My bla-bla...

Technické veci

28. února 2013 v 15:31 | A.

Začnem hneď zhurta bez omáčok. Blog.cz je odveci. Normálne mám nervy, že mi neukazuje návštevnosť v mojich štatistikách a takisto, že nám vážne nevrátili výpis najnovších článkov blogov, ktorémáme zaradené v obľúbených. Nemám síce ani šajnu o blogspote, no pri najbližšej príležitosti ( ktorá asi nebude až tak blízka) sa "presťahujem" vážne tam ako to už urobilo aj zopár z vás.

Druhá vec, ktorá mi naopak vadí na blogspote. Alebo lepšie povedané, že mám nejaké hlúpe nastavenia alebo čo na notebooku, kde mi neukazuje GFC. Nemôžem jednoducho follownuť blogspoty, ktoré sa mi páčia a to je dosť zlé. Ak sa niekto z vás alebo vašich blízkych viac vyzná do IT vecí, budem vďačná za každú radu.


Ináč sa mám nudne a nič ma nebaví :D To je asi tak všetko.

Harder Than I Thought

17. února 2013 v 11:27 | A.

Neviem koľko krát si budem musieť týmto ešte prejsť, no tentoraz sama chcem aby to bolo naposledy. A vďaka tomu, že to chcem, to aj musí tak byť.

Jeden z najhorších pocitov. Taký kedy zistíte, že ste sa hlboko mýlili v osobe, ktorú milujete nadovšetko na svete. Kedy vám povie, že si vami nie je istá. Už toho bolo dosť. Žiadne vysvetľovanie, žiadna obrana, slzy, nič. Len ľútosť. Ja nestratím až tak veľa. Spomienky ostanú, bolesť odíde a ja sa od tohto dňa každý večer pomodlím aby ma postretlo niečo 100x lepšie ako som mala.


A takisto sa musím naučiť význam slova druhá šanca. Volá sa tak, pretože je druhá, nie tisíca. Myslela som, že som našla moje šťastie, no naivne som tomu verila. Viete, ľudia vás vedia oblbnúť rečami ale skutky hovoria niečo iné. Verte im a ešte tomu čo vidíte v očiach iných. Bude oveľa ťažšie nájsť niekoho, kto bude stáť aj za moje slzy. Doteraz som to ešte nenašla.

Niečo ako bolo toto, už nikdy viac.

Fail

7. února 2013 v 21:12 | A.

Dnes som zase flákla školu. Úplne ma vyčerpáva, chcem sa na všetko v nej vykšľať a učiť sa len tie otázky na medicínu, no nedá sa to. Nemám na to asi svedomie, keď celé roky na sebe makám aby som u učiteľov mala dobrý dojem a zmaturovala som si ľahúčko. Musím to nejak zvládať.


Včera som si konečne kúpila ten make-up Dermacol čo som tak chcela. Ale to by som nebola ja keby všetko bolo super. Kúpila som zlý odtieň. V obchode som ho skúšala s predavačkou, poradila mi tento čo som si nakoniec vzala, no doma som zistila, že svetlo v obchode muselo skresľovať alebo druhá možnosť je, že na mňa mala tá predavačka nejaký dobrý vplyv, že som ju poslúchla. Ja hlupaňa. Načo verím predavačkám... Teraz ho musím nejak predať ( ak by náhodou mal niekto záujem je to odtieň 212 ) a kúpiť si iný odtieň. Jedno pozitívum je, že ten make-up je vážne super krycí a navyše stačí úplne malilinko a rozotrie sa pekne na veľkú časť pokožky.



Tak teraz si idem umyť vlasy, dojesť fánky čo mám na stole a môžem ísť spať aby som nabrala síl na zajtrajšok.

BTW: Chcem sa spýtať, čo kupujete svojim polovičkám na Valentína? Nápady?

I´d like to be everything you want...

2. února 2013 v 13:27 | A.

As long as you love me I´ll be your platinum, I´ll be your silver and I´ll be your gold...

Nemôžem uveriť ako Justin Bieber pochytil aj mňa. Pamätám si ešte ako som vravela, že nenávidím deti, ktoré spievajú zaľúbené pesničky akoby to všetko prežili a zrazu pozerám videoklip Boyfriend, raz, dva krát, tri krát a som pri ďalších videách. Takto to asi bolo pred 3 mesiacmi. Odvtedy na niektoré jeho pesničky vážne nedám dopustiť a musím si ich púšťať. Nedávno vyšiel akustický album, milujem akustické piesne a preto si ho dneska už pekne počúvam.



Predvčerom sme šli so spolužiačkami trochu osláviť jej 19-ku. Kúpili sme jej nejaké pekné prádlo a nakoniec sme prišli na to, že jej bude asi aj tak ešte malé. No nie každý má také šťastie byť obdarovaný prednosťami ako ona.


A včera aj keď bol piatok bola som doma. Ako stále keď mám čas - učila som sa tie hlúpe otázky a po dlhom čase som so sebou bola spokojná. Dneska plánujem doraziť tých 200 z bioly a pozrieť trocha chémiu, uvidíme či mi to vyjde. Večer samozrejme s priateľom keďže je doma, no dlho sa asi nezdržím keďže má ráno zápas.

