Ináč FB vo svojom živote nechcem. Nikdy mi nepriniesol nič dobré iba samé problémy, hádky a nedorozumenia a k tomu ešte nespočetne veľa hodín stresu a nervov. Ďakujem, neprosím.
Teraz len neviem, kedy sa do ničenia môjho profilu pustím, pretože to rozhodne nebude hodinová záležitosť a stavím sa, že ešte aj ten posledný krát čo tam budem nájdem dosť vecí, ktoré ma naštvú čiže sa predtým musím pripraviť aj psychicky. Dýchaním to zvládnem. Dúfam...

ashleyy

Radšej budem spokojná s tým čo mám aj keď nie som fakt šťastná

27. července 2010 v 22:11 | Ashley

hj
Nehorázne sa nudím. A ešte na mňa vplýva aj to strašné počasie vonku. Aj kvôli nemu teraz nie som niekde vonku a aspoň ako-tak sa bavím. Čo už...tieto prázdniny sa mi vôbec nepozdávajú a to je už pomaly polka preč!! Počkať! Niečo ma práve chytilo....aha, to je len depka.
Kam to spejem? Depresívna nálada a stále myslím na všeličo možné čo však nemá veľmi pozitívny vplyv. Kedy to prejde? Ja chcem byť zase šťastná, ale tak šťastná že nebude nič také, nijaká bolestivá a čerstvá spomienka, ktorá mi šťastie pokazí proste chcem byť spokojná a vyrovnaná so všetkým. Nechcem o ničom pochybovať ale mať vo všetkom jasno. Prečo som to tak dlho nezažila?

Viete nad čím som sa zamýšľala. Čo ak by ku každému človeku keď sa narodí dali aj vlastný návod? Mne by stačil hoci aj len môj vlastný, to by bolo pre mňa až príliš! Návody na iných ľudí by boli už len také bonusy a uľahčenia ale ja
chcem ten svoj!

Snáď ma tie všakovaké myšlienky prejdú. Budem radšej čušať a budem vďačná za všetko čo mám teraz nech už to so sebou prináša všeličo. Možno sa musím naučiť ovládať svoje myslenie a nezaťažovať svoju myseľ prevládajúcimi negatívnymi myšlienkami ale pozitívnymi. No na druhej strane nechcem žiť len v optimizme. Jeden extrém a druhý extrém. Buď pesimizmus, buď optimizmus. Prečo to neviem ustáliť na realizme? Cítim sa, akoby ma všetko okolo s prepáčením sralo no.

Odveci zamýšľanie. Ale také to je nejak vo mne. Teraz tu len sedím, pozerám fajn komédiu na JOJ-ke a keď skončí plánujem pozrieť KONEČNE poslednú časť 1.série Sexu v meste. Odporúčam ináč. Taktiež som dnes už aj písala tú moju poviedku aby som mala nadpísané na dlhšiu dobu a nepísala to vtedy keď mi už horí pod zadkom. Asi toľko. Zajtra plánujem ísť na futbal ktorý je na moje pomery trocha skoro pretože o takom čase ja bežne vstávam ale chcem ísť. Mala som to dohodnuté so spolužiačkou lenže tá nakoniec nemôže pretože je teraz u svojej babky a tak pôjdem zrejme sama a tam si na niekoho počkám. Ešte sa dnes pomodlím aby aspoň nepršalo.

A ešte sa pomodlím aj aby sa tieto moje prázdniny trocha prebrali,
hoci veľkú nádej tomu nedávam...
Jeden otrasný zážitok mi stačil,
no mám pocit, že nebol posledný a mňa čaká opä niečo blbé...
ashleyy



Zažila som raz a mám dosť na celý život

25. července 2010 v 12:25 | Ash
d

Tak drahí a milíí. Opäť som veľmi šťastná. Všetko sa napravilo. Ozval sa mi. Asi 100 krát sa ospravedlnil. Bolo to : Ak neovládneš svoj hnev, ovládne on teba. A tak nejak. Na ten deň už aj tak nikdy nezabudnem, to asi len veľmi ťažko a bohužiaľ, navždy ostane v mojich spomienakch. Dosť ma všetkým tým ranil ale tak ja som aj tak veľmi rada. Tiež nie som neviniatko a robila som chyby taktiež. Čo už. Stále som tomu nemohla uveriť, že dokáže iba tak zahodiť 2 roky strávené spolu. Božeeeeeeeeee, ďakujem tii!