Snažím sa teraz dodržiavať istý režim stravovania sa cez deň. Chcem pribrať také 3 kilá (no predstavte si, že aj takéto problémy majú ľudia :D ). Celý režim spočíva v jedení 5x za deň a cvičení. Minule mi doktorka povedala, že mám trocha krivú chrbticu preto by som mala cvičiť ( nebudem klamať, že som bola zaskočená). Nečudujem sa keď na stoličke nesedím ako normálni ľudia ale poskrúcaná občas do takej miery, že mám nohy pri hlave (nepredstavujte si to radšej).

Predtým než si teda všetky svoje na dnes splním musím k nim pridať aj nejaké tie relaxačné vsuvky. Sú nové upírske, modlím sa aby ma tá Elena opäť nevytočila. Možno by ste ma najradšej aj ukameňovali za to čo teraz poviem, ale myslím, že Stefan s ňou bol oveľa lepší pár ako je Damon. Je to už len umelo utvorený pár, pretože fanúšici to tak chceli. Ničomu z toho už jednoducho neverím.
Aaaale ešte, že to zachraňujú Pretty Little Liars. Teraz sa už len rozhodnúť čo pozriem prvé. Asi TVD aby to potom PLL mohli vylepšiť.

Enjoy your day

Complaining....

22. ledna 2013 v 16:26 | A.
Občas mi to už príde, že blog mám založený len na to, aby som mala miesto kde sa môžem sťažovať a pritom by ma nikto nepočul. Neviem či je to dobré či zlé, či mi to vlastne pomáha alebo nie ale jedno čo viem, že mám potom lepší pocit. Hoci len o niekoľko stotín percenta ale predsa!!

Včera som si rátala koľko asi vymeškaných hodín bude svietiť na tom oficiálnom polročnom papieriku zo školy. Bola som prekvapená. Na to, koľkými ospravedlnenkami mám zasypaný študentský preukaz tak to nie je nejaké vesmírne číslo. A to som si troška flákla ešte aj dnes. Ktovie koľkokrát to ešte príde v tom poslednom polroku môjho boja na gympli. Nech to už mám všetko za sebou.

Našla som hriešne krásny obrázok, môžem len snívať...

Dokonca ma potešila chemikárka. Z mojich známok mi nakoniec z poľutovania predsa len vyčarovala tú jedničku. Neviem teraz či sa mám poďakovať tým, ktorí to flákali totálne a neprišli na hodiny vôbec lebo nad nimi sa zľutovala tiež a potom prilepšila aj ostatným (ako mne) alebo mám vážne poďakovať jej "láskavému" srdiečku ( ktoré mi len tak mimochodom na každej jednej hodine uberá roky života tým stresom).

Posledné dni som strávila všelikde a všeličím. Nemôžem sa sťažovať, nebol to každodenný stereotyp tak som celkom spokojná. Napísala by som viac ale skoro všetko čo tu vlastne chcem hneď po niečom zaujímavom napísať - nenapíšem, pretože sa nedokážem donútiť si sem sadnúť a stráviť zopár minút napísaním článku. Blogy prechádzam stále, čítam, no ani nekomentujem lebo som si vedomá toho, že potom by som tým strávila x viac času ako doteraz. Musím s tým niečo robiť.

Work hard. Play hard.

13. ledna 2013 v 21:24 | A.

Zasa je to tu. Som totálne znechutená zo školy a už prvý deň prázdnin som sa jej slušne vyhla. Takisto aj v piatok, pretože som chorá (avšak zajtra sa tam chystám tak či tak hoci mám ospravedlnenku až do stredy - nemohla som mať do štvrtka? s*it...štvrtok plánujem, že opäť neprídem o:-) )

Obšmietnem sa aj okol toho prvého dňa školy po prázdninách. Poviem to tak, že priateľ ma vzal do PO kde chodí na výšku na narodky svojho kamoša. Bolo to trochu, ako to povedať - väčšie? Nečakala som to. Musím povedať, že najprv som sa cítila poriadne divne ale potom? Potom to bolo skvelé a mám len tie najlepšie zážitky. Takisto som spoznala 2 super týpkov. Mám rada srdečných ľudí, ktorí sa na nič nehrajú a oni boli práve z tých. Aj keď som mala poriadne kolotoče na všetko pamätám (ako vždy) a teším sa kedy sa to zopakuje ( aa to bude možno už túto stredu, preto sa asi v štvrtok nedotrepem do školy :D ). We will see...


Niečo na vážnejšiu nôtu. Nápoveda: názov článku. Mám rada ten pocit, keď moje úsilie a snaha majú odraz. Majú niečo čo mi dá ten zaslúžený pocit zadosťučinenia, že niečo čo som robila mal svoj zmysel. To je ono. Makám celý čas na niečom na čom mi záleží a darí sa mi, to ma naštartuje každým dňom viac, je však dôležité nezaspať na vavrínoch a nenechať sa stopnúť, pretože zakaždým keď stopneme je ťažké rozbehnúť sa. Toto sa snažím mať momentálne stále na pamäti, pretože stopnúť a dať si relax je viac než ľahké a lákavé. Nemôžem, musím makať aj keby neviem čo. Na tú školu sa dostanem!

Hell yeah I will get there!!

P.S: Kozmetické štetce - check!

Happy New Year

31. prosince 2012 v 17:01 | A.

Ach, už to začína. Sedím tu a vonku už počujem všetky tie výbuchy. Človek sa 31.12. normálne bojí vyjsť na ulicu aby mu neodstrelilo nohu alebo nepraskol bubienok v ušiach keď si tie dnešné podarené decká robia srandu z toho ako vystrašia ľudia, ktorým šmaria pod nohy petardu. Nechápu, že ja som na to už stará? :D
Dnešný plán? Budem s priateľom, jeho rodičmi a sestrou u nich doma. Bližší plán nemáme ale predpokladám, že si zahráme nejakú hru, pozrieme telku, najeme saa (mňaam) aa pôjdeme pozrieť na námestie, kde nakoniec je nejaký biedny ohňostroj. Nenávidím mesto, v ktorom bývam. Akoby tu zdochol pes (neverím, že som to ešte nespomínala.

Môj sen je byť na Nový rok aspoň raz v New Yorku. Každoročne prezerám program, ktorý bol na Times Square, koľko ľudí tam spolu slávia ( aj keď nenávidím davy ľudí lebo z nich mám strach - neviem aká je to fóbia - tak tam raz v živote musím byť!) cítim sa aspoň troška ako súčasť. Čo to potom musí byť, keby som tam ozaj bola prítomná? Niečo úžasné.

Tento rok tento plán ešte nevyjde, no človek nikdy nevie, či práve dnes neprehupne do ďalšieho roku, ktorý mu toto želanie splní :)

Prajem vám všetko dobré v Novom roku a ďalej všetko dobré po celý nový rok 2013. Vstúpte doň s čo najväčšími ambíciami aby ste mali za čím ísť a ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, stále je lepšie mať niečo za čím idete než nemať v živote žiadny cieľ.

HAPPY NEW YEAR!

Ďakujem, že ste si našli čas čítať moje výlevy.
Vaša

Christmas

29. prosince 2012 v 21:10 | A.

Rozhodla som sa, že začnem takou rekapituláciou Vianoc. Nečakala som extra veľa darčekov preto som spokojná aj s tým čo som nakoniec dostala a ostatné sú dokúpim za peniažky čo som dostala, pretože plány už mám (uvidíte vo wishliste, ktorý som si pripravila v najbližšom článku). Tak s5 k veci.

Štedrý deň sme strávili u babičky, pretože jej sa nechcelo chodiť sem, tak sme prišli my k nej aj keď po večeri sme sa pozbierali a opäť cestovali domov. Tieto Vianoce sú však také iné. Nejak ich nevnímam ako pominulé roky. Možno to bude tým, že deň predtým som sa pohádala s otcom a doteraz sa mu vyhýbam čo najviac sa dá. Neviem len tak zabudnúť na veci, ktoré mi ublížia keď nie sú proste uzatvorené, vyriešené alebo majú za sebou proste bodku. Toto je práve jedna z tých vecí, škoda, že on za ňou už bodku má. A nechcem počuť reči typu, že cez Vianoce by sa na to malo zabudnúť! (tých som sa napočúvala viac než dosť)


Iným dôvodom prečo tieto Vianoce tak intenzívne nevnímam, resp. nevnímala som je možno aj to, že som nebola ani raz v kostole ( pre niekoho samozrejmosť) ale ináč každý rok chodíme do kostola komplet rodinka na 1. sviatok aj 2. sviatok. Tento rok - nič, ani na spoveď som nebola (ale na to mám svoje dôvody :D zvedaví kňazi :/).

Tak sme sa teda najedli (najlepšia časť toho dňa :D ), a prišli domov. Tak a tu je tá hŕstka darčekov, ktorými ma Ježiško potešil.

Vankúše - tie 3 v strede. Už dlho som chcela nejaké pekné vankúše na moju posteľ pretože tie čo som tam mala už boli preležané, vyležané, vyblednuté a všetko možné aaj keď spalo sa na nich stále kvalitne.

Telový sprej, sprchový gél a telové mlieko - AVON - fialka a liči - neskutočná vôňa, ktorá vydrží na tele počas clého dňa. Veľmi som si túto sadu obľúbila už minulý rok keď som dostala tú istú akurát slivku s vanilkou (doteraz mám ešte mlieko pretože bolo nenormálne sladké, ble, túto vôňu už nikdy viac :D )

Rukavice - presne tie, ktoré som chcela. Keď som si kúpila v TAKKU čiapku, ľutovala som, že som nevzala aj tieto rukavice pretože sú k tej čiapke. No a nakoniec ich aj tak mám.

Šál - ďalšia splnená vec z wishlistu aj keď som plánovala hnedý alebo žltý, dokonca som uvidela krásny staroružový a maslový, no povedala som si, že zvolím teraz lacnejšiu variantu a tou bola orandžová. Zatiaľ neľutujem. Ušetrila som na niečo iné.

Čierne čipkované tričko - pripadá mi troška smútočné ale keď si tie rukávy dám troška vyššie je to lepšie. Páči sa mi.