A ďakujem aj vám. Veľmi! Nečakala som toľko krásnych komentárov. Neverila by som ako veľmi mi v ten deň pomohli a aj včera takisto. BTW:Večer som už bola s ním :-) Ach. No neviem čo povedať. Niečo také neprajem nikomu zažiť a ja to už tiež nechcem nikdy zažiť :-(. Akoby mi vzali niečo na čo som si už tak zvykla a bez toho...nehovorím žeby som nemohla žiť, pretože po čase sa všetko dá. Ale ďalšie dni si vôbec nedokážem predstaviť. Neviem čo povedať ďalej.
Som opäť šťastná a ďakujem všetkým, čo ste mi napísali ;-) na to nezabudnem.
MUCHAS GRACIAS POR TODO!

Najhorší deň môjho života

23. července 2010 v 21:49 | Ash
Práve som sa rozišla s frajerom. 2-ročná kapitola môjho života je uzavretá tak mi prosím prepáčte že nejakú chvíľu tu nič nebude a nebudem chodiť po blogoch. Musím sa trocha spamätať.
Majte sa...

Mám fakt ,,Skvelý" deň!...a presne! S veľkým ,,eS"

23. července 2010 v 18:19 | Ash


štvorlístok
Chápete to? Situácia, ak chcete niečo vyriešiť a myslíte si, že vy máte pravdu, no ten druhý človek si to nie a nie priznať. Ja nechápem. Teraz sa ma už zmocňuje aj ten pocit, že čo ak nemám pravdu ja ale ten druhý? Čo ak to je len moja pravda? Lenže ako to zistím.
To je to najhoršie. Chcem človeka prinútiť aby si uvedomil svoje činy, ktoré mi napríklad vadia, pretože ja ich nerobím. Žiadam tak veľa, keď chcem aby to sa mi vracalo naspäť to, čo dávam? Možno ozaj chcem veľa.

Celý deň kysnem doma. S neskutočnými nervami aké sú tieto prázdniny. V nedeľu by som mohla ísť s našimi na dovolenku do Chorvátska ale je už neskoro. Tvrdila som, že nechcem ísť že radšej ostanem doma, no svoje rozhodnutie som ( a to LEN za dnešný deň) stihla oľutovať najmenej 100 krát. Už ma nebaví furt sedieť doma s pocitom že na mňa každý s prepáčením serie. Ešte kvôli tomu musím zvládať aj hádky a dozvedám sa, že môj chlapec bol na kúpalisku s nejakým dievčaťom. Vraj jeho dlhá kamarátka, ktorá sem prišla iba na prázdniny. No ale aj tak am to štve!...Preto, že ja práve nemôžem chodiť na kúpalisko on si tam môže kľudne byť aj keď len s kamarátkou.

A je na svete hádka.

Tak muchas gracias za tento ,,skvelý" deň. Vidím to už len a len horšie. Potrebujem záázrak!!

S5!

22. července 2010 v 0:21 | Ashley

Porazíí. Opäť začínam s denníkom. Blog bol vytvorený hlavne pre to, aby som svoje pocity mohla niekde napísať alebo proste vyrozprávať a prečítať si rekacie vás, ktorí ste mi už neraz pomohli. Je fajn, ak človek môže vidieť obidve strany mince, pretože on sám sa dokáže zamerať hlavne na jednu a potom to ovplyvní aj jeho rozhodnutia. Vďaka vám, však viem pochopiť aj tú druhú stranu, ktorú preferujete vy a aspoň sa nad ňou zamyslím, prehodnotím a moje rozhodnutia sa pohnú opäť . Možno aj iným smerom, lepším...alebo horším. Kto vie, no mám aspoň dobrý pocit, že som sa rozhodovala zo všetkého, čo sa mi ponúkalo a z čoho sa vlastne dalo vyberať.

No snáď ma chápete, človek býva komplikovaný. Každý býva komplikovaný...ehmm ja som komplikovaná =D K tomu som ešte dievča! A dievčatá sú zase komplikované.Stop! Už končím...Boh vie kam by som došla v rozvíjaní tejto úvahy.

Tak ja len toľko. Môžte očakávať moje ďalšie kecy. Kto si ich prečíta, klobúk dolu =D A kto nie, budú tu hlavne pre mňa. A na to, aby som nezabudla čo som stihla zažiť za nejakú kapitolu môjho života s blogom...;-)

Buenas noches!
 
 

Reklama