Sivé tričko k legínam (TALLY WEIJL) - toto tričko som si našla na nete. Rada nakupujem z mimiaukcií alebo na bazoši prehľadávam inzeráty. Takéto tričká sú moja srdcovka, klasika. Sú pohodlné a skvele vyzerajú. Nemôžem si vynachváliť. Aaa tak som si ho našla a pod stromček mi ho dal už Ježiško.





Long time ago...

29. prosince 2012 v 1:44 | A.

Chcem napísať už dlhú dobu po všetkom tom zmätku cez Vianoce a stále sa k tomu nemôžem nejak dostať, no teraz som si povedala, že aspoň nejaký ten spam tu hodím. Mám toho toľko. Recenziu na Annu Kareninovu, na ktorú sme boli v kine zo školy ešte pred prázdninami + nejaké tie pikošky odtiaľ. Veci, ktoré som dostala na Vianoce, veci, ktoré som si kúpila ( z wishlistu niektoré vyšli, niektoré ešte nie). Mám prichystaný povianočný wishlist, pretože Ježiško priniesol prostriedky, za ktoré si tie veci môžem zaobstarať, ďalej niekoľko nápadov na dobré filmy a moje žvásty okolo toho všetkého. Plány na Silvestra (aj keď...netvárme sa, že sú nejaké veľkolepé, dajú sa zhrnúť jedným slovom ale ja to samozrejme obkecám :D ). Takisto by som rada pridala zopár článkov o mojich obľúbených veciach a pod. No nápadov je dosť, len sa k tomu dostať.


Každý deň si prechádzam otázky z chémie, pretože 5.1. mám opakovací test z 500 otázok a chcem mať menej ako 10 chýb (neviem či je to vôbec možné), pričom do biológie som ani nepozrela (tvárim sa, že neplačem). Tak mám zo seba aspoň ako-tak dobrý pocit, že cez deň len nesedím na zadku bez duchaplnej činnosti ale, že ten čas trávim niečim, čo aj keď ma až tak moc nebaví ale má to osoh.

Aaaa ešte sa snažím trošku si privyrobiť na nete. Ale tam zase prevratné sumy nezarábam. no čas venujem aj tomu. Avšak, zajtra chcem už vážne napísať normálny článok, čo dúfam, že sa mi aj podarí.

I am not a slacker. I just...

17. prosince 2012 v 14:04 | A.

Vymýšľam čo povedať mame aby ma ospravedlnila zo zajtrajších prvých dvoch hodín. Už ani nepamätám za aké dni mám dať v škole ospravedlnenky pretože stále vynechávam len tak po jednej alebo dvoch hodinách. Nikdy som to nerobila a teraz? V maturitnom?...v jednom kuse. Trocha ma to štve ale ja zajtra musíím vynechať biolu. Potrebujem sa namakať na chémiu a biolu by som už nezvládla. Som pripravená, že mama na mňa bude mať nervy ale musím si vymyslieť ešte dobrý plán. Hlavný cieľ: survive.


Ako ste asi vyčítali opäť venujem svoj drahocenný čas chémii. Och, porazí ma keď 21.12.2012 bude koniec sveta a ja sa tu učím zbytočne! Nie ale nesrandujme, nechcem uraziť nebohých Mayov. Podľa mňa boli múdri ale s tým kalendárom to trošku prehnali (nemyslíte?).

Aaa ešte som chcela napísať moje najnovšie objavy. Včera som brázdila po nete a blogoch. Zapojila som sa do niekoľkých giveaways (odporúčam!!!) a skúšam tak šťastie, ktovie možno sa na mňa usmeje (aj keď pochybujem lebo ak som niečo vyhrala, bolo to len raz v živote ). Strávila som vďaka tomu na notebooku celé popoludnie ale nevadí, pretože som objavila pár ozaj zaujímavých blogov, ktoré teraz budem sledovať a niečo sa aj priučím od skúsenejších. Fakticky, niektoré blogerky ozaj vedia ako riadiť svoj blog, mám čo robiť.

Keep your fingers crossed, please...

Get It!

15. prosince 2012 v 13:08 | A.

Tešila som sa kedy konečne vyjde nová ELLE aby som si hneď uchmatla diár na rok 2013. Minuloročný bol dokonalý a čakala som to aj od tohto no nakoniec mi teta v novinovom stánku odporučila iný - musím povedať, že pre mňa ešte lepší - EVU!


Vzala som si teda Evu. Diár bol inej farby, no vo vnútri to je úplne to isté ako ELLE 2012. Neviem, možno trošku kopírovali, no presne tak mi vyhovuje a veľmi sa teším, že som natrafila práve naň - dokonca je po slovensky! Ďalšie plus oproti Elle. A keď už som pri plusoch, takisto som oproti ELLE ušetrila euro.
Aj takáto maličkosť poteší a tak si idem dať po upratovaní trochu relax pri čítaní EVY ;) Ak ste zo Slovenska odporúčam zainvestovať viac do tohto, no samozrejme je to hlavne na vás. Ja som však neoľutovala.

A little Christmas yet

13. prosince 2012 v 15:14 | A.
Už v nejakom minulom článku som spomínala, že sem hodím tie veci čo som si kúpila asi pred 2 týždňami tak konečne to sem aj dávam.

Kvalitu niektorých fotiek nekomentujem, proste sa mi nechcelo zase ťahať foťák.
Tie 3 tričká - to modré je tielko, určite každá vie, že tie sa zíde stále, pod tričko, košeľu a všetko možné. Tmavosivé a biele ( z toho mám zvlášť radosť) sú také ku legínam pretože sú vzadu predĺžené ).
K čižmám - no...až 3...ale to len preto, že nie sú so žiadneho značkového obchodu tak som si vzala až 3. Na zimu to úplne stačí a ktovie, možno vydržia aj dlhšie pretože si ich zatiaľ fakt pochvaľujem. Dokonca sa mi ani nešmýkajú!
Čiapkaa - čiapku som mala naposledy asi keď som mala 12 - 13. V Takku mi ihneď udrela do očí, vyskúšala som ju, páčila sa mi a tak ju teraz nosím.
Svetrík - rozhodovala som sa medzi klasickým petrolejovým alebo týmto, no ako vidíte vyhrala ružová hoci ju až tak zase nemusím. Nejak sa mi také pastelové farby páčia, ružová tiež. A navyše je dlhý, to sa hodí.
Košieľka je z netu, takisto mi dnes prišlo ešte jedno tričko. Hodím inokedy.

Vianočné nákupy sú najlepšie. Hoci je všade veľa ľudí ale zase nájdete veľký výber vecí za super ceny kvôli všelijakým zľavám a vianočným akciám, fak sa oplatí. V ďalšom článku prinesiem ešte taký wishlist vecí, čo mi ešte chýbajú ku "šťastiu".

Hľadá sa moje nadšenie. Odmena: na nezaplatenie.

12. prosince 2012 v 15:25 | A.

Stále keď sedím na posledných hodinách v škole a pomyslím si na ten pocit ako po celom nekonečnom dni dôjdem domov a budem robiť niečo užitočné, že budem mať veľa energie a robím si plány..., tak ma až zahreje pri srdiečku. Potom prídem, sadnem k notebooku, pozerám a hodina je fuč. Hej, tak to býva. Aspoň keby sa tak skoro nezotmelo a nemala som pocit, že neprešla len hodina ale aspoň tri. Bolo by to horšie lenže aj tak, ani po tej hodine čo tu strávim sa mi nechce do ničoho iného pustiť. Musím sa už prekonať.


Oznamká a fotky už máme hodnú chvíľu lenže ja samozrejme, som dodnes fotky nemala ešte ani postrihané, polepené nič. Dokopy som dala možno 20 zatiaľčo ostatní moji spolužiaci (a to nehovorím o ostatných triedach) už dávno nemajú ani jedno. Oľutovala som, že som si vôbec nejaké oznamká vzala. Načo sa trápiť s tým vypisovaním a lepením a podobne. Aspoň by som ušetrila, aj tak skoro každý kto ma pozná vie, že tento rok maturujem. Je tam toho. Takže mám dnes pred sebou ďalších 50, no. Nechcem aby mi doma ostali strašiť.

BILLY HOLLYWOOD & ELPE 6. Čo nám chýba feat. MAJK SPIRIT, IGOR KMEŤO

"Nechaj to plávať ako ryby
zahoď pocit viny, kým si živý robíš chyby
je to na mňa moc je výhovorka z prvej ligy
sky is the limit presne jak povedal Pigi"

Takisto som sa dnes trochu uliala z posledných dvoch hodín a radšej som si šla napísať anglickú essay. Nič moc, nechápem prečo všetky súčasné témy či už sa týkajú angličtiny, slovenčiny alebo iných vecí súvisia s počítačmi a technológiou všeobecne. Is everybody going crazy about It?

Ale teraz už vážne, idem si pozrieť otázky z chémie a potom dokončím tie trápne oznamká. Nech to mám čím skôr za sebou. See ya ;)

Nový týždeň

10. prosince 2012 v 17:04 | A.

No niežeby bol každý nový týždeň nejak prevratný. Problém je práveže v tom, že nie je.
Opäť od začiatku. Teším sa kedy sa skončí škola a budem si môcť naplno užívať tú vianočnú atmosféru. Neviem prečo, no teším sa na ňu viac než inokedy. Zdá sa mi, že čím staršia som, tým viac kašlem na darčeky a oveľa viac ma poteší ten kľud, okolie a všetko čo k Vianociam patrí.


Mikulášske sladkosti som kúpila segre aj rodičom po čokoládke, nejak to nepreháňam a ja som mala od nich zásoby na zopár dní, aj tak sa dlho neohriali, sladkosti môžem. Teraz som si radšej zjedla už aj ovocie v hrnčeku - aby sa nepovedalo.

V sobotu som strávila skoro celý deň v Košiciach na doučku z chémie. Ten profesor - on je legendary!!! Nechápem...ale môžem povedať, že ak by ma chémiu učil on vážne by som sa na tie hodiny tešila ako malé decko. Možno pôsobí, že nemá práve 0 promile alkoholu v tebe ale je perfektný, trocha schizofrenický a tak ale už len vošiel do miestnosti a mala som úsmev na tvári. Škoda, že na doučovaní o 2 týždne bude opäť ten druhý, divný. AWKWARD!

BTW, tešila som sa na Košické vianočné trhy, no keď som videla tú hŕstku stánkov pri auparku a pomyslela si, že toto je vštetko, nevedela som či mám plakať alebo sa smiať. Až potom mi došl, že hlavné dianie bude zrejme na námestí, ale tých zopár sekúnd sklamania, bolo pre moje vnútorné ja viac než šokujúce (LOL).

Neviem kedy si konečne nájdem čas pozrieť Victoria Secret Show 2012. Už dlho sa na to chystám a nikdy sa nemôžem dokopať. Takisto z najnovšej časti Upírskych ( áno, musím sa vyjadriť ku každej časti) mám zase očosi zvláštnejšie pocity. Už je to tak prešpekulované, vyšpekulované a pošpekulované, že sa mi táto časť celkom páčila, hlavne tá dievčina čo počítala tehly v meste. Tú uznávam ;)






Nechce sa mi, preto nestíham

3. prosince 2012 v 19:58 | A.

Dnes som nestíhala na nultú. Prišla som do šatne a už zvonilo na hodinu. Veci som si vyzliekla asi rýchlosťou zvuku a makala som na tretie poschodie ( treba mi lepšiu kondičku :/ ). Všetci už boli v triede ale našťastie tam bol dosť chaos lebo dávali dole stoličky tak som sa tam nejak nenápadne pričuchla a bolo dobre. Akurát som asi ešte 5 minút vydýchavala.


Momentálne sa opäť drvím to čo mi treba do školy na zajtra. Hlavne chémiu. 3 hodiny v jeden deň s tou najnesympatickejšou učiteľkou na gympli - to fakt nie je sranda, moja psychika tým značne upadá a ja sa len modlím aby som už odmaturovala a mohla sa sama pripravovať na skúšky, pfu.

Nenávidím ten bordel okolo mňa keď sa pustím do učenia bioly alebo chémie. Jeden zošit tam, druhý tu, 3 typy učebníc kde je furt tá istá informácia povedaná ináč, no niekedy mám pocit, že všetko letí von oknom ( dneska bola riadna kosa čo? :O )

Aaaa to som dnes myslela, že sem pridám ešte nejaký zaujímavý článok okrem mojich dristov ale opäť sa asi nepolepším. Idem si pozrieť ešte maturity zo sloviny ( 2008 - 2012 ) ale to už radšej pri nejakej hudbe, veľa poctivého učenia škodí. Treba aj takto.

Navyše, šušká sa niečo o opakovanom štrajku, snáď to bude aj pravda. Štvrtok a piatok. Predĺžený víkend nie je odveci aa navyše nám v triede menia okná, to bude zajtra sťahovanie národov z jednej triedy do druhej :/. Ach jaj.

Je to len mnou?

1. prosince 2012 v 18:42 | A.

Mám to ja problémy ale nedá mi si povedať svoje o 4. sérii upírskych. Som jediná, ktorej sa to vidí celé také divné? Chúďatko Elena je zrazu upírka, ktorá všetko bravúrne zvládla, napila sa trochu krvi a je v pohode. Elena like a boss. Ďalší super ťah tvorcov - akoby nikto nečakal, že raz aj tak nakoniec bude s Damonom ( ooh! what a surprise?! ) a nakoniec odrazu sa veľká láska Stefana a Eleny, ktorá bola v popredí celé 3. série a všetko sa v podstate dialo len vďaka nej, sa zrazu vytratila...len tak...lebo čo? Lebo naša milá, sladká Elena je zrazu zlá upírka. WTF?!



Nehovorím, že sa mi dnešná časť nepáčila, stále upírske pozerám ale musím priznať, že myšlienku, ktorú dali tejto sérii považujem za komerčnú, tuctovú a dáávno pradávna očakávanú ( vedela to už možno aj moja babka ). Jediné čo ma na tom možno baví je ako sa v pozadí Klaus snaží o Caroline. Neviem prečo ale baví ma to lebo stále si nie som istá či s ním raz ozaj skutočne bude tak, že k nemu bude niečo cítiť alebo to furt bude len takto. Proste sa mi spolu páčia.

End of the výlev of úpírske. Včera aj dnes som strávila deň takými predvianočnými nákupmi. Nejaké fotky chcem hodiť sem aby som postupne zapratala tento blog opäť článkami a pred Vianocami ho trošku zútulnila. Stálo to zato, včera 3 čižmy ( len to tak draho znie! ) a legíny a dnes 3 tričká, 1 sveter a čiapka ( ktorá je mimochodom "boží" pre mňa).


Mám rada výletiky ako ten dnešný. Keby som nemala svoju spriaznenú dušičku ( áno, je to on ) sedela by som dnes na zadku a opäť sa drvila tú chémiu a po hodinke drvenia by som prišla na to, že aj tak tomu nechápem. Osvietilo by ma po ďalšej hodinke a 3. hodinku by som to cvičila tak, žeby som to už aj zabudla. S ním môžem stále vypnúť, na nič nemyslieť a len sa mať dobre. Teraz pozerám, že slovíčko "len" nie je na mieste. Asi každý vieme prečo.

Dnes sa nemá dobre každý ale len ten kto má miesto kde mu je dobre, ten podľa mňa vyhral. Aj keď sú občas zlé dni, situácie, pády, hádky a pod. ja som vyhrala pri ňom. Raz to už trebalo napísať. Aj keď....do článku o upírskych? Really?
Ale nevadí, cítim, že to bude súčasťou ešte mnohých článkov...

Wow moment

29. listopadu 2012 v 21:42 | A.


Mám rada keď objavím nejakú novú pesničku, ktorá ma nadchne natoľko, že si v duchu vravím "wow". Momentálne taký objav mám a som sama zvedavá kedy sa dostane do tej fázy, že to nadšenie opadne, no zväčša sa mi pesnička páčiť nikdy neprestane, len sa proste prepočúva a už nie je tak často v kurze.


V poslednom čase ten čas uteká neskutočnou rýchlosťou. Nestíham spraviť všetko čo si naplánujem a zrazu sa "prebudím" a zistím, že čas uplynul a moje plány sa nedostali ani na polcestu. Vidím to, že budem dobiehať všetko čo teraz nechávam pozadu a potom to už fakt nebude sranda. Za všetko môže tá škola, maturita, požiadavky na výšku a tým pádom mi to sťažuje aj pochybovanie o samej sebe. Treba mi nejaký úspech, máličko motivácie aby som mala inšpiráciu pokračovať v tom čo robím najlepšie ako viem, pretože mám pocit, že zo všetkého čo robím dávam stále len málo percent, nikdy nemám aspoň niečo na 100%. The system doesn´t work...

Under the moonlight as we stared to the sea
The words you whispered I will always believe


Aj tak je fajn myšlienka, že stále sú tu podstatnejšie veci a tak keď sa mi nedarí vie ma potešiť aspoň toto. Ktovie či je to práve to najvhodnejšie riešenie v takej situácie ale poviem vám úprimne - vyhovuje mi a nikdy mi zatiaľ neuškodilo (btw, mám už 19, ak by bolo zlé tak by už niekedy zaškodiť malo :) ). Ale nepáči sa mi ako sa niekedy upustím až k takým myšlienkam, ktoré mi našepkávajú nech všetko nechám tak, že je to aj tak zbytočné, lebo aj tak raz zomriem a čo z toho?
No vážne! AŽ také myšlienky, viem, že sa nehodia a nemali by byť, preto ani netrvajú dlho, no občas vážne zavítajú. Vtedy však prídem na to, prečo toto všetko robím a vrývam si stále hlbšie jeden z mojich cieľov, a to, zanechať po sebe niečo.

Možno to niečo nebude prevratný vynález, nie som vnučka Einsteina (vážne bol dyslektik alebo čo to za vadu on mal? ), no stále môžem zanechať niečo tým, ktorí prídu po mne, trebárs mojim deťom, ktovie...Rada by som však bola aby to neboli len materiálne veci ale hlavne taký odkaz, ktorý by sa mal prečítať ako vyplývajúca informácia v knihe z úryvku, ktorý čítate, niečo medzi riadkami. Nikdy tam autor presne nenapíše, že nejaký Peťko sa zaľúbil do Janky a chcel ju a to je celé, no namiesto toho tam je opísaný celý ten príbeh zaľúbenia sa - ako sa na ňu díval, stále na ňu myslel, predstavoval si ako ju drží za ruku a môže ju objať kedykoľvek len chce, cítil sa zvláštne vždy v jej prítomnosti a pod. - to je ten odkaz. Celé to prežívanie a vcítenie sa do toho konkrétneho momentu dokáže povedať o čo tu ide oveľa efektívnejšie.

A preto robím to čo robím....


A.



Opäť mi to tu začalo chýbať

28. listopadu 2012 v 10:45 | A.

Možno je to tým, že sa mi zdá, že mám teraz veľa času kvôli tomu štrajku, ktorý pravdepodobne zajtra končí ale chýba mi písanie a tak. Stále keď sem občas prídem pozrieť ako to tu vyzerá, poviem si, že je škoda to len tak opäť nechať zapadnúť prachom. Nebudem prispievať možno pravidelne a nebude to stále možno zaujímavé ale chcem sem hodiť nejaké veci častejšie. Hudbu, inšpirácie, myšlienky a pod. Slovnú zásobu treba cibriť stále, hlavne pred mojou maturitou, ktovie, možno mi to aj pomôže.


Momentálne mám hlavu plne zatrepanú chémiou a biolou z ktorej maturujem + chodím na doučká do Košíc na lekárskej fakulte UPJŠ. Občas vážne nestíham učivo v škole a dobrať učivo čo mi treba do KE pretože vďaka nášmu skvelému slovenskému systému napríklad z chémie neexistuje jedna normálna kniha kde je proste všetko čo mi treba a tak namiesto toho musím sledovať informácie naraz asi z 3 kníh. Nemožné. Kedy na tom ministerstve zistia, že systém - to som ešte pekne nazvala, proste nefunguje a treba sa no vážne! pozrieť. Neviem akých mudrlantov tam furt dávajú. Mám už z toho neraz poriadne nervy.

Dúfam, že toto bude opäť miesto kde sa budem môcť odreagovať a myslieť aj na niečo iné než je škola a biola s chémiou.

Hope you guys are okey ;)

A.

Priority

12. října 2012 v 21:35 | A.

Možno trochu zvláštne, že v mojom veku sa chystám na článok tak dôležitý hlavne z hľadiska usporiadania. Bude to asi tým, že som trochu ináč vedená, nezasiahnutá dobou tak ako niektorí, ktorí to ani nevnímajú a dali sa ľahko stiahnuť. Top dôvod číslo 1.

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo je pre vás v živote najdôležitejšie?

Nechcem teraz počuť žiadne klišé, ktoré povie každý druhý človek len pre to aby odpovedal podľa očakávaní, teda láska, rodina, zdravie a bla bla. Myslím či ste sa vážne nad tým niekedy zamysleli.
K týmto poznatkom prichádzajú ľudia väčšinou vtedy ak ich buď získajú, stratia, manipulujú s nimi, musia sa rozhodnúť a top dôvod číslo 2 - nie sú flegmatici.

Viem, že som mladá a mám toho kopec pred sebou ale jedno zisťujem každým dňom - spoznávam seba. V tejto chvíli už vďaka tomu, že si to len vôbec uvedomujem môžem povedať, že svoje prirotity mám v hlave zoradené celkom presne. Podľa tohto rebríčku hodnôt sa zároveň odvíja aj rebríček vecí, ktoré vás vedia najviac zraniť, položiť a pod. pretože verte mi, nie nadarmo sa vraví, že najviac dokáže ublížiť práve to, na čom vám záleží najviac.


Napísala by som aj druhý múdry citát, ktorý mám v hlave, no rozhodla som sa, že ostane len tam. Dôvod tohto rozhodnutia? Trieskam si hlavu o stenu zakaždým keď si naň spomeniem, pretože je vážne kruto pravdivý. Anyway, vrátim sa ku klišé. Niekomu, kto pozorne nečíta vyznie, že si protirečím keď poviem, že mojou základnou prioritou je láska. Myslíte si teraz, že si protirečím? Nechcem byť zlá ale potom sa môžete vrátiť na začiatok článku a čítať odznova, pretože ste stále nepochopili podstatu toho, čo tu píšem. Je to tak, je to láska. Pocit, kedy máte niekoho, kto vás pozná veľmi dobre a napriek všetkým vašim chybám pri vás stojí. To je ono. To, či som ten pocit zažila (tak ako som ho tu opísala) si už teraz bohužiaľ nedovolím povedať ale takto to vidím. Je to to naj. On top!

Divím sa sama sebe, že som si tento top môjho rebríčka nakoniec priznala. Je to práve o tej mladosti. Keďže svojim vekom patrím k mládeži tejto doby (bližšie popisovať asi netreba) tvorím výnimku tých, ktorí si ešte natoľko vážia tento pocit. Ten základ vzťahu. Vnímam to už ale, bohužiaľ, ako negatívum. Prišla som na to, že takých mladých teraz nie je veľa a všetko to je už o inom. Aj keď sa zdá výhodou vlastniť vysoký EQ v mladom veku, nemusí to tak byť. No na druhej strane, som hrdá na to, že nekráčam s davom len preto, že to tak dnes fičí. Som stále sama sebou a nikomu a ničomu neplánujem dovoliť aby podvedome menil moje priority a mienky, ktoré som nadobudla, pretože som človek so zdravým rozumom a slobodnou vôľou, ktorá nebude nikdy nikoho iného než len moja.

A.



Príbeh jedného dňa

27. září 2012 v 22:30 | A.

Dobre. Tak nie tak celkom príbeh. Bude to možno opis nejakého "deja vu", opis pocitov a opis vnútra, ktoré sa v skutočnosti popísať ani nedá.

Zažili ste to? Niečo plynulo tak ako keď ste to už zažili a zrazu ste museli zastať a povedať si, niečo tu nesedí. Pozeráte sa pred seba a nevidíte tam ľudí, ktorí pred vami v skutočnosti sú ale seba ako ste tam medzi nimi. Nie je ťažké si tento obraz samozrejme vytvoriť, čerpáte zo spomienok. S obrazom sa spoja pocity a to vnútro zaleje buď trpký alebo príjemný pocit. Snáď nemusím hovoriť, čo zaplnilo to moje vnútro...ináč by som tu asi ani nepísala.


Sedím a pozerám do neznáma - na seba. Tancujem a nevidím s kým. Otvorím výťah a opäť vidím čo? Spomienku. Sú s nami ako naše tiene. Nedá sa pred nimi skryť, sú s nami stále a nemá zmysel si pred nimi zakrývať oči. Asi tak.

Jeden z najhorších pocitov, ktorý človek má je strach. Strach môže byť vyvolaný rôznymi faktormi. Strach z pavúkov, z hadov, ľudí a strach z nehmotných a predsa oveľa dôležitejších vecí - strach zo slov, ktorým čelíme, strach zo straty. Platí tu aj akási priama úmera. Čím viac ti na predmete strachu záleží, tým väčší strach je. Nie, vážne! Až sa občas pozastavím prečo sa zamšľam nad vecami, ktoré sú dávno akoby nepísaným pravidlom. Niekedy to proste príde a neodíde. Vlastne, už odchádza...

A.
 
 

Reklama